Dátum publikácie:19. 11. 2014
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov; Financie, finančné právo / Daňové a poplatkové právo
Právny stav od:1. 1. 2014
Právny stav do:31. 12. 2015
Napriek tomu, že zákon o dani z príjmov presne stanovuje výpočet daňových odpisov z odpisovaného majetku, daňovník má aj v súčasnosti pri niektorých druhoch majetku možnosť zvoliť si výšku odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov.
Daňovník si môže zvoliť dobu odpisovania pri nehmotnom majetku, pri hmotnom majetku charakteru dočasných stavieb, foriem, modelov, šablón a strojov na tvarovanie odlievacích foriem, pri ktorých zákon o dani z príjmov umožňuje uplatniť osobitný spôsob odpisovania podľa doby používania alebo ich využiteľnosti.
Podľa § 22 ods. 1 zákona o dani z príjmov odpisovaním sa na daňové účely rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý je účtovaný do daňových výdavkov.
V ďalších častiach zákon o dani z príjmov upravuje len odpisovanie hmotného majetku, odpisovanie dlhodobého nehmotného majetku osobitne neupravuje.
Podľa § 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov sa nehmotný majetok odpíše v súlade s účtovnými odpismi, najviac do výšky vstupnej ceny. Účtovné odpisovanie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku upravuje § 20 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve (opatrenie MF SR č. MF/23054/2002-92).
Dlhodobý nehmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu nepriamo prostredníctvom účtovných odpisov.
Postupy účtovania nestanovujú žiadnu dobu odpisovania majetku, stanovenie jej dĺžky je výlučne na rozhodnutí daňovníka.
Účtovné odpisy pripúšťajú aj zmenu odpisového plánu pri zmene podmienok využívania dlhodobého majetku.
TIP: Zvoľte si vhodnú dĺžku odpisovania nehmotného majetku
Zákon o účtovníctve v § 28 ods. 4 stanovuje maximálnu dobu odpisovania len u nehmotného majetku, ktorým sú náklady na vývoj, a to 5 rokov.
Účtovná jednotka musí odpísať uvedený nehmotný majetok najneskôr do 5 rokov od jeho zaradenia do nehmotného majetku. Ostatný nehmotný majetok môže účtovná jednotka odpisovať aj v dlhšom časovom období.
Vyššie uvedené ustanovenia postupov účtovania a zákona o účtovníctve umožňujú účtovnej jednotke využiť aj odpisovanie nehmotného majetku na daňovú optimalizáciu.
Dobrá rada:
Účtovná jednotka môže stanoviť dobu odpisovania nehmotného majetku:
- v období od dvoch rokov do 5 rokov pri nehmotnom majetku náklady na vývoj,
- v období od dvoch rokov do neobmedzenej doby pri ostatnom nehmotnom majetku.
Príklad č. 1:
Spoločnosť zaúčtovala v máji 2014 do nehmotného majetku aktivované náklady na vývoj v celkovej hodnote 7 200 €. Účtovná jednotka sa rozhoduje o dobe účtovného odpisovania nehmotného majetku. Vzhľadom na očakávaný výsledok hospodárenia v najbližších rokoch sa účtovná jednotka rozhodla odpísať aktivované náklady na vývoj v priebehu troch rokov, t. j. 36 mesiacov.
Riešenie:
Alternatívny výpočet odpisov:
Alternatíva 1 – mesačný odpis v prípade odpisovania 3 roky 200 €
Alternatíva 2 – mesačný odpis v prípade odpisovania 5 rokov 120 €
Odpis uplatnený v nákladoch jednotlivých rokoch:
| Obdobie
| Ročný odpis
alternatíva 1
| Ročný odpis
alternatíva 2
|
| 2014 (8 mesiacov)
| 1 600 €
| 960 €
|
| 2015 (12 mesiacov)
| 2 400 €
| 1 440 €
|
| 2016 (12 mesiacov)
| 2 400 €
| 1 440 €
|
| 2017 (4 mesiace – alternatíva 1)
| 800 €
| |
| 2017 (12 mesiacov – alternatíva 2)
| | 1 440 €
|
| 2018 (12 mesiacov)
| | 1 440 €
|
| 2019 (4 mesiace)
| | 480 €
|
Pri prvej alternatíve uplatní účtovná jednotka celý odpis v prvých troch rokoch. V druhej alternatíve odpisuje aktivované náklady na vývoj až 5 rokov. V jednotlivom celom účtovnom období si daňovník pri prvej alternatíve uplatní do daňových nákladov sumy odpisu o 960 € viac ako pri druhej alternatíve. Tento rozdiel by sa ešte zvýšil v prípade, ak by sa konateľ rozhodol odpisovať aktivované náklady na vývoj len dva roky.
Príklad č. 2:
Spoločnosť zakúpila v januári 2014 softvérové vybavenie na komplexné riadenie výroby a ekonomiky firmy. Celková cena softvéru predstavuje hodnotu 144 000 €. Vedenie spoločnosti predpokladá, že softvér bude využívať najmenej 10 rokov.
Súčasne sa rozhodovalo o celkovej dobe odpisovania – stanoviť ju v súlade s predpokladanou životnosťou softvéru 10 rokov alebo uplatniť kratšiu dobu odpisovania napr. 3 roky, a tým znížiť základ dane v prvých rokoch odpisovania.
Riešenie:
Alternatívny výpočet odpisov:
Alternatíva 1 – mesačný odpis v prípade odpisovania 10 rokov 1 200 €
Alternatíva 2 – mesačný odpis v prípade odpisovania 3 roky 4 000 €
Odpis uplatnený v nákladoch v jednotlivých rokoch:
| Obdobie
| Ročný odpis
alternatíva 1
| Ročný odpis
alternatíva 2
|
| 2014 (12 mesiacov)
| 14 400 €
| 48 000 €
|
| 2015 (12 mesiacov)
| 14 400 €
| 48 000 €
|
| 2016 (12 mesiacov)
| 14 400 €
| 48 000 €
|
| 2017 (12 mesiacov)
| 14 400 € atď. až do roku 2023
| |
Vysoký ročný odpis pri druhej alternatíve výrazne skreslí výsledok hospodárenia spoločnosti (predpoklad až do vykázania straty), čo môže vyvolať nepriaznivý pohľad na spoločnosť vo vzťahu k bankovým inštitúciám a obchodným partnerom. Z tohto dôvodu sa vedenie spoločnosti rozhodlo odpisovať softvérové vybavenie 10 rokov.
Dobrá rada:
Najkratšia doba nemusí byť aj najvýhodnejšia. Zvoľte si optimálnu dobu odpisovania.
TIP: Časový odpis dlhodobého hmotného majetku
U niektorých typov majetku uvedeného v § 26 ods. 6 a 7 zákona o dani z príjmov sa používa tzv. časový odpis, ktorý je stanovený ako podiel obstarávacej ceny majetku a stanovenej doby trvania alebo použiteľnosti príslušného majetku.
Sú to napr. otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, technické rekultivácie, dočasné stavby, doly, matrice, zápustky, formy, modely či šablóny. Dobu trvania či použiteľnosti si stanovuje v niektorých prípadoch daňovník sám.
Dobrá rada:
Doba odpisovania by mala byť stanovená na základe obchodného zámeru firmy, aby bol daňovník schopný obhájiť túto dobu pred správcom dane.
Alternatívne uplatňovanie výdavkov do obstarávacej (vstupnej) ceny hmotného majetku
Daňovník odpisuje hmotný majetok obstaraný kúpou zo vstupnej (obstarávacej) ceny, ktorú definuje § 25 ods. 6 zákona o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Obstarávacou cenou sa rozumie cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jej obstaraním. Niektoré z vedľajších nákladov obstarania, ktoré vstupujú do obstarávacej ceny, uvádzajú postupy účtovania v podvojnom účtovníctve v § 34.
Aj v tomto prípade však účtovné a daňové predpisy umožňujú podnikateľskému subjektu variantné riešenie pri stanovení obstarávacej ceny, ktoré môže využiť pri daňovej optimalizácii.
TIP: Možnosť alternatívneho zaradenia niektorých druhov nákladov do obstarávacej ceny
Pri hmotnom majetku obstaranom na úver sa daňovník môže rozhodnúť, či úroky z úveru do doby zaradenia obstarávaného majetku do užívania zahrnie do obstarávacej ceny alebo ich bude účtovať priamo do nákladov [§ 19 ods. 3 písm. s) zákona o dani z príjmov, § 35 ods. 2 písm. h) postupov účtovania v podvojnom účtovníctve].
Dobrá rada:
Zvážte uplatnenie variantného riešenia zahŕňania niektorých druhov nákladov pri stanovení obstarávacej ceny.
Príklad č. 3:
Podnikateľský subjekt realizuje výstavbu výrobnej haly dodávateľským spôsobom. Na splácanie záväzku z výstavby si zobral z komerčnej banky úver vo výške 250 tis. €. Predpokladaná doba výstavby je od mája 2014 do augusta 2015. Za rok 2014 vyúčtovala banka podnikateľskému subjektu úroky vo výške 6 500 €.
Riešenie:
Daňovník sa môže rozhodnúť:
- vyúčtované úroky z úveru zaúčtuje na účet 562 – Úroky priamo do daňových výdavkov alebo
- vyúčtované úroky zaúčtuje do obstarávacej ceny výrobnej haly na účet 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku.
Alternatívne uplatňovanie výdavkov do obstarávacej ceny dlhodobého majetku umožňuje zákon o dani z príjmov aj pri dani z pridanej hodnoty, na ktorej odpočítanie nemá daňovník nárok pri pomernom odpočítaní podľa § 50 zákona o DPH.
Daňovník sa môže rozhodnúť túto daň zahrnúť do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov. Daňovník sa však môže rozhodnúť, že časť neodpočítanej dane zahrnie do vstupnej ceny.
Príklad č. 4:
Daňovník uplatňujúci pomerné odpočítanie DPH koeficientom 0,50 obstaral nehnuteľnosť, v ktorej bude sídlo spoločnosti. Nehnuteľnosť bude používať na dodávky, pri ktorých uplatní DPH, a súčasne na dodávky oslobodené od DPH. Nehnuteľnosť zakúpil od platiteľa DPH, ktorý k predanej nehnuteľnosti uplatnil DPH.
| Cena nehnuteľnosti | 400 000 € |
| DPH | 80 000 € |
| Cena spolu | 480 000 € |
Riešenie:
1. alternatíva – daňovník zahrnie neodpočítanú časť DPH do daňových výdavkov
2. alternatíva – daňovník zahrnie neodpočítanú časť DPH do obstarávacej (vstupnej) ceny
| Text (údaje sú v eurách)
| 1. alternatíva
| 2. alternatíva
|
| Vstupná cena
| 400 000
| 440 000
|
| Daňové výdavky v roku 2014
| | |
| – daňový odpis
| 20 000
| 22 000
|
| – neodpočítaná DPH
| 40 000
| |
| Spolu daňové výdavky v roku 2014
| 60 000
| 22 000
|
| Daňové výdavky v ďalších rokoch – daňový odpis
| 20 000
| 22 000
|
Nezahrnutím dane z pridanej hodnoty, na odpočítanie ktorej nemá daňovník nárok, do vstupnej ceny dlhodobého majetku a jej priamym zaúčtovaním do daňových výdavkov môže daňovník významne ovplyvniť základ dane v zdaňovacom období kúpy majetku.
TIP: Vyberte si vhodný termín realizácie technického zhodnotenia hmotného majetku
Daňovník pri zvažovaní realizácie technického zhodnotenia by mal mať na zreteli skutočnosť, že náklady na technické zhodnotenie novoobstaraného hmotného majetku vykonané do dňa jeho uvedenia do používania sú súčasťou vstupnej ceny, aj keď neprevyšujú limit 1 700 €. Ak vykoná technické zhodnotenie hmotného majetku po jeho zaradení do používania a náklady na technické zhodnotenie nepresiahnu sumu 1 700 €, môže zahrnúť takéto výdavky priamo do daňových nákladov.
Príklad č. 5:
Podnikateľ sa rozhoduje rozšíriť výbavu novoobstaraného automobilu v roku 2014 o nasledovné prvky:
| – hmlovky – predpokladané náklady | 200 € |
| – elektrické ovládanie zadných okien – predpokladané náklady | 200 € |
| – zabezpečovacie zariadenie – predpokladané náklady | 430 € |
| Spolu: | 830 € |
Aký postup doplnenia výbavy automobilu by bol z hľadiska uplatnenia výdavkov vhodný?
Riešenie:
Podnikateľ má možnosť zvoliť si niektorú z nasledovných alternatív:
1. alternatíva:
Podnikateľ si zaobstará rozšírenie výbavy automobilu v plánovanom rozsahu v roku 2014 ešte pred zaradením automobilu do používania. Sumu technického zhodnotenia pripočíta k obstarávacej cene automobilu.
Výdavky na technické zhodnotenie automobilu si uplatní do daňových výdavkov prostredníctvom odpisov.
2. alternatíva:
Podnikateľ si zaobstará rozšírenie výbavy automobilu v plánovanom rozsahu v roku 2014 po jeho zaradení do používania. Sumu technického zhodnotenia si uplatní priamo do daňových výdavkov.
TIP: Vyberte si vhodný rozsah realizácie technického zhodnotenia hmotného majetku
Daňovník môže ovplyvniť základ dane tiež uplatnením alternatívnych postupov pri realizácii technického zhodnotenia.
Technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa na daňové účely rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce na jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 € v úhrne za zdaňovacie obdobie.
Daňovník sa môže rozhodnúť vykonať technické zhodnotenie na jednotlivom hmotnom majetku, ktoré prevýši zákonom stanovený limit 1 700 €. V takomto prípade obstarávacia cena technického zhodnotenia zvýši vstupnú cenu (alebo zostatkovú cenu pri zrýchlenom odpisovaní) hmotného majetku a do daňových výdavkov sa uplatnia výdavky na technické zhodnotenie prostredníctvom odpisov.
Dobrá rada:
Daňovník však môže uplatniť aj iný postup. Technické zhodnotenie „rozfázuje“ na čiastkové technické zhodnotenia v obstarávacej cene každého do 1 700 € na viac zdaňovacích období. Pri tomto postupe si môže uplatniť výdavky na technické zhodnotenie do daňových výdavkov v roku ich vynaloženia.
Príklad č. 6:
Podnikateľ sa rozhodol rozšíriť výbavu automobilu obstaraného v roku 2013 o nasledovné prvky:
| – klimatizáciu – predpokladané náklady | 1 600 € |
| – hmlovky – predpokladané náklady | 200 € |
| – elektrické ovládanie zadných okien – predpokladané náklady | 150 € |
| – zabezpečovacie zariadenie – predpokladané náklady | 330 € |
Aký postup doplnenia výbavy automobilu by bol z hľadiska uplatnenia výdavkov vhodný?
Riešenie:
Podnikateľ má možnosť zvoliť si niektorú z nasledovných alternatív:
1. alternatíva:
Podnikateľ realizuje technické zhodnotenie v dvoch rokoch (zdaňovacích obdobiach):
v roku 2014 rozšíri výbavu automobilu nasledovne:
| – hmlovky | 200 € |
| – elektrické ovládanie zadných okien | 150 € |
| – zabezpečovacie zariadenie | 330 € |
| spolu výdavky v roku 2014 | 680 € |
| v roku 2015 rozšíri výbavu automobilu o klimatizáciu v hodnote | 1 600 € |
Technické zhodnotenie v jednotlivých zdaňovacích obdobiach neprekročí limitovanú sumu 1 700 €, podnikateľ si môže výdavky na technické zhodnotenie v roku 2014 vo výške 680 € a v roku 2015 vo výške 1 600 € zahrnúť jednorazovo do daňových výdavkov.
2. alternatíva:
Podnikateľ si zaobstará rozšírenie výbavy automobilu v plánovanom rozsahu v roku 2014:
| – klimatizácia | 1 600 € |
| – hmlovky | 200 € |
| – elektrické ovládanie zadných okien | 150 € |
| – zabezpečovacie zariadenie | 330 € |
| spolu | 2 280 € |
Hodnota technického zhodnotenia presahuje sumu 1 700 €, daňovník je povinný pripočítať sumu technického zhodnotenia k vstupnej cene automobilu a odpisovať automobil zo zvýšenej vstupnej ceny.
Výdavky na technické zhodnotenie automobilu si uplatní do daňových výdavkov prostredníctvom odpisov.
Alternatívny výpočet uplatnenia výdavkov na technické zhodnotenie do daňových výdavkov:
| Obdobie
| 1. alternatíva
| 2. alternatíva
| Rozdiel výdavkov
|
| 2013 ročný odpis
| 6 000 €
| 6 000 €
| 0
|
| 2014 ročný odpis
| 6 000 €
| 6 570 €
| |
| daňový výdavok na TZ v roku 2014
| 680 €
| | |
| daňové výdavky v roku 2014 spolu
| 6 680 €
| 6 570 €
| + 110 €
|
| 2015 ročný odpis
| 6 000 €
| 6 570 €
| |
| daňový výdavok v roku 2015 na TZ
| 1 600 €
| | |
| výdavky v roku 2015 spolu
| 7 600 €
| 6 570 €
| + 1 030 €
|
| 2016 ročný odpis
| 6 000 €
| 6 570 €
| – 570 €
|
| 2017 ročný odpis (zostatok)
| | 570 €
| – 570 €
|
Pri prvej alternatíve uplatní podnikateľ výdavky na technické zhodnotenie do daňových výdavkov v prvých dvoch rokoch – v roku 2014 a 2015.
Pri druhej alternatíve bude daňovník uplatňovať výdavky na technické zhodnotenie do daňových výdavkov až do roku 2017.
Autor: Ing. Anton Kolembus
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies