Dodatočné daňové priznanie zamestnanca – niekedy povinnosť, niekedy výhodná možnosť

Najskôr si v článku v krátkosti uvedieme, kedy vnikne a kedy nevznikne fyzickej osobe povinnosť podať daňové priznanie. V praxi sa to bude týkať aj predchádzajúcich rokov, avšak s číselnými údajmi platnými pre dané zdaňovacie obdobie. Budeme používať veličiny, ktoré platili pre rok 2024.

Článok je zameraný na daňové povinnosti zamestnanca, resp. fyzickej osoby – daňovníka, ktorá dosahovala príjem podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, čiže príjem zo závislej činnosti.

Obsah:

1. Kto má a kto nemá povinnosť podať daňové priznanie?

2. Opravné alebo dodatočné daňové priznanie

3. Riadne daňové priznanie aj po vykonaní ročného zúčtovania dane

4. Oprava dane zamestnávateľom po vykonaní ročného zúčtovania dane

5. Stručne o správnych deliktoch a sankciách pre daňovníka      

6. Oprava chybne vystaveného potvrdenia o zdaniteľných príjmoch

7. Povinnosť podať opravné alebo dodatočné daňové priznanie

8. Možnosť podania dodatočného daňového priznania

1. Kto má a kto nemá povinnosť podať daňové priznanie?

V zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona (50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka) s výnimkou uvedenou v ods. 4 (bližšie si uvedieme).

Pre rok 2024 suma polovice nezdaniteľnej časti základu dane činila 2 823,24 €. Každý, kto mal zdaniteľný príjem pod túto sumu, nemusel podávať daňové priznanie a ani nemusel žiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane.

Avšak daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ale vykazuje daňovú stratu.

Do sumy na určenie, či je daňovník povinný podať daňové priznanie, sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, pretože ak ide u daňovníka o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, tak sa príjem považuje za daňovo vysporiadaný riadnym vykonaním zrážky dane (ide napríklad o vyplatené dividendy, autorské honoráre a podobne, ktoré boli zrazené zrážkovou daňou).

Daňové priznanie nie je povinný podať ani ten daňovník, ktorý má iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona, teda zrážkou, a daňovník si neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona, teda sa rozhodne, že zrážkovú daň nebude považovať za preddavkovú daň. Ak sa však rozhodne, že zrážkovú daň bude považovať za preddavkovú, tak musí podať daňové priznanie.

Taktiež nie je povinný podať daňové priznanie ten daňovník, ktorý poberal iba príjmy oslobodené od dane (napríklad žene na rodičovskej dovolenke bol vyplatený príspevok na rekreáciu v sume 275 €, ktorý je od dane oslobodený).

2. Opravné alebo dodatočné daňové priznanie

Mnohí zamestnanci či daňovníci, ktorí nesprávne podali daňové priznanie alebo v ňom neuviedli všetky údaje či príjmy, prípadne im zamestnávateľ vykonal na ich žiadosť ročné zúčtovanie dane, avšak neboli doložené všetky údaje či potvrdenia, prípadne nebol správne uplatnený daňový bonus alebo ...