Kontrolované zahraničné spoločnosti – nový daňový koncept na zamedzenie daňových únikov

Obsah:

Úvod

1. Základné východiská Smernice ATAD

2. Kontrolované zahraničné spoločnosti vo svetle Smernice ATAD

3. Aké sú daňové dôsledky pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti?

4. Definičné znaky kontrolovanej zahraničnej spoločnosti

5. Postavenie slovenského daňovníka – ktorých slovenských daňovníkov sa týkajú pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti?

6. Kontrolovaná zahraničná spoločnosť – sídlo v zahraničí

7. Kontrolovaná zahraničná spoločnosť – podiel na základnom imaní, zisku alebo hlasovacích právach

8. Existencia stálej prevádzkarne slovenského daňovníka v zahraničí

9. Výška dane v zahraničí musí byť nižšia ako stanovený limit

10. Zvýšenie základu dane slovenského daňovníka v dôsledku uplatnenia pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti

11. Vzťah pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti a transferového oceňovania

12. Zamedzenie dvojitého zdanenia

13. Kontrolované zahraničné spoločnosti vs. daňové priznanie

Zhrnutie

Úvod

Ako to už na tomto mieste bolo viackrát načrtnuté, medzinárodné zdaňovanie je v posledných rokoch dôležitým predmetom záujmu medzinárodného spoločenstva, a to s cieľom nastaviť také pravidlá pre zdanenie príjmov v medzinárodnom kontexte, ktoré budú rešpektovať daňové záujmy dotknutých štátov a zabránia presúvaniu ziskov do daňových jurisdikcií s výhodnejším systémom zdanenia. Tieto snahy štátov je možné identifikovať predovšetkým na úrovni G20/OECD v podobe prác na tzv. BEPS projekte (Base Erosion and Profit Shifting), ktorého výsledkom je publikácia odporúčaní pre jednotlivé oblasti zdanenia daňou z príjmov a stále prebiehajúce práce na vybraných daňových otázkach.

Uvedené aktivity a iniciatívy je možné pozorovať tiež na úrovni Európskej únie (EÚ), ktorá sa taktiež zúčastňuje na tomto procese v podobe odporúčaní pre členské štáty EÚ a tiež vo forme prijímania legislatívnych aktov. Výsledok práce EÚ bol už januári 2016 prezentovaný ako tzv. balík proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti – z anglického „anti-tax avoidance package“ (ďalej aj ako „balík ATAP“), ktorého súčasťou bol aj návrh smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (ďalej ako „Smernica ATAD“).

Smernica ATAD bola prijatá 12. júla 2016. Táto smernica je jednou z najdôležitejších súčastí balíka ATAP a reaguje na aktuálnu požiadavku rýchleho prijatia pravidiel, ktoré umožnia účinné potlačenie agresívneho daňového plánovania. Tak ako celý balík ATAP, aj táto smernica nadväzuje na výsledky činnosti G20/OECD v rámci tzv. BEPS iniciatívy a tiež na žiadosti Európskeho parlamentu, členských štátov, podnikov a ďalších subjektov o dôraznejší prístup EÚ proti zneužívaniu systémov zdaňovania príjmov právnických osôb. Ako už bolo vyššie uvedené, ustanovenia tejto smernice majú postihnúť tie situácie, v ktorých daňové subjekty konajú v rozpore so skutočným účelom daňových právnych predpisov a využívajú rozdielne daňové pravidlá s cieľom znižovania svojej daňovej povinnosti.

Transpozíciou Smernice ATAD sa do slovenského zákona o dani z príjmov zakotvili nasledujúce daňové inštitúty:

1. pravidlo o limitovaní úrokov,
2. zdaňovanie pri odchode – exit tax,
3. všeobecné pravidlo proti zneužívaniu,
4. pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti,
5. hybridné nesúlady.

Transpozícia kontrolovaných zahraničných spoločností do zákona o dani z príjmov bola vykonaná zákonom č. 344/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ustanovenia § 2 písm. ah) a § 17h ZDP v znení účinnom od 1. januára 2019 sa podľa novely použijú prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2019.

1. Základné východiská Smernice ATAD

Prijatie tejto smernice je vyjadrením potreby jednotného prístupu EÚ k implementácii výsledkov BEPS iniciatívy a tiež potreby zosúladiť právne úpravy členských štátov s novými pravidlami. V texte smernice sú preto zahrnuté základné pravidlá a stanovenie podrobností na ich vykonanie sa ponecháva členským štátom EÚ. Cieľom smernice je zaistiť rovnaké podmienky minimálnej ochrany pre systémy zdaňovania príjmov právnických osôb všetkých členských štátov.

Právnym základom pre prijatie smernice je čl. 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého Rada jednomyseľne, v súlade s legislatívnym postupom po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom vydá smernice na aproximáciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu. Prijaté pravidlá majú právnu formu smernice, keďže v zmysle uvedeného článku je smernica jediným dostupným nástrojom.

Smernica má širokú pôsobnosť a pravidlá v nej obsiahnuté sa majú vzťahovať na všetkých daňovníkov, ktorí podliehajú dani z príjmov právnických osôb v niektorom z členských štátov EÚ. Tieto pravidlá sa majú vzťahovať tiež na stále prevádzkarne daňových subjektov podliehajúcich dani z príjmov právnických osôb, ktoré sa nachádzajú v EÚ, avšak tieto pravidlá sa nemajú vzťahovať na samotných týchto daňovníkov.

Uvádza sa tiež, že jedným z hlavných cieľov smernice je zvýšiť odolnosť vnútorného trhu ako celku voči cezhraničným praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Zároveň sa konštatuje, že tento cieľ nemôžu dosiahnuť členské štáty EÚ jednotlivo, keďže vnútroštátne daňové pravidlá sú rôznorodé a individuálne riešenia by len rozšírili existujúcu roztrieštenosť v oblasti priameho zdanenia. Konštatuje sa tiež, že je potrebné prijať riešenia, ktoré fungujú pre vnútorný trh ako celok, a to sa dá lepšie dosiahnuť na ...