Metodický pokyn k fakturácii podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (z januára 2018)

Vzhľadom na doplnenie ustanovení § 72, § 74 a § 75 zákona č. 222/20004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) s účinnosťou od 1. 1. 2018, Finančné riaditeľstvo SR vydáva aktualizovaný metodický pokyn k fakturácii podľa zákona o DPH.

Zároveň sa týmto metodickým pokynom ruší metodický pokyn z januára 2014, z ktorého sa do nového metodického pokynu preberajú všetky časti pôvodného metodického pokynu, ktorých sa novela zákona o DPH od 1. 1. 2018 nedotkla.

Nové fakturačné pravidlá boli do zákona o DPH transponované s účinnosťou od 1. januára 2013 na základe smernice Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (ďalej len „fakturačná smernica“).

K fakturačnej smernici po jej schválení prebiehali rokovania členských štátov, ktorých výsledkom bolo vydanie Vysvetliviek k pravidlám fakturácie DPH. Vysvetlivky k pravidlám fakturácie DPH, ktoré uvádzame v prílohe tohto metodického pokynu, predstavujú praktické a neformálne usmernenie k uplatňovaniu právnych predpisov EÚ, nie sú však právne záväzné.

1. oddiel Faktúra – § 71 zákona o DPH

Fakturačné pravidlá zabezpečujú rovnocenné postavenie papierových a elektronických faktúr.

V zmysle ustanovenia § 71 zákona o DPH je faktúrou každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej alebo elektronickej forme podľa zákona o DPH platného v tuzemsku alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry. Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje.

Každá faktúra musí odzrkadľovať skutočné dodanie tovaru alebo služby a musí sa viazať ku konkrétnemu zdaniteľnému obchodu, či už ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie služby.

Dodávateľ tovaru alebo služby faktúrou žiada odplatu za zdaniteľné obchody, ktoré uskutočnil. Pre prijímateľa tovaru alebo služby je faktúra dokladom, ktorý je nevyhnutný na preukázanie vzniku nároku na odpočítanie dane z prijatého plnenia. Vo faktúre musí byť uvedený zdaniteľný obchod, ktorý sa uskutočnil, a faktúra musí obsahovať všetky požadované náležitosti. Každý platiteľ dane je povinný poskytnúť daňovému úradu faktúry, ktoré vyhotovil alebo v jeho mene vyhotovil odberateľ alebo tretia osoba, a ktoré prijal, bez ohľadu na to, či boli vyhotovené v listinnej alebo elektronickej forme.

Elektronická faktúra

Zákon o DPH ustanovuje, že elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 tohto zákona a ktorá je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte. Výber formátu neurčuje členský štát, ale použitie elektronického formátu záleží od zdaniteľných osôb. Môže ísť o faktúry ako štruktúrované správy, napríklad XML, alebo iné typy elektronického formátu, ako napríklad e-mail s prílohou PDF alebo fax prijatý v elektronickom nepapierovom formáte (Vysvetlivky k pravidlám fakturácie, strana 9). Druh elektronického formátu nie je rozhodujúci, dôležitá je len skutočnosť, že faktúra je vydaná a prijatá v elektronickom formáte.

Ak je faktúra vytvorená v papierovej forme, naskenovaná a poslaná a prijatá cez e-mail, takáto faktúra je elektronickou faktúrou. Pokiaľ je však faktúra vytvorená v elektronickom formáte, napríklad pomocou účtovného softvéru, a je poslaná a prijatá v papierovej forme, takáto faktúra nie je elektronickou faktúrou. Elektronické faktúry predstavujú pre zdaniteľné osoby menšiu administratívnu náročnosť, eliminujú chybové zaúčtovanie faktúr a umožňujú v mnohých prípadoch automatické účtovanie materiálu a tovaru na sklad.

Zákon o DPH v § 74 ods. 6 ustanovuje, že ak sú elektronické faktúry poslané alebo sprístupnené rovnakému príjemcovi v jednom súbore, môžu sa údaje, ktoré sú spoločné pre jednotlivé faktúry, uviesť len raz, ak sú pre každú faktúru prístupné všetky informácie.

Súhlas príjemcu na vydanie elektronickej faktúry

Podstatnou skutočnosťou pri elektronickej faktúre je to, že elektronickú faktúru je možné vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby. Súhlas príjemcu sa vyžaduje z dôvodu odlišných technológií, ktoré používajú dodávateľ a príjemca pre zasielanie a prijatie faktúry, ale aj z dôvodu zabezpečenia vierohodnosti pôvodu a neporušenosti obsahu faktúry. Súhlas na vydanie elektronickej faktúry môže byť vyjadrený písomne, v zmluve, e-mailom, alebo aj samotným spracovaním faktúry zo strany zákazníka alebo jej úhradou. Zákazník si však musí byť istý, či je schopný po technickej stránke prijať elektronickú faktúru. Ak zákazník uhradí prijatú faktúru vydanú elektronicky, samotná úhrada takejto faktúry znamená, že súhlasil s jej ...