Metodický pokyn k uplatneniu inštitútu ručenia za daň z pridanej hodnoty

Problematika ručenia za daň z predchádzajúceho stupňa bola do zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) zavedená v roku 2004 v znení vtedy platného odseku 10, pričom od 1. októbra 2012 novelou zákona o DPH, a to zákonom č. 246/2012 Z. z., prešla zásadnou úpravou. Od účinnosti zákona č. 246/2012 Z. z. bol inštitút ručenia za daň precizovaný a doplnený, pričom došlo aj k prečíslovaniu odsekov ustanovenia § 69 zákona o DPH.

S ustanovením § 69 ods. 14 zákona o DPH, v ktorom sú vymedzené osoby, ktoré ručia za daň z predchádzajúceho stupňa, súvisia ustanovenia § 69 ods. 15 a § 69b zákona o DPH, v ktorom je upravený postup pri ručení za daň.

Zákonom č. 334/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH, sa s účinnosťou od 1. januára 2018 menia podmienky pre uplatnenie ručenia za daň, na základe čoho Finančné riaditeľstvo SR vydáva tento metodický pokyn.

1. diel Podmienky pre uplatnenie inštitútu ručenia za daň podľa § 69 ods. 14 zákona o DPH

Cieľom ustanovení zákona o DPH upravujúcich ručenie za daň je predovšetkým efektívna zákonná podpora v boji proti podvodom na DPH.

Slovenskú republiku na uplatňovanie takéhoto inštitútu oprávňuje článok 205 (1) smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( ďalej len „Smernica“).

Problematika ručenia za daň podľa zákona o DPH sa týka len ručenia za daň z pridanej hodnoty, čo znamená, že osoby ručiteľov neručia za nedoplatky na iných daniach. Slovo „daň“ vo všetkých ustanoveniach upravujúcich problematiku ručenia v zákone o DPH je potrebné vykladať v zmysle § 1 tohto zákona, podľa ktorého zákon o DPH upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“).

Podľa § 69 ods. 14 zákona o DPH platiteľ dane, ktorému je alebo má byť v tuzemsku dodaný tovar alebo služba, ručí za daň z predchádzajúceho stupňa, t. j. odberateľ ručí za daň svojho dodávateľa, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ dane (odberateľ) v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že daň či už celá alebo jej časť, nebude zaplatená.

Zároveň sú v zákone uvedené dôvody, ktoré nasvedčujú tomu, že platiteľ dane (odberateľ) vedieť mal alebo vedieť mohol, ...