Prenesenie daňovej povinnosti pri stavebných prácach

Úvod

Režim prenesenia daňovej povinnosti bol implementovaný do zákonov väčšiny členských štátov ako nástroj na zabránenie podvodného konania. Európska komisia vydala dokument, ktorý zhodnocuje jeho prínos na úrovni Európskej únie. Je dostupný na stránke http://ec.europa.eu/. 18 členských štátov (teraz i Slovensko) uplatňuje prenos daňovej povinnosti v stavebníctve. Väčšina z nich zahrnula do tohto prenosu nielen stavebné práce, ale i opravy, čistenie, údržbu, prestavbu a demolačné služby týkajúce sa nehnuteľného majetku.

Do prenosu spadá i poskytovanie pracovníkov vykonávajúcich stavebné činnosti, ak sa tak členské štáty rozhodnú. Táto možnosť vyplýva z článku 199 smernice Rady 2006/112 ES.

Problematická je však skutočnosť, že zákon presne nestanovuje, čo sú stavebné práce (odvoláva sa len na klasifikáciu CPA). Keďže definícia nie je jednoznačná, práve táto skutočnosť vedie v praxi k neistote a problémom. Nesprávne stanovený režim DPH medzi platiteľmi môže totiž znamenať riziko sankcie buď pre dodávateľa, alebo odberateľa.

Mnoho daňovníkov sa teda oprávnene pýta, kde je výhoda na ich úrovni podnikania. Ak právna norma nestanovuje jasné pravidlá, aké právne istoty môže ponúkať dodanie, ktoré nie je jednoznačne možné priradiť do sekcie F štatistickej klasifikácie CPA 2015?

Pozitívny je fakt, že ak by takýto prenos daňovej povinnosti bol uplatnený pred kauzou Váhostav, „malí“ dodávatelia nemuseli platiť DPH štátu z faktúr, ktoré im firma Váho­stav neuhradila. Ak napríklad živnostník vystavil faktúru na 5 000 € bez DPH, mal povinnosť štátu odviesť daň z pridanej hodnoty vo výške 1 000 €.

Výsledkom bola skutočnosť, že takýto podnikateľ jednak nedostal za svoju prácu zaplatené, ale k tomu mu vznikla i strata z neefektívneho obchodu.