Zdaňovanie príjmov v roku 2015 – novela zákona o dani z príjmov

Novela zákona o dani z príjmov, ktorá nadobúda účinnosť od 1. 1. 2015, prináša rozsiahle reštrikcie a obmedzenia na strane daňovej uznateľnosti výdavkov, či už vo forme limitovaných daňových odpisov, nákladov na reklamné predmety, uplatňovania daňovej zostatkovej ceny majetku pri jeho predaji, alebo v postupnom zahrnovaní niektorých výdavkov (nákladov) do základu dane odlišne, ako je to z pohľadu účtovného (napr. náklady na získanie noriem a certifikátov alebo náklady na marketingové prieskumy a štúdie).

Týmito zmenami sa nepriamo zvyšuje daňové zaťaženie podnikateľov (napr. predĺžením doby odpisovania administratívnych a obytných budov a hotelov, pri ktorých dochádza k zmene doby odpisovania z 20 rokov na 40 rokov).

Mnohé z týchto zmien sa týkajú aj majetku obstaraného pred 1. 1. 2015, preto je potrebné túto skutočnosť zohľadniť pri daňovom plánovaní už v priebehu roka 2015, aby daňovník nezostal po skončení zdaňovacieho obdobia roku 2015 nepríjemne „prekvapený“.

Novela zákona o dani z príjmov (zákon č. 333/2014 Z. z.) opäť zvyšuje administratívnu náročnosť nielen vybraných daňovníkov (napr. farmaceutických spoločností a zdravotníckych pracovníkov), ale širšieho okruhu daňovníkov, ktorí budú v niektorých prípadoch musieť základ dane z príjmov počítať v niekoľkých po sebe nasledujúcich krokoch, čím sa celý výpočet základu dane v zdaňovacom období zbytočne skomplikuje a bude náročnejší aj na podpornú evidenciu počas viacerých daňových období.

Zmeny v zákone o dani z príjmov možno označiť akokoľvek, len nie za systémové.

Tieto zmeny majú za následok ďalšie komplikovanie daňového systému a pri niektorých z nich možno uvažovať, či nie sú porušené základné pravidlá daňovej spravodlivosti (napr. neuznateľnosť zmluvných pokút, úrokov z omeškania a paušálnych náhrad na strane dlžníka, ale ich „okamžité“ zdaňovanie u veriteľa v účtovnom období, v ktorom o nich bolo účtované a pod.).

I. Všeobecné pojmy

Definícia uznateľnosti daňového výdavku

Precizuje sa definícia uznateľnosti daňového výdavku: „Pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i) ZDP].

Pomerná časť výdavkov (nákladov)

Do ZDP sa dopĺňa § 19 ods. 2 písm. t), ktorým sa vymedzuje pomerná časť výdavkov (nákladov).

Pomernou časťou výdavkov (nákladov) sa rozumejú výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP, výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý poskytne zamestnancovi automobil aj na súkromné použitie [§ 5 ods. 3 písm. a) ZDP]:

1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo
2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu [§ 19 ods. 2 písm. t) ZDP].

Vecná a časová súvislosť zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov

Rešpektovaním vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období sa rozumie časové rozlíšenie nákladov a výnosov v zmysle zákona o účtovníctve a súvisiacich vykonávacích predpisov [§ 2 písm. j) a k) ZDP]. Uvedená zmena reflektuje na zmenu účtovania nevýznamných súm výnosov a nákladov, ak ide o každoročne sa opakujúce plnenia, o ktorých sa už neúčtuje na účtoch časového rozlíšenia, ale ktoré sa zahŕňajú priamo do nákladov alebo výnosov daného účtovného obdobia, v ktorom sa o nich účtuje.

II. Fyzické osoby

Precizuje sa predmet dane FO v § 3 ods. 1 písm. b) ZDP, pričom príjmami podľa § 6 ZDP sú aj príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu. Za daňovo uznateľný výdavok sa bude považovať aj výdavok (náklad) vynaložený zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 ZDP a § 5 ods. 3 písm. d) ZDP za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je Zákonník práce [§ 21 ods. 1 písm. e) ZDP].

Uplatnenie výdavkov zamestnávateľa nad rámec limitov stanovených v osobitných predpisoch

S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa rozširuje možnosť uplatnenia výdavkov nad rámec stanovených limitov v osobitných predpisoch (napr. ZP) v prípade, ak ide o výdavky zamestnávateľa uhrádzané ako plnenia (nároky) zamestnanca upravené v týchto osobitných predpisoch, ktoré sú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 ZDP a § 5 ods. 3 písm. d) ZDP za podmienky, že takéto vyššie nároky vyplývajú z kolektívnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa, z pracovnej alebo inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom, upravených zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ZP).

Daňovo uznateľným výdavkom budú napr. aj nároky upravené v zákone o cestovných náhradách, avšak ich vyššia výška, ako je upravená v danom osobitnom predpise, musí byť dohodnutá v kolektívnej/pracovnej zmluve a pod. (§ 19 ods. 1 ZDP).

Daňovo uznateľným výdavkom zamestnávateľa bude aj poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) ZDP a preddavky na daň zrazené podľa § 35 ZDP z tohto navýšeného nepeňažného plnenia.

Nepeňažný príjem zamestnanca

V § 5 sa ods. 3 dopĺňa písmenom d), z ktorého vyplýva, že príjmom zamestnanca je aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane.

Zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, okrem príjmov podľa ods. 1 písm. j) a k) ZDP (t. j. odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára a nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia) a § 5 ods. 3 písmena a) ZDP (poskytnutie motorového vozidla zamestnávateľa zamestnancovi aj na súkromné použitie), môže navýšiť na sumu vypočítanú podľa prílohy č. 6 k ZDP. Za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa v tomto prípade považuje takto navýšené nepeňažné plnenie.

Postup podľa § 5 ods. 3 písm. d) ZDP v znení účinnom od 1. januára 2015 sa prvýkrát

použije pri výpočte nepeňažného príjmu poskytnutého zamestnancovi po 31. decembri 2014.

Na účely výpočtu navýšenia nepeňažného plnenia – „NNP“ [§ 5 ods. 3 písm. d) ZDP] – zamestnávateľ vypočíta sumu plnenia (P) rozhodujúcu na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) ZDP], ktorej prekročenie bude znamenať uplatnenie progresie vo výpočte preddavkov na daň, nasledovne:

P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 – SD₁)

Kde:

P – plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) ZDP],

PŽM – životné minimum platné k 1. 1. príslušného zdaňovacieho obdobia,

SD₁ je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu ZDP vyjadrená desatinným číslom (t. j. 0,19).

P₂₀₁₅ = (176,8 x 198,09 €) / 12 x (1 – 0,19) = 2 364,0093 €

Na účely výpočtu navýšeného nepeňaž- ného plnenia poskytnutého zamestnancovi (NNP) musí zamestnávateľ najskôr určiť, či poskytnuté nepeňažné plnenie je/nie je vyššie ako vypočítaná suma plnenia (P) a v závislosti od toho uplatní nasledovné výpočty:

Zamestnávateľ nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov (t. j. o 13,4 %). Takto vypočítané nepeňažné plnenie zamestnanca sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol (§ 47 ods. 1 ZDP).

Kde:

NP – nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,

SD₁ – sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu ZDP vyjadrená desatinným číslom (t. j. 0,19),

SD₂ – sadzba dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu vyjadrená desatinným číslom (t. j. 0,25),

PP – úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom vyjadrený desatinným číslom (t. j. 0,134).

Zamestnávateľ, ktorý poskytuje zamestnancovi nepeňažné plnenie spôsobom podľa § 5 ods. 3 písm. b) ZDP (navýšené na sumu vypočítanú podľa prílohy č. 6 k ZDP), musí zrazený preddavok na daň spolu s povinným poistným a príspevkami za zamestnanca aj zaplatiť. Uvedené platí, aj ak nepeňažné plnenie nepredstavuje väčšiu časť zdaniteľnej mzdy [§ 35 ods. 3 písm. a) ZDP]. Zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) ZDP zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný zraziť a odviesť za zamestnanca preddavky na daň (§ 35 ods. 6 ZDP).

Oslobodenie príjmu vo forme nepeňažného plnenia od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba

Od dane bude oslobodený príjem vo forme nepeňažného plnenia formou produktov vlastnej výroby poskytnutého od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba (§ 12a zákona č. 105/1990 Zb.), najviac v úhrnnej výške 200 € ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 € ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu [§ 5 ods. 7 písm. l) ZDP].

Poistné a príspevky spoločníka v. o. s. a komplementára k. s.

Poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník v. o. s. alebo komplementár k. s., si nebude môcť v. o. s. alebo k. s. zahrnúť do svojich daňových ...