Dátum publikácie:21. 4. 2022
Každý, komu vzniká povinnosť podať daňové priznanie, tak musí urobiť v zákonom stanovenej lehote. Túto lehotu je možné určitým zákonným spôsobom aj predĺžiť. Presné podmienky sú uvedené v § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). ZDP v tomto ustanovení upravuje aj možnosti podania opravného daňového priznania a dodatočného daňového priznania, pričom:
- o opravné daňové priznanie ide vtedy, ak sa podá do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania a
- o dodatočné daňové priznanie ide v prípade, ak sa podáva až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania.
Podľa § 49 ods. 12 ZDP sa na podávanie opravného daňového priznania alebo hlásenia, alebo dodatočného daňového priznania alebo hlásenia použije zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).
Podanie opravného a dodatočného daňového priznania je riešené v § 16 daňového poriadku. Tak ako riadne daňové priznanie, tak aj opravné alebo dodatočné daňové priznanie je možné podať len na predpísanom tlačive.
Riadne daňové priznanie daňový subjekt podáva v zákonom stanovenej lehote, t. j. v prípade dane z príjmov v lehote upravenej v § 49 ZDP.
Dodatočné daňové priznanie podáva daňovník na tlačive platnom za zdaňovacie obdobie, za ktoré ho podáva, t. j. nepodáva ho na tlačive platnom v zdaňovacom období, v ktorom zistil skutočnosti zakladajúce povinnosť podávať dodatočné daňové priznanie.
Procesný postup pri podávaní dodatočného daňového priznania
Ak uplynie zákonom stanovená lehota na podanie daňového priznania a daňový subjekt zistí, že uviedol v daňovom priznaní nesprávne údaje, môže ich opravu vykonať už len podaním dodatočného daňového priznania. V dodatočnom daňovom priznaní vyznačí na tlačive v riadku na to určenom, že ide o dodatočné daňové priznanie, pričom tlačivo vyplní v rozsahu, ako keby podával „riadne“ daňové priznanie a rozdiely oproti pôvodne podanému priznaniu vyznačí v oddiele na tom určenom.
Príklad:
Daňovník, ktorý popri zamestnaní vykonával činnosť finančného sprostredkovania na základe licencie (zrušil ju 31. 10. 2020), podáva dodatočné daňové priznanie za rok 2020 z dôvodov, že v roku 2021 mu plynuli ešte následné provízie z uvedenej zmluvy.
Ako výdavky si uplatňoval 60 % paušálne výdavky.
Akým spôsobom vyplní dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2020:
- v § 6 ods. 2 písm. d) ZDP uvedie doplatené príjmy v roku 2021 a pripočíta k nim príjmy z riadne podaného daň. priznania za rok 2020, teda spočíta príjmy z roku 2020 s doplatenými príjmami v r. 2021 na riadku 8 daň. priznania a k tomu si môže dopočítať aj paušálne výdavky alebo dodaňuje len doplatené príjmy v r. 2021?
- ak si z predmetnej činnosti uplatňoval skutočné výdavky, v dodatočnom daň. priznaní dopočíta k daň. priznaniu len doplatené provízie r. 2021 a skutočné výdavky si už nemôže uplatniť?
V prípade, ak daňovníkovi dodatočne plynuli príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, o ktoré nezvyšoval základ dane v súlade s § 17 ods. 8 ZDP pri skončení podnikania, si tieto môže zdaniť cez podané dodatočné daňové priznanie v súlade s § 32 ods. 12 ZDP.
V takomto prípade (bez ohľadu na spôsob vedenia výdavkov – paušálne/preukázateľné) nanovo vypĺňa daňové priznanie (na úvodnej strane začiarkne, že ide o dodatočné daňové priznanie), v ktorom uvedie príjmy dosiahnuté v roku 2020 + doplatené v roku 2021 a k nim si uplatní príslušné výdavky.
Rozdiely oproti daňovému priznaniu (riadne podanému za rok 2021) vyčísľuje v oddiele X – rozdiely z dodatočného daňového priznania.
Zákonná úprava ustanovenia § 16 daňového poriadku rozlišuje povinnosť a možnosť podania dodatočného daňového priznania.
Povinnosť podať dodatočné daňové priznanie má daňový subjekt vtedy, ak zistí, že daň má byť vyššia, ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní. Dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení, a to aj s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. Ustanovenie § 16 ods. 2 daňového poriadku súčasne s povinnosťou podať dodatočné daňové priznanie stanovuje aj lehotu na zaplatenie dodatočne priznanej dane. Dodatočne priznaná daň je splatná v lehote na podanie dodatočného daňového priznania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Okrem uvedených prípadov má daňový subjekt povinnosť podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov aj vtedy, ak zistí, že:
- daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená,
- daňová strata je nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.
Okrem povinnosti podať dodatočné daňové priznanie zákon vymedzuje aj prípady, kedy vzniká daňovému subjektu oprávnenie podať dodatočné daňové priznanie, a to v prípade, ak zistí, že:
- daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia,
- daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená,
- daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo
- daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.
Ak daňový subjekt v týchto prípadoch (§ 16 ods. 4 daňového poriadku) podá takéto dodatočné daňové priznanie v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku (zánik práva vyrubiť daň), to znamená, že v posledný rok päťročnej lehoty sa táto lehota predĺži o jeden rok odo dňa doručenia dodatočného daňového priznania, pričom v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie.
Lehota na podanie dodatočného daňového priznania
Na podanie dodatočného daňového priznania majú vplyv lehoty, s ktorými zákon spája zánik práva vyrubiť daň. V súlade s ustanovením § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla daňovému subjektu povinnosť podať riadne daňové priznanie.
Lehota piatich rokov môže však plynúť znovu, ak správca dane pred uplynutím pôvodnej 5-ročnej lehoty vykoná úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane.
Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly a protokolu o určení dane podľa pomôcok.
Lehota začne znovu plynúť od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.
Vyrubiť daň alebo rozdiel dane možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.
Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.
Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie.
Príklad:
Spoločnosť v apríli 2022 zistila, že do základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2021 zahrnula neuhradenú províziu za sprostredkovanie, ktorá je podľa § 17 ods. 19 písm. d) ZDP daňovým výdavkom až po zaplatení v limitovanej výške. V dôsledku uvedeného jej daňová povinnosť mala byť vyššia o sumu 1 500 €. Je spoločnosť povinná podať dodatočné daňové priznanie?
Spoločnosť bude postupovať podľa § 16 ods. 2 daňového poriadku. Podľa tohto ustanovenia je spoločnosť povinná za zdaňovacie obdobie 2021 podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie, v ktorom uvedenú nezrovnalosť napraví, do konca mája 2022 a v tejto lehote dodatočnú daň aj zaplatiť.
Príklad:
Spoločnosť pri kontrole daňového priznania za rok 2019 zistila, že do základu dane za tento rok zahrnula odpisy novoobstaraného hmotného majetku v nesprávnej výške. Tým, že hmotný majetok zaradila do 2. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 6 rokov, pričom správne mal byť zaradený do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky, zvýšila rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi na riadku 150 daňového priznania a tým zvýšila vo svoj neprospech aj základ dane. Môže spoločnosť uvedenú nezrovnalosť napraviť v daňovom priznaní za bežné zdaňovacie obdobie alebo môže tak urobiť len podaním dodatočného daňového priznania?
Ak daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia, je daňový subjekt podľa § 16 ods. 4 daňového poriadku oprávnený podať dodatočné daňové priznanie. Keďže nejde o prípad vykázania vyššieho základu dane z dôvodu nesprávneho účtovania, spoločnosť nemôže využiť ustanovenie § 17 ods. 29 ZDP a premietnuť rozdiel v daňových odpisoch v bežnom zdaňovacom období.
Príklad:
Spoločnosť v roku 2021 zistila, že zaúčtovala dodávateľskú faktúru za poskytnuté služby na účte 518 – Služby v roku 2019 v sume nižšej o 1 000 eur oproti sume uvedenej na faktúre. Ide pre spoločnosť o nevýznamnú sumu, preto v súlade s postupmi účtovania zaúčtovala uvedený rozdiel v roku 2021 do nákladov na účet 518 – Služby. Môže spoločnosť uvedenú nezrovnalosť napraviť v daňovom priznaní za bežné zdaňovacie obdobie alebo môže tak urobiť len podaním dodatočného daňového priznania?
Ak spoločnosť v príslušnom zdaňovacom období zahrnula do výsledku hospodárenia vyššie výnosy alebo nižšie náklady, ako jej vyplýva z účtovných predpisov a z toho dôvodu vykázala vyšší základ dane a odviedla vyššiu daň alebo vykázala nižšiu daňovú stratu, podľa § 17 ods. 29 ZDP sa môže rozhodnúť:
- či upraví (zníži) základ dane o sumu 1 000 eur za zdaňovacie obdobie roka 2019 prostredníctvom podaného dodatočného daňového priznania v súlade s § 16 daňového poriadku, alebo
- sumu vo výške 1 000 eur zahrnie do základu dane v roku 2021, v ktorom o oprave tejto chyby účtuje.
Článok je uvedený v skrátenom znení. Celý článok: Opravné a dodatočné daňové priznanie
2.1. Procesný postup pri podávaní dodatočného daňového priznania
2.2. Špecifické prípady podávania dodatočného daňového priznania uvedené podľa ZDP bez sankčného postihu podľa daňového poriadku
Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám
Viac ako 12 000 aktuálnych dokumentov
Viac ako 90 aktuálnych videoškolení s obľúbenými lektormi
Tím odborníkov na telefóne a online chate každý pracovný deň
Pravidelné Online / Video rozhovory s odborníkmi
Osobný profil s Vašimi záložkami, históriou, poznámkami...
Mesačný prehľad najdôležitejších informácií priamo do e-mailu
Cena (ročný prístup): 477,24 € s DPH (388 € bez DPH)
Všetky výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI
Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?
Prihláste sa na odber noviniek e-mailom.
Súvisiace komentované ustanovenia
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies