Lesné a pasienkové pozemky sa vracali individuálnym vlastníkom, skupinovým spoluvlastníkom, členom urbárskych spoločenstiev, členom komposesorátov. Tieto spoločenstvá predstavovali rôzne formy spoluvlastníctva, prípadne individuálneho vlastníctva. Pojem pozemkové spoločenstvo zaviedol do nášho právneho systému zákon č. 330/1991 Z. z. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a a o pozemkových spoločenstvách.
a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov a boli obnovené ku dňu účinnosti zákona o pozemkových spoločenstvách,
b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov,
Okrem urbárskych spolumajiteľstiev existovali aj zemianske spolumajiteľstvá – komposesoráty. Komposesorát – spoluvlastníctvo šľachtickej pôdy alebo právnická osoba združujúca spoluvlastníkov šľachtickej pôdy. Ide o nedeliteľné podielové spoluvlastníctvo lesov, pasienkov alebo pôdy bývalých slobodných zemanov či nájomníkov takejto pôdy.
Komposesoráty vznikali tým, že šľachtické pozemky ležiace v jednej alebo vo viacerých dedinách (lesy, pastviny) alebo menšie regálne práva (právo výčapu a pod.) užívali viaceré osoby v nerozdelenom spoločenstve. Majetkové podiely sa vyjadrovali v ideálnych čiastkach a takto zodpovedajúca efektívna výmera pozemkov bola v skutočnej držbe spoločníkov. Niektoré nedeliteľné výnosy (poľovné právo, rybolov, užívanie lesov atď.) užívali spoločne. Komposesorát predstavoval osobitnú formu spoluvlastníctva, v ktorej sa tiež zachovali prvky urbárskeho systému.
V praxi sa aj naďalej stretávame s vyššie uvedenými pojmami urbariát alebo urbár, zriedkavejšie komposesorát, v zmysle platných právnych predpisov však ide o pozemkové spoločenstvo.
Rozhodnutie o forme spoločenstva – či s právnou subjektivitou, alebo bez nej – výrazne ovplyvnilo postavenie pozemkového spoločenstva v konaní voči iným právnym subjektom a spôsob zdaňovania príjmov pozemkového spoločenstva. Je však nutné prihliadať aj na ďalšie aspekty a potreby členov spoločenstva (štruktúra členov, podávanie daňových priznaní členmi spoločenstva atď.).
2.1 Právne vymedzenie
Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitouvystupuje ako samostatný právny subjekt, ktorý koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Vznik spoločenstva s právnou subjektivitou upravuje § 11 zákona č. 181/1995 Z. z. Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou sa zakladá zmluvou o založení spoločenstva s právnou subjektivitou vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Spoločenstvo vzniklo dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev, ktorý vedie príslušný obvodný lesný úrad.
Názov spoločenstva musí obsahovať označenie „pozemkové spoločenstvo“ alebo skratku „pozem. spol.“. Spoločenstvo zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Členovia spoločenstva ručia za záväzky spoločenstva podľa veľkosti svojich podielov na spoločnej nehnuteľnosti a podľa veľkosti svojich podielov na spoločnom majetku.
Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 181/1995 Z. z. s cieľom racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej môže:
- vykonávať poľnohospodársku prvovýrobu a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov,
- hospodáriť v lesoch, pričom túto činnosť je povinné vykonávať v súlade s osobitnými predpismi, napr. zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Na základe ustanovení zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov sa všetky lesy musia plánovite obhospodarovať, a to v súlade s lesnými hospodárskymi plánmi, pričom lesné hospodárske plány určujú rozsah a druh ťažby.
Podľa § 3 ods. 2 zákona 181/1995 Z. z. môže inú podnikateľskú činnosť, ktorá nie je uvedená v § 3 ods. 1 zákona, vykonávať spoločenstvo len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.
Zmluva o založení spoločenstva s právnou subjektivitou musí mať písomnú formu. V zmluve o založení možno určiť, že spoločenstvo vydá svoje stanovy, ktoré podrobnejšie upravia práva a povinnosti členov spoločenstva, vnútornú organizačnú štruktúru spoločenstva, pôsobnosť jeho orgánov, zásady hospodárenia, prípadne ďalšie otázky, na ktorých sa členovia dohodli. Súčasťou zmluvy je aj zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvárajú.
Zmluva o založení spoločenstva obsahuje:
- názov a sídlo spoločenstva,
- účet spoločenstva,
- orgány spoločenstva, ich oprávnenia a povinnosti,
- spôsob voľby, odvolávania a volebné obdobie orgánov spoločenstva,
- základné práva a povinnosti členov spoločenstva,
- podmienky obmedzenia drobenia vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti.
Orgány spoločenstva
Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločenstva. Koná sa najmenej raz za rok. Až na výnimky je potrebná na schválenie nadpolovičná väčšina hlasov. Do pôsobnosti zhromaždenia patrí: schvaľovať zmluvu o založení (potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny), schvaľovať stanovy vrátane ich zmien, voliť a odvolávať členov orgánov spoločenstva, rozhodovať o hospodárení spoločenstva, schvaľovať ročnú účtovnú závierku, rozhodovať o rozdelení zisku, prípadne spôsobe úhrady straty, rozhodovať o konaní zhromaždenia formou čiastkových schôdzí, rozhodovať o vstupe spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do družstva (potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny), rozhodovať o zániku spoločenstva (potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny).
Výbor riadi činnosť spoločenstva a zodpovedá sa zhromaždeniu. Je súčasne štatutárnym zástupcom pozemkového spoločenstva. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva, ktorý je súčasne členom výboru. Ak je však na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov výboru. Člen výboru môže dostávať odmenu, ktorej výšku určí zhromaždenie.
Dozorná rada kontroluje činnosť spoločenstva a prerokúva sťažnosti jeho členov. Má najmenej troch členov.
Zmierovacia komisia rieši spory medzi členmi spoločenstva, ak to ustanovuje zmluva o založení alebo stanovy. Výsledkom konania zmierovacej komisie je písomný zmier účastníkov sporu alebo odporúčanie, aby účastníci podali návrh na súd.
Orgány spoločenstva sú volené najviac na päť rokov.
2.2 Spôsob účtovania pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou
Pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou boli pôvodne považované pre účely zákona o dani z príjmov (a z toho sa následne aplikoval aj spôsob ich účtovania) za subjekty nezriadené za účelom podnikania (pozri § 12 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov platný do 31. 12. 2007). Zákon o účtovníctve ani Postupy účtovania do 31. 12. 2007 osobitne neupravovali spôsob účtovania pozemkových spoločenstiev, ale v praxi sa akceptoval postup podľa zákona o dani z príjmov napriek tomu, že z § 3 zákona o pozemkových spoločenstvách vyplýva, že pozemkové spoločenstvá sú podľa tohto zákona považované za podnikateľské subjekty.
Do 31. 12. 2007 boli pozemkové spoločenstvá považované za nepodnikateľské subjekty
Pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou ako účtovné jednotky do 31. 12. 2007 účtovali:
- v zmysle § 9 ods. 1 v sústave podvojného účtovníctva a postupovali podľa opatrenia MF SR č. 22502/2002-92 z 10. decembra 2002, ktorým boli ustanovené podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania;
- v zmysle § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) v sústave jednoduchého účtovníctva, ak nepodnikali a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom období 3 mil. Sk a postupovali podľa opatrenia MF SR zo 16. decembra 2002 č. 22602/2002-92, ktorým boli ustanovené podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania, v znení neskorších predpisov.
Od 1. 1. 2008 sú pozemkové spoločenstvá považované za podnikateľské subjekty
Od 1. 1. 2008 bol upravený § 12 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Spomedzi daňovníkov nezaložených alebo nezriadených za účelom podnikania boli vylúčené pozemkové spoločenstvá. V súvislosti so zmenou § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov sú pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou povinné od 1. 1. 2008 dodržiavať postupy účtovania a účtovú osnovu danú opatrením MF SR zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov. Podľa tohto opatrenia sú povinné postupovať od 1. 1. 2008 všetky pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou, bez ohľadu na to, či podnikajú, alebo či vykonávajú príležitostnú činnosť, prípadne len prenajímajú majetok spoločenstva.
V prípade, že príjmy pozemkového spoločenstva v predchádzajúcom účtovnom období nedosiahli limit príjmov určených v § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, mohlo pozemkové spoločenstvo do 31. 12. 2011 účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva podľa opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 z 13. decembra 2007, ktorým boli ustanovené podrobnosti o postupoch účtovania pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov.
Od 1. 1. 2012 musí pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou účtovať len v sústave podvojného účtovníctva v súlade s opatrením MF SR zo 16. decembra 2002 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.
2.3 Spôsob zdaňovania príjmov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou
Stav do 31. 12. 2007 – pozemkové spoločenstvo bolo považované za nepodnikateľský subjekt
Podľa § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov boli pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou považované za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie. Predmetom dane z príjmov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou boli podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov príjmy z činností, ktorými dosahuje zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov.
Stav od 1. 1. 2008 – pozemkové spoločenstvo je považované za podnikateľský subjekt
Na základe zákona č. 621/2007 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon o dani z príjmov, od 1. 1. 2008 medzi daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, nepatria pozemkové spoločenstvá (slovné spojenie „pozemkové spoločenstvá“ bolo z § 12 ods. 3 vypustené). Ide o pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou v zmysle zákona č. 181/1995 Z. z. Pozemkové spoločenstvá vzniknuté v súlade s týmto zákonom sú od 1. 1. 2008 považované už aj na daňové účely za podnikateľské subjekty, a to aj tie, ktoré vznikli pred 1. 1. 2008.
Pozemkové spoločenstvo ako právnická osoba je daňovníkom dane z príjmov právnických osôb a podáva daňové priznanie podľa § 41 zákona o dani z príjmov v lehote podľa § 49. Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou zisťuje základ dane za spoločenstvo ako celok a tento zdaňuje platnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb, ktorá je v súčasnosti 23 %. Podľa § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov na účely podania daňového priznania je pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou povinné zostaviť účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa tohto zákona a predložiť ju správcovi dane v termíne na podanie daňového priznania.
Pri vyčíslení daňovej povinnosti dane z príjmov sa vychádza z výsledku hospodárenia zisteného z účtovníctva. Výsledok hospodárenia sa v podvojnom účtovníctve vypočíta ako rozdiel výnosov a nákladov, ktoré sa vzťahujú k účtovnému obdobiu bez ohľadu na deň úhrady. Ďalej sa tento výsledok hospodárenia upravuje o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky podľa zákona o dani z príjmov.
Poznámka redakcie:
§ 11 zákona č. 181/1995 Z. z.
Dňa 23. marca 2013 bol uverejnený v Zbierke zákonov zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý zrušil pôvodný zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2013 s výnimkou ustanovení § 28 a § 29, ktoré nadobudli účinnosť 1. októbra 2013. Vypracovanie nového zákona si vyžiadali negatívne skúsenosti s aplikáciou starého zákona, súčasne tvorca zákona zohľadnil aj pripomienky samotných pozemkových spoločenstiev. Aplikovali sa doterajšie praktické skúsenosti pri obnove, vzniku a činnosti pozemkových spoločenstiev založených podľa starého zákona, činnosti orgánov pozemkových spoločenstiev, skúsenosti orgánov štátnej správy, zástupcov neštátneho sektora vlastníkov lesov, ako aj nedodržiavanie tohto zákona (absencia sankcií pri vymáhaní jeho dodržiavania).
Tento zákon upravuje:
a) vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev,
b) práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov spoločenstva a Slovenského pozemkového fondu,
c) podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou a s jej podielmi,
d) konanie o zápise spoločenstiev do registra pozemkových spoločenstiev a o zápise zmien ich údajov,
e) pôsobnosť obvodných lesných úradov pri výkone štátneho dozoru nad spoločenstvami,
f) správne delikty a sankcie.
Tento zákon upravuje aj nakladanie so spoločnou nehnuteľnosťou vo vlastníctve spoluvlastníkov, ktorých spoločenstvo zaniklo.
Za pozemkové spoločenstvá podľa nového zákona sa považujú tie spoločenstvá, ktoré za pozemkové spoločenstvá označil už zákon č. 181/1995 Z. z. Napriek tomu, že už od účinnosti tohto zákona sa tieto útvary jednotne považovali za pozemkové spoločenstvá, zákon ich v § 2 znova definuje, pretože mnohé z nich nesplnili povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery zákonu č. 181/1995 Z. z. Za pozemkové spoločenstvo sa označuje aj pozemkové spoločenstvo, ktoré založili individuálni vlastníci poľnohospodárskych alebo lesných nehnuteľností s cieľom ich spoločného obhospodarovania bez toho, aby vznikala spoločná nehnuteľnosť.
Spoločenstvom sa rozumie:
a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali osobitné predpisy a ktoré vzniklo podľa osobitných predpisov,
b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov,
c) spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti,
d) spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania.
Pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti nesmie vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá výmera menšia ako 2 000 m2.
4.1 Založenie a vznik spoločenstva
Spoločenstvo podľa tohto zákona je právnická osoba. Podľa nového zákona už nemôže vzniknúť pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity. Spoločenstvo sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností.
O založení spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov alebo všetci vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. O založení spoločenstva a voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisnica. Vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nechce byť členom spoločenstva, môže pri zakladaní spoločenstva ponúknuť svoj podiel na predaj inému vlastníkovi podielu spoločnej nehnuteľnosti.
Spoločenstvo vzniká dňom zápisu spoločenstva do registra. Názov spoločenstva musí obsahovať označenie „pozemkové spoločenstvo“ alebo skratku „pozem. spol.“ alebo „p. s.“.
Zmluva o spoločenstve musí byť písomná a musí obsahovať najmä:
a) názov spoločenstva,
b) sídlo spoločenstva,
c) katastrálne územie, čísla listov vlastníctva alebo iných listín, na ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaná spoločná nehnuteľnosť, parcelné čísla, druh a výmeru pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti,
d) orgány spoločenstva, ich oprávnenia a povinnosti,
e) spôsob voľby, odvolávania a volebné obdobie orgánov spoločenstva,
f) práva a povinnosti členov spoločenstva,
g) druh činnosti spoločenstva,
h) údaj, či spoločenstvo bude vykonávať podnikateľskú činnosť,
i) počet podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond.
Spoločenstvo vydá stanovy, ktoré podrobnejšie upravia najmä práva a povinnosti členov spoločenstva, vnútornú organizáciu spoločenstva, pôsobnosť jeho orgánov, spôsob zvolávania a organizáciu zasadnutia valného zhromaždenia, hlasovací poriadok zhromaždenia a zásady hospodárenia spoločenstva, ak tieto skutočnosti neupravuje zmluva o spoločenstve. Súčasťou zmluvy o spoločenstve je aj zoznam členov spoločenstva.
Zákon definuje aj spoločnú nehnuteľnosť, ktorou sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov uvedených v zákone. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vysporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vysporiadaní. Spoločenstvo užíva pozemky s výmerou zodpovedajúcou podielom na spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond na základe nájomnej zmluvy.
Členmi spoločenstva sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti. Nadobúdateľ vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu a je povinný do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva pristúpiť k zmluve o spoločenstve.
Pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti. Ak je spoločná nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností na viacerých listoch vlastníctva a pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve nemožno určiť, možno ho určiť dohodou členov spoločenstva alebo rozhodnutím zhromaždenia. Ak nemožno preukázať veľkosť podielov vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti v spoločenstve, považujú sa ich podiely za rovnaké. Zákon upravuje aj prevodspoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva.
Orgánmi spoločenstva sú:
a) zhromaždenie,
b) výbor,
c) dozorná rada,
d) iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o spoločenstve.
Do orgánov spoločenstva môžu byť volení členovia spoločenstva alebo zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi spoločenstva. Členom dozornej rady môže byť aj fyzická osoba, ktorá nie je členom spoločenstva. Volebné obdobie orgánov spoločenstva je najviac päť rokov; dĺžka volebného obdobia orgánov spoločenstva je určená v zmluve o spoločenstve alebo stanovách. Podrobnosti o orgánoch spoločenstva, spôsobe ich ustanovenia, vzniku a zániku členstva v týchto orgánoch a o ich činnosti upraví zmluva o spoločenstve alebo stanovy.
Najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie. Zhromaždenie sa skladá zo všetkých členov spoločenstva. Zasadnutie zhromaždenia zvoláva výbor spoločenstva najmenej raz za rok. Výbor je povinný pozvať na zasadnutie zhromaždenia najmenej 30 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia všetkých členov spoločenstva a fond, ak fond spravuje podiely spoločnej nehnuteľnosti alebo s nimi nakladá. Výbor najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia v médiu s celoštátnou pôsobnosťou, na svojom webovom sídle alebo na obvyklom mieste uverejnenia. Obvyklé miesto uverejnenia určí spoločenstvo v stanovách. V pozvánke na zasadnutie zhromaždenia a v oznámení o zasadnutí zhromaždenia výbor uvedie názov a sídlo spoločenstva, miesto, dátum a hodinu zasadnutia zhromaždenia, údaj, či ide o čiastkovú schôdzu alebo o mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, program zasadnutia zhromaždenia a poučenie o možnosti zúčastniť sa zasadnutia prostredníctvom zástupcu na základe splnomocnenia. Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj podiel alebo ak fond prevádza podiel vo vlastníctve štátu, výbor to uvedie v programe zasadnutia zhromaždenia. Výbor je povinný informovať obvodný lesný úrad o zasadnutí zhromaždenia do 30 dní odo dňa jeho konania.
Výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva je výbor. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva. Výbor koná za členov spoločenstva navonok pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva alebo ich môže zastupovať vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti.
Ak zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva. Ak je na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis predsedu a aspoň jedného ďalšieho člena výboru.
Dozorná rada kontroluje činnosť spoločenstva a prerokúva sťažnosti jeho členov. Dozorná rada zodpovedá za výkon svojej činnosti zhromaždeniu. Dozorná rada má najmenej troch členov. Počet členov dozornej rady, ktorí nie sú členmi spoločenstva, musí byť menší ako počet členov dozornej rady, ktorí sú členmi spoločenstva. Členstvo v dozornej rade je nezlučiteľné s členstvom vo výbore. Na čele dozornej rady stojí predseda dozornej rady. Predsedu dozornej rady volí dozorná rada z členov dozornej rady.
Dozorná rada má právo zvolať zhromaždenie, ak dochádza alebo už došlo k bezdôvodnému zníženiu majetku spoločenstva alebo ak je podozrenie, že došlo k porušeniu zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, alebo k porušeniu zmluvy o spoločenstve alebo stanov.
Pozemkové spoločenstvá sú povinné oznámiť svoj vznik do registra pozemkových spoločenstiev, ktorý vedie obvodný lesný úrad. Na zápis do registra je miestne príslušný obvodný lesný úrad, v ktorého územnom obvode je spoločná nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť. Ak miestnu príslušnosť nemožno takto určiť, je miestne príslušný obvodný lesný úrad, v ktorého územnom obvode je výmerou najväčšia časť spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti.
Obvodný lesný úrad o zápise spoločenstva do registra bezodkladne upovedomí Štatistický úrad Slovenskej republiky a na účel pridelenia identifikačného čísla organizácie mu oznámi vznik spoločenstva, jeho názov, sídlo, meno a priezvisko predsedu spoločenstva a adresu jeho bydliska a údaj, či spoločenstvo vykonáva podnikateľskú činnosť. Obvodný lesný úrad o zápise spoločenstva do registra bezodkladne upovedomí príslušný daňový úrad.
Do registra sa zapisujú tieto údaje a ich zmeny:
a) názov spoločenstva,
b) sídlo spoločenstva,
c) identifikačné číslo organizácie spoločenstva,
d) katastrálne územie a čísla listov vlastníctva alebo iných listín, na ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaná spoločná nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarované nehnuteľnosti podľa druhu pozemku,
e) meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia volených členov orgánov spoločenstva,
f) meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia osôb oprávnených konať za spoločenstvo a rozsah oprávnenia konať za spoločenstvo,
g) údaj, či spoločenstvo vykonáva podnikateľskú činnosť,
h) dátum zápisu spoločenstva do registra.
Návrh na zápis spoločenstva a zmeny údajov do registra podáva navrhovateľ, ktorým je predseda spoločenstva, a aspoň jeden člen výboru. Návrh na zápis musí obsahovať okrem vyššie uvedených údajov údaje a prílohy, ktorými sú:
a) zmluva o spoločenstve,
b) stanovy spoločenstva, ak sa na ich vydaní dohodli členovia spoločenstva,
c) notárska zápisnica,
d) vyhlásenie o tom, či spoločenstvo bude vykonávať podnikateľskú činnosť.
Podpis navrhovateľa v návrhu na zápis spoločenstva do registra musí byť úradne osvedčený.
Nový zákon obsahuje aj ustanovenia o výkone štátneho dozoru nad činnosťou pozemkových spoločenstiev a sankcie pri porušení ustanovení tohto zákona. Štátny dozor nad spoločenstvami vykonáva obvodný lesný úrad. Obvodný lesný úrad má povinnosť kontrolovať porušenie povinností podľa tohto zákona a ukladať pozemkovým spoločenstvám povinnosť odstrániť zistené nedostatky v primeranej lehote, najmä ak spoločenstvo poruší ustanovenia podľa § 27 zákona. V prípade porušovania povinností podľa tohto zákona má obvodný lesný úrad podľa § 28 právo ukladať pokuty až do výšky 3 000 eur.
4.2 Hospodárenie spoločenstva
Spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim:
a) vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov,
b) hospodári v lesoch a na vodných plochách.
Spoločenstvo môže vykonávať aj inú podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov.
Výbor predkladá zhromaždeniu spolu s ročnou účtovnou závierkou aj návrh spôsobu rozdelenia zisku alebo spôsobu úhrady straty. Podiel člena spoločenstva na zisku a majetku určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva sa určí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo z rozhodnutia zhromaždenia nevyplýva niečo iné. Členovia spoločenstva a fond majú právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať si ich kópie.
Podľa súčasne platného zákona o dani z príjmov (§ 12 ods. 3 zákona) sú všetky pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou pre účely dane z príjmov považované za podnikateľské subjekty, sú povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva a dodržiavať postupy účtovania a účtovú osnovu danú opatrením MF SR zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov. Podľa tohto opatrenia sú povinné postupovať všetky pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou, bez ohľadu na to, či podnikajú, alebo či vykonávajú príležitostnú činnosť, prípadne len prenajímajú majetok spoločenstva.
Pozemkové spoločenstvo ako právnická osoba je daňovníkom dane z príjmov právnických osôb a podáva daňové priznanie do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia. Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou zisťuje základ dane za spoločenstvo ako celok a tento zdaňuje platnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb, ktorá je v súčasnosti 23 %. Prílohou daňového priznania je účtovná závierka, pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou je preto v lehote na jeho podanie povinné zostaviť účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve a opatrenia MF SR č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.
Pri vyčíslení daňovej povinnosti dane z príjmov sa vychádza z výsledku hospodárenia zisteného z účtovníctva. Výsledok hospodárenia sa v podvojnom účtovníctve vypočíta ako rozdiel výnosov a nákladov, ktoré sa vzťahujú k účtovnému obdobiu bez ohľadu na deň úhrady. Ďalej sa tento výsledok hospodárenia upravuje o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky podľa zákona o dani z príjmov.
4.3 Povinnosti pozemkových spoločenstiev vyplývajúce z novej právnej úpravy
Spoločenstvá s právnou subjektivitou podľa pôvodných predpisov sa považujú za spoločenstvá podľa nového zákona. Doterajšie zmluvy o založení spoločenstva sa považujú za zmluvy o spoločenstve podľa nového zákona. Spoločenstvá založené podľa predchádzajúcich predpisov sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam nového zákona do 28. februára 2014 a podať návrh na zápis do registra pozemkových spoločenstiev, ak nie sú zapísané v registri, alebo návrh na zápis zmien, ak sú zapísané v registri.
Spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov sú povinné transformovať sa na pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou a následne podať návrh na zápis do registra pozemkových spoločenstiev najneskôr do 28. februára 2014. Ak spoločenstvo bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov nesplní túto povinnosť, zrušuje sa zo zákona.
Na spoločenstvo, ktoré vzniklo zo spoločenstva bez právnej subjektivity, prechádzajú podľa § 31 ods. 14 nového zákona o pozemkových spoločenstvách ku dňu zápisu do registra len práva a povinnosti, ktoré vznikli jednotlivým vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti v súvislosti s jej obhospodarovaním. Zostatok vytvorenej rezervy na lesnú pestovnú činnosť tvorenej spoločenstvom bez právnej subjektivity podľa doterajšieho zákona sa považuje za rezervu spoločenstva podľa tohto zákona v sume finančných prostriedkov vložených vlastníkmi do spoločenstva a určených na lesnú pestovnú činnosť a ochranu lesa.
4.4 Povinnosti členov pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity pri premene na pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou
Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity nie je samostatný právny subjekt, nie je ani účtovnou jednotkou a ani daňovníkom dane z príjmov právnických osôb. Možno ho považovať za určitú formu združenia bez právnej subjektivity podľa § 829 až § 841 Občianskeho zákonníka. Premenou na pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity zaniká.
Pozemkové spoločenstvo musí ku dňu svojho zániku vysporiadať majetok a záväzky, zostaviť účtovnú závierku, uzavrieť účtovníctvo a rozdeliť náklady a výnosy jednotlivým členom spoločenstva pre účely ich daňového priznania.
Pri skončení činnosti pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity dochádza aj ku skončeniu podnikania jednotlivých členov ako daňovníkov s príjmami podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Skončenie vykonávania činnosti v pozemkovom spoločenstve bez právnej subjektivity u jeho členov sa posudzuje z pohľadu zákona o dani z príjmov rovnako ako skončenie podnikania iných podnikateľov. Zákon o dani z príjmov definuje na účely zistenia základu dane u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie živnosti a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu. Daňovníkovi vzniká z tohto dôvodu povinnosť úpravy základu dane.
Podľa § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza ku skončeniu podnikania daňovníka (príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov) alebo ku skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, upraví daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 alebo 14 zákona o dani z príjmov, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) zákona o dani z príjmov a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19 zákona o dani z príjmov, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i) zákona o dani z príjmov a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť.
Pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane. U členov zrušených pozemkových spoločenstiev ide najmä o vytvorenú rezervu na lesnú pestovnú činnosť.
Jednotliví členovia pozemkového spoločenstva sú povinní podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie v zmysle § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ak za zdaňovacie obdobie dosiahli zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (za rok 2013 1 867,97 €). Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, ale vykazuje daňovú stratu.
Príklad č. 2:
Členovi pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity bol vyplatený príjem z dôvodu zániku a jeho premeny na pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou k 31. 10. 2013. Ako má daňovník posúdiť tento vyplatený príjem?
Členovia pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity si dosiahnuté príjmy pri spoločnom podnikaní a tiež daňové výdavky súvisiace s týmito príjmami delia medzi sebou podľa písomného vyhlásenia o združení, a to v súlade s § 10 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Svoj podiel na príjmoch a podiel na výdavkoch člen urbariátu bez právnej subjektivity zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov a zdaní ho v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typ B.
Člen pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity teda nezdaňuje „finančný“ príjem, ktorý mu bol vyplatený na základe hospodárenia pozemkového spoločenstva, ale zdaňuje v daňovom priznaní svoj podiel na príjmoch a svoj podiel na výdavkoch, ktorý mu pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity písomne oznámi.
Príklad č. 3:
Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity zaniklo z dôvodu premeny na pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou 15. 11. 2013. Uvádzame postup zdanenia príjmov člena pozemkového spoločenstva a skutočne vyplateného príjmu členovi pozemkového spoločenstva, ktorý má v spoločenstve 10 podielov zo 100 celkových podielov. Člen spoločenstva je dôchodca, ktorý nemá iné príjmy podľa zákona o dani z príjmov.
Pozemkové spoločenstvo dosiahlo v roku 2013 nasledovné príjmy:
– z predaja dreva | 31 500 € |
– zrušenie daňovej rezervy | 500 € |
– z prenájmu poľovného revíru | 1 000 € |
príjmy spolu | 33 000 € |
| |
Pozemkové spoločenstvo má v roku 2013 výdavky: |
– pestovateľské práce | 9 000 € |
– náklady na ťažbu dreva | 5 000 € |
– náklady na odbor. lesn. hospodára | 2 400 € |
– administratívne výdavky | 2 600 € |
výdavky spolu | 19 000 € |
Podiel člena PS na príjmoch | 3 300 € |
Podiel člena PS na výdavkoch | 1 900 € |
Daňovník bude v zmysle § 32 zákona o dani z príjmov povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, pretože jeho podiel na príjmoch je vyšší, ako je 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písmena a) zákona (1 867,97 €). Daňovník uvedie vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov podiel na príjmoch 3 300 € a podiel na výdavkoch 1 900 €. Daň zo základu dane 1 400 € bude 266 €. Daňovníkovi zostane po zaplatení dane čistý príjem 1 134 €.
Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou vzniknuté premenou z pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity nie je z hľadiska účtovníctva a ani z daňového hľadiska nástupcom pôvodného útvaru. Z tohto pohľadu ide o novú účtovnú jednotku a nový daňový subjekt.
Zákon o účtovníctve definuje subjekty povinné viesť účtovníctvo ako účtovné jednotky. Pozemkové spoločenstvo ako účtovná jednotka je povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva podľa opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým boli ustanovené podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Účtovná jednotka si musí pri svojom vzniku vypracovať základné zásady vedenia účtovníctva, predovšetkým:
- systém spracovania účtovníctva,
- účtový rozvrh,
- účtovné doklady, obeh účtovných dokladov,
- účtovné knihy, zoznam účtovných kníh, zoznam použitých symbolov a skratiek,
- postupy inventarizácie majetku a záväzkov,
- zostavenie účtovnej závierky a výročnej správy,
- systém archivácie a ochrana účtovnej dokumentácie.
Ku dňu svojho vzniku (zápisu do registra pozemkových spoločenstiev) je účtovná jednotka povinná zostaviť otváraciu súvahu a otvoriť účtovné knihy. Súčasťou otváracej súvahy môže byť aj zostatok vytvorenej rezervy na lesnú pestovnú činnosť tvorenej pôvodným spoločenstvom bez právnej subjektivity, ak sa tak členovia dohodli, a to v sume finančných prostriedkov vložených vlastníkmi do spoločenstva a určených na lesnú pestovnú činnosť a ochranu lesa, prípadne iný spoločný majetok nadobudnutý hospodárením zaniknutého pozemkového spoločenstva.
Predmet účtovníctva
Predmetom účtovníctva podľa § 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve je účtovanie skutočností o:
a) stave a pohybe majetku,
b) stave a pohybe záväzkov,
c) rozdiele majetku a záväzkov,
d) výnosoch,
e) nákladoch,
f) príjmoch,
g) výdavkoch,
h) výsledku hospodárenia účtovnej jednotky.
Súčasťou otváracej súvahy nie sú spoločne obhospodarované pozemky, ktorých vlastníkmi sú jednotliví členovia pozemkového spoločenstva alebo sú v správe Slovenského pozemkového fondu. Pozemkové spoločenstvo sa svojím vznikom nestáva ich vlastníkom, ale len ich obhospodarovateľom, preto o nich neúčtuje v majetku, ale ich eviduje v podsúvahovej evidencii.
Účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú alebo fyzickú osobu.Poverením vedenia účtovníctva inou osobou sa účtovná jednotka nezbaví zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukaznosť účtovníctva v súlade so zákonom o účtovníctve.
Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou ako daňovník dane z príjmov právnických osôb je povinné registrovať sa u miestne príslušného správcu dane. Povinnosť registrácie pre daňovníka, ako aj povinnosť oznamovať zmeny údajov uvedené pri registrácii vyplývajú z § 67 daňového poriadku a z osobitných zákonov, napr. podmienky registračnej povinnosti pre daň z príjmov vyplývajú z § 49a zákona o dani z príjmov.
Právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získal povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Na účely tohto zákona sa za deň získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je právnická osoba podľa osobitných zákonov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky. Daňový subjekt môže zaslať prihlášku k registrácii poštou alebo osobne doručiť na daňový úrad. Miestna príslušnosť daňového úradu sa u tuzemskej právnickej osoby riadi jej sídlom.
Príklad č. 4:
Pozemkové spoločenstvo bolo zapísané do registra pozemkových spoločenstiev 1. 12. 2013. V akom termíne musí spoločnosť splniť registračnú povinnosť?
V danom prípade oprávnenie podnikať právnická osoba získala dňom 1. 12. 2013. Spoločenstvo musí podať žiadosť o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala oprávnenie podnikať, t. j. do 31. 1. 2013.
V prihláške daňový subjekt vyznačí druh dane, ktorej bude platiteľom. Ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme.
V žiadosti o registráciu je daňový subjekt, ktorým je právnická osoba, povinný uviesť:
- názov,
- sídlo,
- identifikačné číslo,
- hlavný predmet činnosti,
- dane, ktorých registráciu žiada (daň z príjmu právnických osôb, daň z príjmu zo závislej činnosti, daň vyberaná zrážkou),
- čísla účtov vedených v bankách, na ktorých budú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti,
- štatutárny orgán alebo osoby, ktoré sú okrem štatutárneho orgánu oprávnené za ňu v daňových veciach konať,
- splnomocnenca na doručovanie, ak ide o právnickú osobu, ktorá má sídlo mimo územia členského štátu,
- ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov.
K prihláške k registrácii je potrebné doložiť povolenie alebo oprávnenie na podnikanie (Potvrdenie o zápise do registra pozemkových spoločenstiev).
Správca dane preverí údaje uvedené v žiadosti o registráciu a ak má pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný výzve vyhovieť. Ak daňový subjekt vyhovie výzve správcu dane v určenej lehote a v požadovanom rozsahu, považuje sa žiadosť o registráciu za podanú v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie, vydá správca dane rozhodnutie, v ktorom žiadosť o registráciu zamietne. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní od podania žiadosti o registráciu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov podania, ak spĺňa podmienky na registráciu. Správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo (DIČ). Toto číslo je daňový subjekt povinný uvádzať pri styku so správcom dane.
Poznámka redakcie:
§ 2 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z.