Pozemkové spoločenstvá po prijatí nového zákona o pozemkových spoločenstvách, 1. Úvod

1. Úvod

Lesné a pasienkové pozemky sa vracali individuálnym vlastníkom, skupinovým spoluvlastníkom, členom urbárskych spoločenstiev, členom komposesorátov. Tieto spoločenstvá predstavovali rôzne formy spoluvlastníctva, prípadne individuálneho vlastníctva. Pojem pozemkové spoločenstvo zaviedol do nášho právneho systému zákon č. 330/1991 Z. z. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a a o pozemkových spoločenstvách.

Pozemkovým spoločenstvom sa rozumie:

a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov a boli obnovené ku dňu účinnosti zákona o pozemkových spoločenstvách,

b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov,

c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

Urbárske spoločenstvo

Urbárom rozumieme organizačnú štruktúru pozemkového spoluvlastníctva spravidla v rámci jednej dediny s patričným usporiadaním využitia pozemkov členmi urbárskeho spoločenstva. Podstata a zmysel urbára boli dané v minulosti, kedy sa urbárom rozumel súpis poddanského majetku a povinnosti poddaných voči zemepánovi.

Urbárske vlastníctvo je osobitný systém právnych vzťahov týkajúci sa majetku, ktorý predstavoval pôvodné pozemky pridelené poddaným, ale nerozdelené do priameho individuálneho vlastníctva, ale zachované vo forme spoluvlastníctva, a to len pri lesnej pôde a pasienkoch. Predmetné pozemky sú samostatne evidované a je prísne chránené ich spoločné užívanie. Nie je možné, aby ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov mohol vyčleniť príslušnú plochu pre seba a na svoje meno. Takýto spôsob spoluvlastníctva si vyžaduje odborná správa lesov, s povinnou obnovou a plánovitou výrobou i spoločnou ochranou pred škodcami. Podobne sú takto evidované aj pôvodné pasienky ako málo úrodné plochy.

Predmetom urbárskeho vlastníctva pri pôde je tá lesná pôda a pasienok, ktoré boli rozdelené pred dávnymi rokmi. Z uvedeného vyplýva, že ďalší občania so svojimi pozemkami si už nemôžu svoje pozemky premeniť na urbárske. Urbárskou pôdou je len tá pôda, ktorá je pôvodne evidovaná ako urbárska a je zapísaná v majetkovej podstate, na liste vlastníctva a v evidencii ako urbárska. Túto pôdu nie je možné ľubovoľne z urbárskeho právneho režimu vyňať. Vlastníctvo doterajšieho vlastníka je možné zmeniť len napr. v prípade dedenia, kúpy a pod., ale aj vtedy sa nadobúdateľ musí o pôdu spoločne starať a stáva sa so svojím podielom spoluvlastníkom a opäť nedeleným, teda nemožno mu jeho získaný podiel vyčleniť, oddeliť alebo vymerať.

Komposesorát

Okrem urbárskych spolumajiteľstiev existovali aj zemianske spolumajiteľstvá – komposesoráty. Komposesorát – spoluvlastníctvo šľachtickej pôdy alebo právnická osoba združujúca spoluvlastníkov šľachtickej pôdy. Ide o nedeliteľné podielové spoluvlastníctvo lesov, pasienkov alebo pôdy bývalých slobodných zemanov či nájomníkov takejto pôdy.

Komposesoráty vznikali tým, že šľachtické pozemky ležiace v jednej alebo vo viacerých dedinách (lesy, pastviny) alebo menšie regálne práva (právo výčapu a pod.) užívali viaceré osoby v nerozdelenom spoločenstve. Majetkové podiely sa vyjadrovali v ideálnych čiastkach a takto zodpovedajúca efektívna výmera pozemkov bola v skutočnej držbe spoločníkov. Niektoré nedeliteľné výnosy (poľovné právo, rybolov, užívanie lesov atď.) užívali spoločne. Komposesorát predstavoval osobitnú formu spoluvlastníctva, v ktorej sa tiež zachovali prvky urbárskeho systému.

V praxi sa aj naďalej stretávame s vyššie uvedenými pojmami urbariát alebo urbár, zriedkavejšie komposesorát, v zmysle platných právnych predpisov však ide o pozemkové spoločenstvo.

Čiastočný pokrok do úpravy pozemkových spoločenstiev vniesol zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 181/1995 Z. z.). Tento zákon definoval pojem pozemkové spoločenstvo. Všetky dovtedy zriadené spoločenstvá vlastníkov lesov a inej pôdy boli povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam citovaného zákona.

Zákon č. 181/1995 Z. z. umožnil zakladať dva druhy pozemkových spoločenstiev:

• pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou,
• pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity.

Rozhodnutie o forme spoločenstva – či s právnou subjektivitou, alebo bez nej – výrazne ovplyvnilo postavenie pozemkového spoločenstva v konaní voči iným právnym subjektom a spôsob zdaňovania príjmov pozemkového spoločenstva. Je však nutné prihliadať aj na ďalšie aspekty a potreby členov spoločenstva (štruktúra členov, podávanie daňových priznaní členmi spoločenstva atď.).

Autor: Ing. Anton Kolembus