Daňová kontrola, vyrubovacie konanie a súdny proces

V rámci článku si povieme o daňovej kontrole, čo na ňu nadväzuje a tiež o ďalších konaniach pred súdom.

Pri daňovej kontrole správca dane vykonáva kontrolu skutočností, ktoré daňový subjekt tvrdí v daňovom priznaní, následné zistenia z daňovej kontroly vyústia do procesu rozhodovania správcu dane, ako bude postupovať. Tento proces má totiž určitý priebeh a podľa skutočností zistených z daňovej kontroly, ako sa budú javiť zistenia alebo nadobudne správca dane pochybnosti pri preverovaných skutočnostiach ako nepreukazné a nám sa nepodarilo ho tzv. presvedčiť, resp. je v nesprávnej výške alebo má črty účasti alebo vedomosti na daňovom podvode, dochádza k vyrubovaciemu konaniu.

Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola sa vykonáva v rámci prípravy daňového konania, resp. tvorí jeho súčasť a jej výsledky môžu byť podkladom pre daňové konanie, resp. pre začatie daňového konania. Väčšinou sa uvádza, že daňové konanie je svojou povahou rozhodovacím procesom. Ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Výsledkom tohto konania je rozhodnutie. Daňová kontrola na rozdiel od daňového konania je kontrolným, resp. preverovacím procesom (nie rozhodovacím).

Výsledkom daňovej kontroly ako takej je protokol o kontrole, ktorý obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 47 Daňového poriadku). Protokol o kontrole teda ešte nezakladá žiadnu povinnosť kontrolovanému subjektu, napr. zaplatiť zistený rozdiel na dani.

Vyrubovacie konanie – ide o fázu, ktorá sa vykoná, len ak bola spolu s protokolom doručená výzva na vyjadrenie sa/predloženie pripomienok daňového subjektu k protokolu. Vyrubovacie konanie sa končí rozhodnutím, napríklad o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane oproti vyrubenej dani.

Preto, ak by sme to v skratke na začiatok rozčlenili, najskôr sa podnikateľský subjekt vyjadruje k zisteniam pri daňovej kontrole, potom sa vyjadrujeme k protokolu, spísaniu zápisnice z prerokovania pripomienok a predložených dôkazov.

Vo vyrubovacom konaní sa rozhodne o vyrubení dane, následne podávame odvolanie. Ak nebude subjekt úspešný, tak už je potrebné ísť na súd. Najskôr sa podáva správna žaloba na Správny súd SR.

Ak nebude subjekt úspešný, tak sa podáva kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR. Ak ani tu nebude subjekt úspešný, tak máme možnosť podať ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR.

Všetky tieto kroky si v danom článku uvedieme.

1. Daňová kontrola

1. Koľko rokov spätne môžeme byť predmetom daňovej kontroly?

Daňový poriadok túto otázku priamo neupravuje. Avšak odpoveď na ňu možno odvodiť z ustanovenia, ktoré hovorí, kedy zaniká právo vyrubiť daň (rozdiel dane), a to v § 69 Daňového poriadku.

Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov (§ 69 ods. 1 Daňového poriadku).

Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Pričom vyrubiť daň alebo rozdiel dane, alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov (§ 69 ods. 2 Daňového poriadku).

Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane, alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov; v tých prípadoch sa nepoužijú ustanovenia odsekov 1 a 2 (§ 69 ods. 5 Daňového poriadku).

Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie podľa odseku 4 v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie; v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie (§ 16 ods. 5 Daňového poriadku).

Dodatočné daňové priznanie a daňová kontrola

Podľa § 16 ods. 9 Daňového poriadku, dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

Znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly (§ 16 ods. 8 Daňového poriadku).

2. Spôsob začatia daňovej kontroly, rozšírenie daňovej kontroly, opätovná daňová kontrola

Daňová kontrola sa vykonáva až po skončení zdaňovacieho obdobia, t. j. až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Správca dane nemôže vykonať daňovú kontrolu skôr, pretože daňový subjekt až do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania môže podať opravné daňové priznanie, ktoré je správca dane povinný akceptovať a podaným opravným daňovým priznaním je daň vyrubená. Daňovú kontrolu možno podľa daňového poriadku začať dvoma spôsobmi, a to oznámením alebo bez oznámenia.

Daňová kontrola na základe oznámenia

Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole (§ 46 ods. 1 Daňového poriadku).

Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať:

• deň začatia daňovej kontroly,
• miesto výkonu daňovej kontroly,
• druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie,
• správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.

Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň, ktorý je uvedený v oznámení o daňovej kontrole, kontrolovaný subjekt je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole (§ 46 ods. 1 Daňového poriadku).

Dôvodmi, pre ktoré nemožno začať daňovú kontrolu v deň určený v oznámení správcu dane, môžu byť napr. služobná cesta, práceneschopnosť a pod.

Začiatok daňovej kontroly sa spisuje formou zápisnice, je to zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci začatia daňovej kontroly. Predmetom pojednávania je okrem iného aj dohodnutie spôsobu predkladania dokladov, určenie osoby, ktorá bude za daňový subjekt podávať vysvetlenia a predkladať doklady.

V rámci prvého ústneho pojednávania s daňovým subjektom kontrolór overuje u kontrolovaného daňového subjektu aj údaje uvedené vo výpise z obchodného registra príslušného súdu, preto je potrebné sa pripraviť na túto otázku, či máte vedomosť o tom, že bola zmena údajov v obchodnom registri, ktorá zatiaľ nie je zobrazená, a teda či to, čo tam je teraz viditeľné, tak aj platí. Táto skutočnosť a vyjadrenie daňového subjektu, resp. jeho splnomocneného zástupcu sa uvádza v zápisnici o ústnom pojednávaní.

Kontrolovaný daňový subjekt spravidla po doručení oznámenia o začatí kontroly poverí/určí zodpovednú osobu, ktorá kontrolu „usmerňuje“ zo strany daňového subjektu a má prehľad o všetkom, čo sa v jej priebehu deje („poverená osoba“). Moje skúsenosti sú, že kontrolóri potom s poverenou osobou komunikujú aj mailom (mail na danú konkrétnu osobu) alebo telefonicky, ak si chcú nejaké veci objasniť. Toto dosť závisí aj od nejakej dôvery a toho, ako s nimi komunikujete a ako prehľadne im poskytujete doklady, resp. si chcú s vami odkonzultovať a preveriť si časový rámec pre predloženie ďalších dokladov, aby vám dali primeranú lehotu, resp. si chcú odkonzultovať veci z podaní alebo čo im je nejasné a pod.

Poverenou osobou môže byť napríklad zamestnanec kontrolovaného subjektu alebo aj externý zástupca, najčastejšie to bude daňový poradca či už FO, alebo ako PO, alebo v závislosti od rozsahu toho, čo sa kontroluje, potom sa subjekt môže rozhodnúť aj pre advokáta, ale to býva zväčša v situácii, keď advokát je aj daňovým poradcom. Výber poverenej osoby je potrebné vždy zvážiť vzhľadom na to, čo sa kontroluje, aby daná osoba vedela o danej problematike čo najviac, t. j. napríklad poznala oblasť DPH, závislú činnosť, daň z príjmov právnických osôb, účtovníctvo a pod.