Práva a povinnosti podnikateľa voči daňovému úradu

Účelom tohto článku je poskytnúť stručný prehľad o právach a povinnostiach podnikateľa voči daňovému úradu a následkoch pri ich porušení predovšetkým začínajúcim malým podnikateľom. 

Podnikanie v dnešnej dobe vyžaduje nielen obchodné zručnosti a odvahu, ale aj dodržiavanie pravidiel stanovených zákonmi. Jednou z povinností podnikateľa je aj správne plnenie povinností voči štátnym orgánom, ako je napríklad daňový úrad, inšpektorát práce, Sociálna poisťovňa a zdravotná poisťovňa.

Právna úprava podnikania je obsiahnutá v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť so zámerom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

Podnikateľom je osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Daňový úrad je štátny orgán, ktorý zabezpečuje správu daní, t. j. správne zistenie daní a zabezpečenie ich výberu. Daňový úrad sa pri správe daní musí riadiť zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní („Daňový poriadok“).

Rovnako ako daňový úrad, tak aj podnikateľ je povinný dodržiavať Daňový poriadok, v ktorom sú upravené jeho práva a povinnosti.

Účelom Daňového poriadku je správny výber daní, teda výber dane v správnej výške. K tomuto by malo smerovať konanie daňového úradu a podnikateľa.

Daňový úrad ako štátny orgán môže konať len to, na čo ho oprávňujú všeobecne záväzné predpisy.

1. Práva podnikateľa voči daňovému úradu

Podnikateľ na rozdiel od daňového úradu môže konať všetko, čo nie je zákonom zakázané.

Daňový úrad rozhoduje o právach a povinnostiach v tzv. daňovom konaní. Podklady a informácie potrebné, aby rozhodol o právach a povinnostiach podnikateľa, zisťuje rôznymi spôsobmi, napr. v tzv. miestnom zisťovaní alebo počas daňovej kontroly.

1.1 Miestne zisťovanie a daňová kontrola

Oboje, miestne zisťovanie a daňová kontrola majú svoje procesné pravidlá. Keďže tieto procesy smerujú k zisteniu správnej výšky dane, podnikateľ by mal vedieť, k akej dani sa vzťahuje konanie daňového úradu. Miestne zisťovanie vykonávané u jedného podnikateľa sa môže vzťahovať k daňovej povinnosti iného podnikateľa.

Zamestnanec daňového úradu má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj na technických nosičoch dát, ako aj vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa daňového poriadku (t. j. správne zistenie výšky dane a zabezpečenie jej úhrady). Toto právo má aj vtedy, ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie.^{§ 38 ods. 1 Daňového poriadku}

Daňový úrad má teda konať tak, aby vyžadoval súčinnosť od podnikateľa iba v miere nevyhnutnej pre správne zistenie dane. Podnikateľ má právo a aj povinnosť poskytovať daňovému úradu pomoc, súčinnosť a vysvetlenia. Podnikateľ má právo byť vždy informovaný, čo je predmetom miestneho zisťovania – aká a čia daňová povinnosť. Inak by nemohol vedieť, či daňový úrad nekoná nad rámec svojho oprávnenia.

Zamestnanec daňového úradu je povinný sa preukázať služobným preukazom a o miestnom zisťovaní spíše zápisnicu, ktorú odovzdá podnikateľovi. Ak sa podnikateľ miestneho zisťovania nezúčastní, daňový úrad spíše tzv. úradný záznam.

Daňový úrad má právo overiť si správnosť výpočtu dane alebo či podnikateľ postupoval v súlade so zákonmi aj prostredníctvom daňovej kontroly.

Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo kdekoľvek, kde to vyžaduje účel daňovej kontroly, a to aj u daňového subjektu, ktorý patrí do miestnej príslušnosti iného správcu dane.

Daňovú kontrolu vykonáva miestne príslušný daňový úrad. Daňový úrad by nemal žiadať, aby podnikateľ chodil na daňový úrad a nosil mu doklady, o ktoré žiada, ibaže by preukázal, že to vyžaduje účel daňovej kontroly (teda zistenie správnej výšky dane a zabezpečenie úhrady dane).

Daňový úrad môže daňovú kontrolu vykonať aj v byte, ktorý daňový subjekt používa na podnikanie.

Inak na mieste, kde to účel kontroly (t. j. zistenie správnej výšky dane a to, či bola zaplatená správne) vyžaduje.

Daňový úrad by mal vykonať daňovú kontrolu čo najmenej zaťažujúcim spôsobom pre podnikateľa.

Daňový úrad nemôže kontrolovať to isté obdobie pri tej istej dani, s výnimkou, ak:

• daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním,
• daňový subjekt žiada o vrátenie sumy (napr. preplatku) podľa hmotnoprávnych daňových predpisov, t. j. vtedy, ak správca dane má vrátiť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu,
• na podnet Ministerstva financií SR a Finančného riaditeľstva SR,
• na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.

Podnikateľ má počas daňovej kontroly právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca daňového úradu na výkon daňovej kontroly a služobného preukazu zamestnanca daňového úradu.

Podnikateľ má právo byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podnikateľ má právo sa efektívne brániť, a preto potrebuje všetky dostupné informácie. Tie mu daňový úrad musí poskytnúť s výnimkou informácií, ktoré sú predmetom daňového tajomstva.

Daňový úrad musí podnikateľovi umožniť nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s jeho daňovou kontrolou, klásť svedkom a znalcom otázky alebo nahliadnuť do zapožičaných dokladov na daňovom úrade v jeho obvyklej úradnej dobe. Daňový úrad je povinný poskytnúť podnikateľovi možnosť nahliadnuť do jeho spisu.