1. Daňová uznateľnosť v príkladoch u SZČO

Príklad č. 1:

Nedoplatok na zdravotnom poistení po prerušení živnosti

SZČO prerušila podnikateľskú činnosť v 9/2022 a do podania daňového priznania živnosť neotvorila, základ dane upravila v daňovom priznaní za obdobie 2022 o nezaplatené pohľadávky, záväzky, tovar na sklade. V 9/2023 jej prišlo RZZP s nedoplatkom 2 000 eur. So zdravotnou poisťovňou sa dohodla na splátkach s tým, že posledná splátka bude v 1/2025. Môže podnikateľ podať dodatočné daňové priznanie za rok 2022 a uplatniť si dodatočne celú sumu 2 000 eur do výdavkov alebo základ dane za rok 2023 zníži? Ako má postupovať?

Riešenie:

Ak daňovník zaplatí dodatočne výdavky, ktoré by boli uznané za daňový výdavok z podnikateľskej činnosti po skončení podnikania, môže v dodatočnom daňovom priznaní zvýšiť o tieto zaplatené sumy daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie (rok 2022). V dodatočnom daňovom priznaní za rok 2022 si môže daňovník uplatniť len skutočne zaplatenú sumu (časť/časti) nedoplatku na zdravotnom poistení.

Celú sumu 2 000 eur je možné uplatniť až po zaplatení poslednej splátky. Druhou možnosťou daňovníka je podanie dodatočného daňového priznania po každom zaplatení splátky nedoplatku, resp. po ľubovoľnom počte zaplatených splátok, t. j. aj „čiastkovo na viackrát“. Nedoplatok sa v zmysle zákona o účtovníctve pri preukázateľnom spôsobe vedenia účtovníctva (jednoduché účtovníctvo) posudzuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení „Poistné a príspevky platené za fyzickú osobu“.

Príklad č. 2:

Predaj nehnuteľnosti u SZČO a posúdenie daňového výdavku

SZČO účtuje v jednoduchom účtovníctve a predáva nehnuteľnosť zaradenú v majetku. Dňa 15. 12. 2022 sa podpisuje zmluva o prevode práv na nového majiteľa. V tento deň si prevezme nehnuteľnosť kupujúci a týmto dňom vzniká SZČO účtovný prípad vyradenia majetku z účtovníctva. Úhrada za nehnuteľnosť je pripísaná na bankový účet 31. 1. 2023. Ak je vyradenie v jednoduchom účtovníctve v roku 2022 a príjem z predaja v roku 2023, ako sa takáto situácia posudzuje z pohľadu dane z príjmov? Podnikateľ si môže uplatniť daňový výdavok (zostatková cena nehnuteľnosti zaradenej v 5. odpisovej skupine) a neposudzuje sa daňová zostatková cena do výšky príjmov? Ako by sa uplatnil postup pri nehnuteľnosti zaradenej v 6. odpisovej skupine?

Riešenie:

Účtovný prípad pri predaji nehnuteľnosti vzniká podľa § 2 ods. 2 postupov účtovania v JÚ, a to okamihom predaja (ale i obstarania) nehnuteľnosti. Podľa tohto môže ísť o dva prípady:

1. deň odovzdania nehnuteľnosti, ak sa nehnuteľnosť odovzdala kupujúcemu pred zápisom do katastra, vtedy sa odporúča uviesť tento dátum do zmluvy, resp. vystaviť preberací protokol. Je nevyhnutné zdokladovať, že týmto dátumom sa nehnuteľnosť prevzala kupujúcim. Uvedené má vplyv i na zákon o DPH (§ 19 ods. 1 ZDPH). Zároveň platí, že ak nebude ...