1. Ročné vyrovnanie odpočítanej DPH za rok 2023

Zákon o DPH umožňuje platiteľovi dane registrovanému podľa § 4, § 4b alebo § 5 ZDPH odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na uskutočnenie svojich zdaniteľných obchodov. V konečnom dôsledku zdaňuje platiteľ iba tzv. pridanú hodnotu. Zákon o DPH definuje jednak vecné aj formálne podmienky pre odpočítanie dane (rozsudok NS SR 6Sžf/23/2016) a súčasne určuje, kedy si platiteľ nemôže daň odpočítať vôbec alebo kedy si ju odpočíta v pomernej výške po prepočte koeficientom. Povinnosť robiť ročné vyrovnanie odpočítanej dane má platiteľ dane, ktorý si v súlade s § 50 zákona o DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach kráti odpočítateľnú daň koeficientom.

Obsah:

1.1 Odpočítanie dane v priebehu kalendárneho roku

1.2 Povinnosť opraviť odpočítanú daň pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby

1.3 Zákaz odpočítania dane

1.4 Podmienky odpočítania dane

1.5 Uplatnenie práva na odpočítanie dane

1.6 Odpočítanie dane z tovarov a služieb, ktoré sa používajú aj na iný účel ako podnikanie

1.7 Výpočet koeficientu

1.8 Ročné vyrovnanie dane

1.1 Odpočítanie dane v priebehu kalendárneho roku

Postup a podmienky odpočítania dane platiteľom upravuje § 49 – § 51 zákona o DPH. Odpočítanie dane z tovarov a služieb v priebehu kalendárneho roku je tzv. predbežné odpočítanie dane, ktoré je podmienené dodržaním vecných podmienok, konkrétne:

• vznikom daňovej povinnosti pri ich dodaní; právo na odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
• použitím nakúpených tovarov a služieb na zdaniteľné obchody (dodanie tovarov a služieb) platiteľa (§ 49 ods. 2 zákona o DPH).

Pre vznik nároku na odpočítanie dane je podstatné, aby:

• prijaté tovary a služby mali priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné plnenia platiteľom uskutočnené,
• výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s obstaraním tovarov a služieb, boli súčasťou nákladov zdaniteľných transakcií,
• nákladové zložky vo všeobecnosti vznikli predtým, ako platiteľ uskutočnil zdaniteľné plnenia, ku ktorým sa vzťahujú.

Podmienkou odpočítania dane je existencia priamej súvislosti medzi prijatými a poskytnutými plneniami. Právo na odpočítanie dane však možno priznať aj v prípade, ak existencia takejto priamej súvislosti absentuje. Podmienkou je, aby predmetné plnenie vstúpilo prostredníctvom režijných nákladov do ceny poskytovaných plnení, ktoré sú zdaniteľné (rozsudky SD EÚ C-408/98 Abbey National plc., C-465/03 Kretztechnik).

Daň, ktorú si môže platiteľ dane odpočítať, definuje § 49 ods. 2 zákona o DPH ako daň, ktorú:

• voči nemu uplatnil iný platiteľ pri dodaní tovarov a služieb v tuzemsku,
• platiteľ uplatnil z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5, § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 ZDPH (daň uplatnená pri tzv. samozdanení tovarov a služieb),
• uplatnil pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a zákona o DPH,
• zaplatil správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Z hľadiska možnosti odpočítania dane rozlišuje zákon o DPH zdaniteľné obchody, pri realizácii ktorých si platiteľ môže odpočítať daň, a zdaniteľné obchody, ktoré sú z nároku na odpočítanie dane vylúčené. Suma dane, ktorú si platiteľ dane môže odpočítať, je priamo úmerná charakteru zdaniteľných obchodov, ktoré platiteľ uskutočňuje. Predbežné odpočítanie dane počas kalendárneho roka aj ročné vyrovnanie odpočítanej dane je podmienené:

• správnym postupom pri tzv. vecnom priraďovaní nakúpených tovarov a služieb k zdaniteľným obchodom, ktoré platiteľ dane uskutočňuje, a
• správne vedenou evidenciou podľa § 70 zákona o DPH, pričom v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane.

Na účely odpočítania dane vedie platiteľ ...