4. Vyúčtovanie pracovných ciest a ich zaúčtovanie v jednoduchom účtovníctve

Určenie dňa uskutočnenia účtovného prípadu v súvislosti s cestovnými náhradami a prepočet cestovných náhrad a preddavkov na cestovné náhrady v cudzej mene a v mene euro platí tak, ako je uvedené v 1. a 2. časti aj pre jednoduché účtovníctvo. V jednoduchom účtovníctve je potrebné každú hospodársku operáciu posúdiť z hľadiska ZDP.

Cestovné náhrady fyzickej osoby – podnikateľa možno rozdeliť na:

• cestovné náhrady fyzickej osoby – podnikateľa (účtovnej jednotky),
  tzn. uplatnenie výdavkov daňovníka s príjmami z podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti vynalože­ných v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva [§ 19 ods. 2 písm. e) ZDP],
• cestovné náhrady, ktoré vypláca podnikateľ (účtovná jednotka) svojim zamestnancom [§ 19 ods. 2 písm. d) ZDP].

Ďalej sa budeme venovať cestovným náhradám, ktoré vypláca podnikateľ svojim zamestnancom.

Výdavky, ktoré sa zahrnujú do základu dane, sa podľa § 4 ods. 6 písm. e) postupov účtovania v JÚ členia na:

• zásoby,
• služby,
• mzdy,
• poistné a príspevky platené za fyzickú sobou alebo podnikateľa podľa § 1 a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov,
• tvorbu sociálneho fondu,
• ostatné výdavky.

Pri účtovaní cestovných náhrad dochádza k nejednoznačnému posúdeniu, či ide o výdavok v členení „služby“ alebo „ostatné výdavky“. V zmysle § 4 ods. 9 ...