Ako riešiť neuhradené záväzky po splatnosti

Mnoho podnikateľov eviduje v rámci svojho podnikania záväzky, ktoré nemá finančne vyrovnané. Mohli vzniknúť pri obstaraní tovaru alebo prijatí služby alebo z iného dôvodu, ako je napríklad predpis úhrady podľa osobitného predpisu alebo vznik záväzku z porušenia zmluvných podmienok atď.

Obsah:

1. Podstata dodanenia neuhradených záväzkov po splatnosti

2. Neuhradené záväzky po splatnosti v podvojnom účtovníctve

3. Daňový náklad verzus nedaňový náklad vo väzbe na uplatnenie § 17 ods. 27 ZDP

4. Následný odpis záväzku po dodanení

5. Ako je to s neuhradenými záväzkami po splatnosti pri subjektoch, ktoré neúčtujú v podvojnom účtovníctve?

6. Presah na zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

7. Zhrnutie

1. Podstata dodanenia neuhradených záväzkov po splatnosti

Dôvod, prečo bolo dodanenie neuhradených záväzkov po splatnosti viažucich sa k daňovým výdavkom zadefinované v ZDP, je ten, že išlo o spravodlivú paralelu k tvorbe opravných položiek k pohľadávkam, ktorá spĺňajú podmienky stanovené v § 20 ods. 14 ZDP. Podľa tohto ustanovenia je možné tvoriť daňovú opravnú položku, čiže daňový náklad účtovným zápisom 547/391 k pohľadávkam, ktoré:

• sú rizikové, tzn. je pri nich riziko, že sčasti alebo celé nebudú zo strany odberateľa uhradené,
• sú účtované do zdaniteľných výnosov.

Ide o situáciu, keď dodávateľ dodal tovar alebo službu svojmu odberateľovi a nedostal od neho protihodnotu, odberateľ mu nezaplatil. Na jednej strane „dal z ruky“ tovar alebo službu (čiže k dodaniu došlo) a na druhej strane ešte musel aj zaúčtované výnosy zdaniť daňou z príjmu.

Preto môže dodávateľ pri splnení podmienok tvorby daňovo uznanej položky k pohľadávke zaúčtovať náklad ako protipól k zdaniteľnému výnosu, ktorý podlieha zdaneniu.

A ako protipól k tvorbe opravnej položky u dodávateľa sa do zákona zadefinovalo ustanovenie, ktorým sa musí riadiť zas odberateľ, ak má neuhradené záväzky po splatnosti viažuce sa k daňovému nákladu. Je to nástroj, ktorým štát kompenzuje uplatnený daňový náklad u odberateľa. V tomto prípade ide o zneutralizovanie výhody z dôvodu účtovania daňového nákladu. Odberateľovi bol dodaný tovar alebo služba (získal hodnotu), ale finančne sa nevyrovnal so svojím dodávateľom.

Následne aj ZDP ešte akceptuje istý čas záväzok po splatnosti. Avšak záväzok v zmysle § 17 ods. 27 ZDP, ktorý je už viac ako 360 dní po splatnosti, je potrebné riešiť, pretože ovplyvňuje základ dane odberateľa.

2. Neuhradené záväzky po splatnosti v podvojnom účtovníctve

Je teda celkom bežné, že v účtovníctve podnikateľov sú aj neuhradené záväzky. Podnikanie je proces, kedy sa podnikateľovi raz darí viac a má voľné finančné prostriedky a inokedy zas môže byť menej solventný. Preto aj legislatíva je nastavená tak, že sa pri obchodných transakciách definuje doba splatnosti, t. j. čas, dokedy má odberateľ povinnosť vyrovnať si svoje záväzky voči svojmu obchodnému partnerovi alebo inému veriteľovi.

Zároveň však platí, že ak má podnikateľ príliš veľa neuhradených záväzkov po splatnosti alebo príliš dlho, nevrhá to na neho a jeho podnikanie dobré svetlo. Preto by malo byť aj v záujme podnikateľa nenechávať si dlhodobo takto neuhradené záväzky. Informácie o neuhradených záväzkoch sa uvádzajú aj v Poznámkach k účtovnej závierke a má to aj daňový dosah.