Začiatkom roka 2024 vstupuje do účinnosti viacero právnych predpisov. Niektoré z nich boli schválené už dávnejšie, ale najväčšie zmeny priniesol tzv. konsolidačný balíček. Národná rada Slovenskej republiky schválila 19. decembra 2023 zákon č. 530/2023 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Účinnosť schváleného zákona je od 1. 1. 2024.
Je to pomerne rozsiahly dokument a ovplyvňuje množstvo právnych predpisov. Okrem iného mení aj vybrané oblasti dane z príjmov, dane z pridanej hodnoty, spotrebné dane, správne poplatky atď.
Daný zákon bol schválený bez diskusií.
Dôvodom schválených legislatívnych zmien bol vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska.
Dôvodová správa uvádza, že
„predkladaným zákonom sa navrhuje súbor konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Pri prijímaní týchto opatrení sa sleduje cieľ primeraného rozdelenia daňovej záťaže medzi rôzne daňové subjekty. Opatrenia v jednotlivých článkoch zákona sú navrhnuté tak, aby mali čo najmenšie negatívne vplyvy na obyvateľov a aby primerane, proporcionálne a nediskriminačne zasiahli predovšetkým subjekty, ktoré dosahovali a je predpoklad, že budú dosahovať mimoriadne zisk.“
Obsah:
1. Zmeny v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
1.1 Vylúčenie alkoholických nápojov z uplatňovania zníženej sadzby dane pri poskytovaní reštauračných a stravovacích služieb
1.2 Záznamová a ohlasovacia povinnosť (zákon č. 516/2022 Z. z. schválený dňa 6. 12. 2022 s účinnosťou od 1. 1. 2024)
1.3 Spätný lízing od 1. 1. 2024 (záver zo zasadania metodickej komisie)
2. Zmeny zavedené tzv. konsolidačným balíčkom v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
2.1 Zvýšenie limitu úhrnu zdaniteľných príjmov pre zníženú sadzbu dane z príjmov 15 % pre fyzickú osobu a právnickú osobu
2.2 Mikrodaňovník – zvýšenie limitu zdaniteľných príjmov ako jednej z podmienok pre získanie postavenia mikrodaňovníka
2.3 Oslobodenie nepeňažného plnenia nadobudnutého daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP vo forme akcií a obchodných podielov od dane z príjmov fyzickej osoby
2.4 Oslobodenie nepeňažného plnenia nadobudnutého zamestnancom vo forme akcií a obchodných podielov od dane z príjmov fyzickej osoby
2.5 Oslobodenie príjmov z prevodu cenných papierov a obchodných podielov
2.6 Neziskový sektor – príjmy/výnosy z charitatívnej reklamy
2.7 Dividendy – zvýšenie sadzby dane
2.8 Právnické osoby – minimálna výška dane
3. Úrokové náklady v ZDP – novelizácia zákonom č. 496/2022 Z. z.
4. Zdaňovanie príjmov športových odborníkov od 1. 1. 2024
5. Reforma stavebnej legislatívy a jej vplyv na daňové odpisy pre vybrané druhy stavieb
6. Premeny obchodných spoločností
7. Pomoc pri splácaní úveru na bývanie
8. Daňový bonus na zaplatené úroky
9. Zákon o dorovnávacej dani z príjmov právnickej osoby
10. Novela zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach
11. Zmeny v zákone o zdravotnom poistení
12. Zmeny v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení
13. Zmena v zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch
14. Novela zákona č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku
15. Spotrebné dane
1. Zmeny v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
1.1 Vylúčenie alkoholických nápojov z uplatňovania zníženej sadzby dane pri poskytovaní reštauračných a stravovacích služieb
V danom prípade ide o vylúčenie alkoholických nápojov z uplatňovania zníženej sadzby dane (pri poskytovaní reštauračných a stravovacích službách) – alkoholické nápoje sa vyškrtli zo zoznamu v prílohe č. 7. Celý okruh podnikateľov, ktorých sa vylúčenie alkoholických nápojov z uplatňovania zníženej sadzby dane týka, musel pomerne rýchlo zo dňa na deň prenastaviť správne sadzby dane v eKase. V tejto súvislosti finančná správa vydala usmernenie, ako postupovať pri zmene v eKase. A taktiež vydala odpovede k najčastejším otázkam. Zmena sa realizovala prostredníctvom prílohy č. 7 k zákonu o DPH (v ktorej sú uvedené tovary a služby, na ktoré sa uplatní znížená sadzba dane 10 %).
POZNÁMKA:
Cieľom pri zavedení zníženej sadzby dane v gastrosektore nebolo uplatňovanie zníženej sadzby dane pri podávaní alkoholických nápojov, Cieľom bolo uplatnenie zníženej sadzby dane na reštauračné a stravovacie služby (podávanie a spotreba jedla v gastrosektore), pričom alkoholické nápoje, ktoré sa popri tom podávali, sa jednoducho „zviezli“ na princípe zníženej sadzby dane poskytnutých reštauračných a stravovacích služieb.
Novelou sa spresňuje, resp. vylučuje použitie zníženej sadzby dane pri alkoholických nápojov. Podávanie alkoholických nápojov sa bude zaťažovať základnou 20 % daňou.
Zoznam služieb so zníženou sadzbou dane ( príloha č. 7 k zákonu o DPH) je nasledovný:
| Kódy štatistickej
klasifikácie
produktov podľa
činností (CPA)1)
| Opis služby
|
| 49.39.20
| Preprava osôb visutými a pozemnými lanovkami, lyžiarskymi vlekmi
|
| 55
| Ubytovacie služby
|
| 56
| Služby spojené s podávaním jedál a nápojov – len reštauračné a stravovacie služby2) s výnimkou podávania alkoholických nápojov s obsahom alkoholu viac ako 0,5 % objemu
|
| 93.11.10
| Prevádzka športových zariadení – len sprístupnenie krytých a nekrytých športových zariadení, ako napríklad štadiónov, arén, klzísk, plavární, športových ihrísk, golfových ihrísk, kolkární, tenisových kurtov a jazdiarní, na účely vykonávania športu
|
| 93.13.10
| Služby fitnescentier – len vstupné do fitnescentier
|
| 93.29.11
| Služby súvisiace s prevádzkou rekreačných parkov a pláží – len vstupné do umelých kúpalísk3)
|
POZNÁMKA:
Do 31. 12. 2023 sa uplatňovala znížená sadzba dane pri podávaní alkoholických nápojov, ktoré z pohľadu zákona o DPH predstavovali poskytnutie služby, šlo teda o rozlievané nápoje, kedy sprievodným javom bolo otvorenie nápoja a podanie zákazníkovi. Ak sa predával alkoholický nápoj ako tovar, čiže zatvorený vo fľaši, nebolo možné uplatniť zníženú sadzbu dane.
Definícia alkoholického nápoja: Za alkoholický nápoj je možné považovať taký nápoj, v ktorom obsah alkoholu je viac ako 0,5 % jeho objemu.
S účinnosťou od 1. 1. 2024 sa tak bude podávanie alkoholických nápojov popri poskytnutí reštauračných a stravovacích služieb zaťažovať sadzbou dane vo výške 20 %.
FS vydala odpovede k najčastejším otázkam v súvislosti s uvedenou zmenou (1/DPH/2024/IM).
1.2 Záznamová a ohlasovacia povinnosť (zákon č. 516/2022 Z. z. schválený dňa 6. 12. 2022 s účinnosťou od 1. 1. 2024)
V zákone o DPH sa zadefinovala prostredníctvom ustanovenia § 70a záznamová a ohlasovacia povinnosť ako premietnutie smernice č. 2020/284 do tuzemskej legislatívy.
POZNÁMKA:
Táto smernica ukladá povinnosti pre poskytovateľov platobných služieb. Je to dôsledok zvyšujúceho sa množstva cezhraničných platieb pri elektronickom obchode.
Poskytovatelia platobných služieb budú povinní byť súčinní pri zisťovaní údajov o cezhraničných platbách, tzn. budú povinní nahlasovať údaje o platbách pri elektronickom obchode.
V zákone o DPH je táto povinnosť definovaná v ustanovení § 70a.
V nadväznosti na ustanovenie § 70a ods. 1 písm. i) zákona o DPH sa cezhraničnou platbou rozumie platba, ak sa poskytovateľ platby nachádza v členskom štáte určenom podľa odseku 6 a príjemca platby sa nachádza v inom členskom štáte alebo v treťom štáte určenom podľa odseku 7 (§ 70a/1/i zákona o DPH ).
Tuzemské prevody nie sú predmetom sledovania a evidencie. Banka poskytne požadované informácie o cezhraničných platbách Finančnému riaditeľstvu SR a táto inštitúcia ich ďalej zašle vo väzbe na cezhraničnú výmenu informácií v oblasti DPH do centrálneho európskeho systému o platbách (CESOP). Získané informácie sa vyhodnotia a jednotlivé finančné správy tak môžu riešiť zdanenie nepriznaných príjmov (otvárať daňové kontroly).
Údaje sa budú týkať prijímateľov platieb na bankové účty (fyzických a právnických osôb) za tovary a služby zo zahraničia, ktoré sú alebo boli predmetom dosahovania predmetu dane z príjmov.
Tuzemský poskytovateľ platobných služieb je povinný, na účel vykonávania kontroly dodania tovaru alebo dodania služby s miestom dodania na území Európskej únie, viesť záznamy podľa odseku 8 o príjemcovi platby cezhraničnej platby a o cezhraničnej platbe v súvislosti s platobnou službou, ktorú poskytol, a to za obdobie kalendárneho štvrťroka, počas ktorého poskytol platobné služby zodpovedajúce viac ako 25 cezhraničným platbám rovnakému príjemcovi platby.
Počet cezhraničných platieb podľa prvej vety sa určí podľa platobných služieb, ktoré tuzemský poskytovateľ platobných služieb poskytol, a podľa identifikátorov uvedených v odseku 7. Ak má tuzemský poskytovateľ platobných služieb informáciu, že príjemca platby má niekoľko identifikátorov, počet cezhraničných platieb sa určí podľa príjemcu platby.
Tuzemský poskytovateľ platobných služieb má povinnosť viesť evidenciu:
- príjemcov platieb,
- poskytovateľov platieb, ak sa ani jeden z poskytovateľov platobných služieb príjemcu platby nenachádza na území Európskej únie.
Tuzemský poskytovateľ platobných služieb je povinný:
- viesť záznamy podľa odseku 8 v elektronickom formáte počas obdobia troch kalendárnych rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bola platba vykonaná,
- sprístupniť finančnému riaditeľstvu elektronickými prostriedkami záznamy podľa odseku 8 prostredníctvom elektronického formulára najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, ktorého sa tieto záznamy týkajú podľa osobitného predpisu.
NEPREHLIADNITE!
Sledovaným subjektom je tak príjemca cezhraničných služieb. Sledovaným obdobím je kalendárny štvrťrok. Sleduje sa, či sa realizuje viac ako 25 cezhraničných platieb.
Príklad č. 1:
Pán Emil má zriadené tri účty v rôznych tuzemských bankách, na ktoré prijíma platby zo zahraničia. Za kalendárny štvrťrok prijal na každý účet po 15 cezhraničných platieb za poskytnuté ubytovanie v jeho súkromnej nehnuteľnosti. Týka sledovanie platieb aj jeho?
Riešenie:
Áno, týka, pretože súčet platieb spolu je za štvrťrok viac ako 25. Banka poskytne informáciu Finančnému riaditeľstvu SR a to vyhodnotí, porovná informácie s priznanými príjmami pána Emila.
Poznámka: Tuzemské platby sú zatiaľ irelevantné.
Príklad č. 2:
Na aký druh tovaru a služby sa vzťahuje táto povinnosť ohlasovania bankami?
Riešenie:
Zákon o DPH nešpecifikuje taxatívne tovar alebo služby, sleduje sa cezhraničná platba.
Príklad č. 3:
Aká je hranica významnosti platby, ktorá sa bude sledovať?
Riešenie:
Suma cezhraničnej platby nie je rozhodujúca. Sleduje sa, či v sledovanom období, ktorým je štvrťrok, presiahli cezhraničné platby počet 25 kusov.
1.3 Spätný lízing od 1. 1. 2024 (záver zo zasadania metodickej komisie)
Z pohľadu zákona o DPH ide o nový výklad posúdenia spätného lízingu (ktorý nie je špecifický definovaný v zákone o DPH). Uvedený výklad sa uplatňuje s účinnosťou od 1. 1. 2024.
Zmena pohľadu na spätný lízing vo väzbe na DPH vyplýva zo zápisu zo 17. zasadnutia komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť dane z pridanej hodnoty, ktoré sa uskutočnilo dňa 11. 1. 2023. Uvedený zápis je uverejnený na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR.
V ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies