Úvod:
Uplatňovanie noriem transferového oceňovania je z hľadiska charakteristiky jeho základných inštitútov možné označiť ako komplexný a cieľavedomý proces realizácie a aplikácie práva. Vzhľadom na šírku ekonomicko-právnych otázok vznikajúcich v súvislosti s transferovým oceňovaním a osobitosť obchodných vzťahov medzi závislými osobami je možné predvídať vysokú mieru odbornej a časovej náročnosti stanovenia transferových cien v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
Nevyhnutnosť zohľadnenia tejto skutočnosti bola v zákone o dani z príjmov zvýraznená sprísnením povinnosti daňových subjektov predložiť dokumentáciu o transferovom oceňovaní správcovi dane alebo Finančnému riaditeľstvu SR do 15 dní od jej vyžiadania. Je preto vhodné venovať pozornosť tým inštitútom práva transferového oceňovania, ktoré sú spôsobilé znižovať mieru komplexnosti procesu stanovenia transferových cien a súčasne prispievať k efektívnosti uplatňovania noriem transferového oceňovania. Takto formulované ciele právnej regulácie je podľa nášho názoru potrebné považovať okrem iného aj za jedno z východísk formovania slovenského vnútroštátneho práva transferového oceňovania a zároveň za kritérium jeho správneho nastavenia.
Vyjadrenie týchto požiadaviek na právnu reguláciu transferového oceňovania je možné vidieť predovšetkým v inštitúte odsúhlasenia metódy transferového oceňovania, ktorý je upravený v § 18 zákona o dani z príjmov a umožňuje daňovým subjektom písomne požiadať správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania (ďalej tento inštitút označujeme aj ako APA – Advance Pricing Arrangement alebo opatrenie predchádzajúce oceneniu). Túto žiadosť je potrebné podať v zákonom stanovenej lehote a jej prílohou má byť dokumentácia o transferovom oceňovaní. Vzhľadom na možnosť pokrytia viacerých zdaňovacích období vytvára tento právny inštitút priestor na jednotné riešenie transferového oceňovania dotknutého daňového subjektu v dlhšom časovom horizonte.
Zároveň je však možné identifikovať aj viaceré okruhy problematických otázok, ktoré vytvárajú priestor na diskusiu o ďalšom vývoji tohto právneho inštitútu.
V tomto príspevku sa venujeme rozboru inštitútu rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy transferového oceňovania, pričom sa zameriavame na definíciu tohto nástroja v Smernici OECD o transferovom oceňovaní z roku 2017 a tiež v slovenskej právnej úprave. Následne sa venujeme rozboru výhod a nevýhod spojených s uplatnením tohto špecifického postupu na zabezpečenie súladu s princípom nezávislého vzťahu, čo môže daňovým subjektom poskytnúť praktickú pomôcku pri rozhodovaní o podaní žiadosti o APA.
Obsah:
1. Odsúhlasenie metódy podľa Smernice OECD
2. Odsúhlasenie metódy podľa zákona o dani z príjmov
2.1. Žiadosť o vydanie APA
2.2. Lehota na podanie žiadosti
2.3. Druhy APA
2.4. Dotknuté zdaňovacie obdobia
2.5. Náležitosti žiadosti o vydanie APA
2.6. Poplatok za vydanie APA
2.7. Odsúhlasenie, nevyhovenie a zrušenie APA
2.8. Rozsah odsúhlasenia metódy
2.9. Žiadosť o APA a riziko daňovej kontroly
2.10. APA a stála prevádzkareň
3. Priebeh odsúhlasenia metódy transferového oceňovania
3.1. Zhromažďovanie údajov
3.2. Predbežné rokovanie
3.3. Podanie žiadosti
3.4. Analýza a vyhodnotenie
3.5. Vydanie rozhodnutia
3.6. Monitorovanie schválenej APA
4. Osobitosti odsúhlasenia metódy transferového oceňovania
Nevýhody APA
Výhody APA
5. Zhrnutie
1. Odsúhlasenie metódy podľa Smernice OECD
Smernica OECD hovorí v tejto súvislosti o tzv. opatreniach predchádzajúcich oceneniu, t. j. Advance Pricing Arrangement (bežne v praxi označované ako APA). V Smernici OECD je APA definovaná ako opatrenie, ktoré s časovým predstihom (t. j. pred uskutočnením kontrolovanej transakcie) určuje vhodné usporiadanie jednotlivých prvkov transferového oceňovania, a to metódu, porovnateľné transakcie a prípadné úpravy na zvýšenie porovnateľnosti a tiež odhady ďalšieho vývoja.
Tieto vopred odsúhlasené prvky majú slúžiť na zadefinovanie transferového oceňovania počas stanoveného časového obdobia smerom do budúcnosti. Smernica OECD predpokladá, že APA je formálne iniciovaná zo strany daňového subjektu a spravidla vyžaduje negociáciu medzi daňovým subjektom (t. j. jednou alebo viacerými závislými osobami) a správcom dane (jedného alebo viacerých štátov). Účelom APA je doplniť tradičné administratívne nástroje, súdne nástroje a nástroje zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré slúžia na riešenie problematických aspektov transferového oceňovania.
Ako uvádza Smernica OECD, APA sa môže ukázať ako vhodný inštitút tam, kde klasické nástroje transferového oceňovania zlyhávajú alebo kde je ich uplatnenie problematické. Inštitút APA sa objavil aj v odporúčaniach OECD v rámci akcie č. 14 BEPS akčného plánu, v zmysle ktorého by mali štáty zaviesť vydávanie bilaterálnych APA s cieľom zabezpečenia vyššej miery istoty u dotknutých daňových jurisdikcií, zníženia rizika dvojitého zdanenia a proaktívneho znižovania sporov vzniknutých z transferového oceňovania.1)
Smernica OECD v súvislosti s odhadmi ďalšieho vývoja využívaných v APA dáva do pozornosti niektoré skutočnosti, ktoré by mali byť pri rozhodovaní o APA zohľadnené:2)
- Uvádza sa, že spoľahlivosť akejkoľvek predpovede alebo odhadu ďalšieho vývoja použitého v rámci APA závisí od samotnej ...
Súvisiace právne predpisy ZZ SR