Transferové oceňovanie

Presun zisku sa spravidla realizuje cez cielené oceňovanie výrobkov, služieb a iných plnení, napr. úrokov; odtiaľ vznikol pracovný názov – transferové oceňovanie. Z medzinárodného pohľadu sa v domovskej krajine produkt ocení len na úrovni nákladov (bez zisku) a zisk sa vytvorí predajom v krajine s priaznivejším zdanením.

Obsah:

1. Úvod

2. Právna úprava závislých osôb v zákone o dani z príjmov

2.1 Metódy zistenia zdaniteľného rozdielu z transferového oceňovania

2.2 Stála prevádzkareň zahraničnej osoby v SR

2.3 Tlačivo daňového priznania dane z príjmov

2.4 Dokumentácia k transferovému oceňovaniu

3. Súvisiaca právna úprava závislých osôb v daňovom poriadku

4. Účtovné predpisy – prepojené účtovné jednotky

5. Zákon o DPH – osoby s osobitným vzťahom

6. Oceňovacie princípy v cenových predpisoch a kalkuláciách

7. Praktické poznámky

8. Záver

1. Úvod

Jedným z najzložitejších problémov v teórii a praxi účtovníctva a zdaňovania je problém oceňovania. Tento príspevok je zameraný na oceňovanie obchodov medzi závislými osobami najmä pre účely dane z príjmov. V praxi majú daňové subjekty záujem tvoriť zisk (základ dane) tam, kde je to pre nich daňovo výhodnejšie.

Daňovú výhodnosť možno dosiahnuť napr. presunom zisku (transferom) medzi závislými osobami v rámci zákonodarstva Slovenskej republiky alebo presunom zisku medzi závislými osobami cez hranice do krajiny s priaznivejším daňovým zákonodarstvom.

Jednotlivé krajiny sa snažia alokovať zisk (základ dane) vo svojej kompetencii a získať tak daňový profit do svojho štátneho rozpočtu, a tak je to aj v podmienkach Slovenskej republiky. Je to objektívny ekonomický záujem štátov, keby toto spravodlivé daňové pravidlo jednotlivé štáty nepoužívali, potom by, obrazne povedané, „zisk obiehal zemeguľu bez zdanenia“.

Pre štátnu daňovú správu je zložitejšia kontrola cezhraničných obchodov. Slovenská právna úprava preberá postupy podľa medzinárodnej Smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní (publikované postupne vo Finančnom spravodajcovi č. 14/1997, č. 20/1999 a č. 3/2002).

Princíp nezávislého vzťahu vymedzuje aj článok 9 Modelovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia tak, že tam, kde z dôvodu netrhových cenových a obchodných podmienok bol poškodený štát, môže sa tento rozdiel podrobiť zdaneniu.

Princíp nezávislého vzťahu obsahujú aj zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorené Slovenskou republikou; zoznam týchto medzinárodných zmlúv je dostupný na webovej stránke Ministerstva financií SR (www:mfsr.sk). Na úrovni EÚ existuje Kódex správania pre dokumentáciu o transferovom oceňovaní pre pridružené podniky v EÚ (Úradný vestník EÚ 2006; C 176/01) prijatý Radou EÚ a zástupcami členských štátov; kódex v zásade odkazuje na metodiku OECD pre transferové oceňovanie.

Nezávislé osoby pod vplyvom trhových komerčných podmienok konajú tak, že prirodzene obhajujú svoje záujmy, teda predávajúci má záujem maximalizovať svoju predajnú cenu (výnosy), resp. kupujúci má záujem minimalizovať svoju kúpnu cenu (náklady).

V prípade závislých osôb však tento prirodzený trhový regulátor nefunguje, lebo kupujúci aj predávajúci konajú v zhode a sledujú rovnaký ekonomický záujem. Preto sa v účtovnej a daňovej praxi osobitne preverujú obchodné vzťahy závislých osôb, pretože závislé osoby majú tendenciu aj praktickú schopnosť svoje konanie zjednotiť voči fiškálnym záujmom štátu a iných osôb.

2. Právna úprava závislých osôb v zákone o dani z príjmov

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. (ZDP) sa rozumie príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia ...