Smernica OECD o transferovom oceňovaní: Nehmotný majetok – II. časť

V oblasti transferového oceňovania predstavujú transakcie zahŕňajúce nehmotný majetok jednu z najkomplexnejších oblastí preukazovania dodržania princípu nezávislého vzťahu. Správne uplatnenie tohto princípu vyžaduje porozumenie skutočnej podstaty vzájomného vzťahu medzi zúčastnenými závislými osobami a premietnutie týchto vzájomných vzťahov do analýzy funkcií, rizík a použitého majetku a následne do kalkulácie ceny prostredníctvom niektorej z metód transferového oceňovania.

Obsah:

1. Identifikovanie a určenie cien a iných podmienok v kontrolovaných transakciách

2. Aplikácia princípov pre oceňovanie nehmotného majetku na špecifické situácie

A. Vývoj a zhodnotenie nehmotného majetku

B. Výskum, vývoj a oparenia na zlepšenie procesu

C. Platby za používanie obchodného mena

3. Vybrané problematické oblasti

4. Záver

Úvod

V tomto príspevku nadväzujeme na prvú časť publikovanú na túto tému a ponúkame pokračovanie komentára k osobitostiam uplatňovania princípu nezávislého vzťahu. Predovšetkým nadväzujeme na nižšie uvedené časti predchádzajúceho príspevku, ku ktorým ponúkame pokračovanie o ďalších osobitných pravidlách transferového oceňovania:

1. vlastníctvo nehmotného majetku a zmluvné podmienky týkajúce sa nehmotného majetku (publikované v predchádzajúcom článku),
2. funkcie, majetok a riziká spojené s nehmotným majetkom (publikované v predchádzajúcom článku),
3. identifikovanie a určenie cien a iných podmienok v kontrolovaných transakciách (rozoberané v tomto príspevku),
4. aplikácia princípov pre oceňovanie nehmotného majetku na špecifické situácie (rozoberané v tomto príspevku),
5. osobitné prípady uplatňovania pravidiel pre oceňovanie nehmotného majetku (rozoberané v tomto príspevku vo forme príkladov).

1. Identifikovanie a určenie cien a iných podmienok v kontrolovaných transakciách

Smernica OECD uvádza, že časť D. 1 jej kapitoly č. I (ktorá je venovaná identifikácii obchodných a finančných vzťahov) spolu s jej VI. kapitolou venovanou nehmotnému majetku by mali poskytovať dostatočné pravidlá pre jasné posúdenie právneho vlastníctva, funkcií, majetku a rizík spojených s nehmotným majetkom a tiež by mali umožňovať presné určenie tých transakcií, v ktorých je potrebné určiť ceny a iné podmienky transakcie. Podľa Smernice OECD vo všeobecnosti platí, že vzťahy identifikované nadnárodnou skupinou závislých osôb v relevantných registráciách a zmluvných dojednaniach sú tými vzťahmi, ktoré je potrebné posúdiť podľa princípu nezávislého vzťahu.

Ako však Smernica osobitne zdôrazňuje, pri dôkladnejšej analýze môže vyjsť najavo, že medzi závislými osobami sa uskutočnili aj také kontrolované transakcie, ktoré napr. priamo nevyplývali zo zmluvných dojednaní medzi závislými osobami. Ako Smernica uvádza s odkazom na jej časť D. 1 v kapitole I, transakcie (a ich skutočné podmienky), ktoré je potrebné analyzovať, sa majú určiť podľa skutočného správania závislých osôb a podľa ďalších relevantných skutočností.

Transferové ceny a iné podmienky v kontrolovaných transakciách by mali byť určené podľa pravidiel obsiahnutých v kapitolách I až III Smernice OECD, zohľadňujúc príspevky k očakávanej hodnote nehmotného majetku (resp. s tým spojených funkcií, majetku a rizík), a to v čase vykonania takýchto funkcií, použitia takéhoto majetku a v čase prevzatia takýchto rizík. V rámci popisovania ...