Vybrané aspekty zdaňovania príjmov fyzických osôb v kontexte rozhodnutí SD EÚ

Zdaňovanie daňou z príjmov je založené na uplatňovaní vnútroštátnych pravidiel zdanenia, avšak je súčasne výrazne ovplyvnené aj požiadavkami práva EÚ. Z primárneho práva EÚ totiž vyplýva zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti a tiež požiadavka na uplatňovanie slobôd vnútorného trhu. Práv­nym základom zákazu diskriminácie v podmienkach vnútorného trhu EÚ je všeobecné ustanovenie čl. 18 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v zmysle ktorého v rámci pôsobnosti zmlúv a bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné ustanovenia, akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti je zakázaná.

Ako však vyplýva z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ), požiadavka rovnakého zaobchádzania vylučuje nielen priamu diskrimináciu, ale tiež akúkoľvek nepriamu diskrimináciu, ktorá prostredníctvom iných diferenciačných kritérií spôsobuje rovnaké dôsledky ako diskriminácia priama (pozri napríklad Rozhodnutia SD EÚ vo veciach C-152/73 Sotgiu v. Deutsche Bundespost, par. 1, C-175/88 Biehl and Penttilä par. 378-380).

Rovnako platí, že východiskom vzťahu práva EÚ a vnútroštátneho daňového práva je v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ skutočnosť, že aj keď oblasť priamych daní patrí do právomoci členských štátov, tieto ju musia vykonávať v súlade s právom Európskej únie. Predovšetkým sa štáty musia zdržať takého zásahu, ktorý by bol diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti. Tieto základné východiská je potrebné uplatniť aj na problematiku zdaňovania príjmov fyzických osôb.

V tomto príspevku sa zameriavame na vybrané aspekty vzájomného vzťahu vnútroštátneho práva a práva EÚ, ktoré sú priblížené predovšetkým na osobitných spôsoboch zdanenia uplatňujúcich sa v niektorých členských štátoch EÚ vo vzťahu k starobným dôchodkom. Rozdielnosť slovenskej právnej úpravy v tejto súvislosti nie je prekážkou na to, aby vzájomný vzťah medzi vnútroštátnymi predpismi a právom EÚ bol uplatniteľný aj v podmienkach slovenského daňového práva, pokiaľ ide o uplatňovanie inštitútov dane z príjmov fyzických osôb. Argumentácia konštantne využívaná zo strany Súdneho dvora umožňuje identifikáciu základných metodologických postupov právnej argumentácie pri uplatňovaní práva EÚ v oblasti dane z príjmov vo všeobecnosti.

C (Rozsudok SD EÚ vo veci 122/15)

Tento rozsudok bol vydaný v rámci prejudiciálneho konania podľa čl. 267 ZFEÚ začatého na návrh fínskeho Najvyššieho správneho súdu. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týkal výkladu zásady zákazu diskriminácie na základe veku a čl. 2 ods. 1, čl. 2 ods. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 2000/78, ktorá stanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (ďalej aj ako „Smernica Rady“), a taktiež čl. 21 ods. 1 Charty základných práv EÚ (ďalej aj ako „Charta“). Vzhľadom na komplexnosť súvisiacej právnej úpravy ponúkame v úvode prehľad základných ...