Zdaňovanie príjmov zo zahraničia v príkladoch

Úvod

Medzinárodné zdaňovanie príjmov u daňovníka si vyžaduje správne posúdenie rezidencie, prípadne stanovenie stálej prevádzkarne, ktorá mu vznikne v zahraničí.

Na základe uvedených a ďalších skutočností daňovník posudzuje všetky svoje príjmy plynúce zo zahraničia, ktoré dosiahol za príslušné zdaňovacie obdobie. V situácii, keď je považovaný za rezidenta dvoch zmluvných štátov, dochádza ku konfliktu daňovej rezidencie, ktorú je potrebné správne posúdiť z daňového hľadiska, aby sa predchádzalo dvojitému zdaneniu príjmov.

V prípade preukázateľne zdaneného príjmu podľa legislatívy konkrétneho štátu, bez ohľadu na výšku zaplatenej dane, je potrebné správne stanovenie metódy na elimináciu dvojitého zdanenia predmetného príjmu.

Obsah:

1. Vymedzenie základných pojmov

2. Príklady zdaňovania príjmov zo zahraničia

3. Vzorový príklad zdanenia celosvetových príjmov v SR

4. Záver

1. Vymedzenie základných pojmov

Príjmy plynúce rezidentovi Slovenskej republiky zo zdrojov v zahraničí si vyžadujú od daňovníka, aby poznal svoje možnosti a práva zdanenia podľa našej daňovej legislatívy pri zdanení celosvetových dosiahnutých príjmov v zdaňovacom období. V prvom rade vychádzame pri určení daňovníka zo zákona o dani z príjmov.

Zákon o dani z príjmov (ďalej aj ZDP) v § 2 písm. d) bod 1 definuje pojem rezidenta – je to fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava (nepôjde len o príležitostné ubytovanie na Slovensku) po dobu aspoň 183 dní. V uvedenom ustanovení je presná špecifikácia pojmu daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenta), ktorý zdaňuje na Slovensku tzv. celosvetové príjmy. Právnická osoba sa bude posudzovať podľa ustanovenia § 2 písm. d) bod 2 ZDP.

Ako nerezident, t. j. daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) bod 1 a bod 2 ZDP, sa bude zdaňovať fyzická osoba, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky. Právnická osoba sa bude v tomto prípade posudzovať podľa § 2 písm. e) bod 3 ZDP.

Môže nastať situácia, že jedného daňovníka považujú dve krajiny za svojho rezidenta, v tomto prípade dochádza ku konfliktu daňovej rezidencie. Daňovník svoje príjmy v tomto prípade zdaňuje na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „ZoZDZ“) s daným štátom. V článku ZoZDZ pod názvom „Rezident“ je uvedený postup, aké zdanenie môžeme použiť u daňovníka na jednotlivé príjmy plynúce zo zahraničia, ktoré dosiahol v zdaňovacom období. Medzinárodná zmluva má prednosť pred slovenským zákonom o dani z príjmov podľa § 1 ods. 2 ZDP. ZoZDZ nemá ukladať povinnosť zdanenia daňovníkovi, ale výlučne lokálna legislatíva. Rovnako neustanovuje daňovníkovi žiadne povinnosti presahujúce rámec daňového predpisu, ale naopak môže znížiť sadzbu dane na určitý typ príjmu alebo určiť oslobodenie na dlhšie časové obdobie od zdanenia v krajine nerezidencie a pod. Pri riešení konfliktu dvojitej rezidencie sa aplikujú rozhraničovacie kritériá podľa ZoZDZ dovtedy, kým sa neurčí len jeden štát rezidencie.

Pri príjmoch zo závislej činnosti, ktoré plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú ZoZDZ, sa postupuje podľa § 45 ods. 1 ZDP v výnimkou podľa ods. 3 písm. c) ZDP. Na elimináciu dvojitého zdanenia príjmov sa používa metóda vyňatia príjmov alebo metóda zápočtu dane. Metódy sú uvedené v ZoZDZ, ktorá určuje, akú ...