Daňová optimalizácia dane z príjmov – právnická osoba

Tento článok je zameraný na daňovú optimalizáciu dane z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP). Mapuje situácie, kde zákon umožňuje vybrať si postup zdanenia – samozrejme takých situácií nie je veľa.

Daňová optimalizácia predstavuje legálnu postupnosť krokov k vykázaniu takej daňovej povinnosti, ktorú je daňový subjekt nevyhnutne povinný odviesť štátu.

Ide o minimalizáciu daňovej povinnosti v rámci zákonom dovolených krokov. Pri legálnej daňovej optimalizácii daňovník analyzuje a uplatňuje v praxi všetky dostupné prvky, ktoré umožňujú znížiť daňový základ, využíva rôzne variantné riešenia uplatnenia daňových výdavkov a využíva prípadné medzery v daňových zákonoch.

Daňové zákony plnia funkciu zabezpečenia príjmov do štátneho rozpočtu, preto väčšina daňových pravidiel má charakter taxatívnych povinností, len v málo prípadoch je možnosť subjektívneho výberu.

Niektoré prípady subjektívneho výberu daňového postupu, ktoré sa dajú chápať ako priestor na optimalizáciu, uvádzame ďalej.

Obsah:

1. Odpočet daňovej straty

2. Odpočet daňovej straty právnym nástupcom po zlúčení

3. Malý podnik – podlimitné výnosy (znížená 15 % sadzba dane)

4. Daňová opravná položka k pohľadávke

5. Daňový odpis pohľadávky

6. Daňová strata z predaja pohľadávky

7. Daňové odpisy nehmotného majetku podľa účtovníctva

8. Dobrovoľné prerušenie daňových odpisov hmotného majetku

9. Dobrovoľné použitie kategórie podlimitného dlhodobého majetku

10. Dobrovoľné použitie kategórie podlimitného technického zhodnotenia

11. Dobrovoľná kapitalizácia investičných úrokov

12. Financovanie dlhom – nákladové úroky

13. Úhrada nákladov podmienených zaplatením

14. Postavenie mikrodaňovníka

15. Daňová a účtovná prevencia

16. Ďalšie možnosti optimalizácie dane z príjmov

Záver

1. Odpočet daňovej straty

Podnikanie je zo svojej podstaty riziková činnosť, čo štát v zákone o dani z príjmov zohľadňuje tým, že umožňuje odpočet daňovej straty.

Podľa súčasnej právnej úpravy v § 30 ZDP si daňový subjekt môže odpočítať daňovú stratu najviac do 5 rokov a najviac vo výške 50 % základu dane; teda podmienka rovnomernosti už neplatí, ale platí nadväznosť na dosiahnutý základ dane.

Odpočítať daňovú stratu je možnosť, nie povinnosť. Táto možnosť trvá 5 rokov, v konkrétnom roku je limitovaná len do polovice plusového základu dane.

Časový test 5 rokov plynie počas 5 bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov, počnúc rokom bezprostredne nasledujúcim po roku, za ktorý bola daňová strata vykázaná. Podľa prechodných ustanovení v § 52zza ods. 16 ZDP prvýkrát platí táto právna úprava na daňovú stratu vykázanú za rok 2020.

Vo všeobecnosti platí pravidlo, že po márnom uplynutí časového obdobia piatich rokov neuplatnená suma daňovej straty prepadá.

Optimalizácia dane z príjmov môže byť čiastočne v tom, že podnik si naplánuje odpočet daňovej straty odhadom daňového základu na ďalšie roky tak, aby mu daňová strata neprepadla. Väčšinou podniky v praxi konajú tak, že sa snažia daňovú stratu odpočítať čo najskôr; je to však vecou individuálnej úvahy a preferencií.

2. Odpočet daňovej straty právnym nástupcom po zlúčení

V praxi pomerne často podnikajú skupiny podnikov, ktoré sú pod jedným vlastníkom. Potom vznikajú situácie, že podniky sa zlučujú, napríklad z dôvodu zníženia nákladov alebo zániku špecifickej činnosti (predmetu podnikania). Zlúčenie je situácia, keď podnik A zaniká a podnik B je jeho generálnym právnym nástupcom, ktorý preberá všetky práva a záväzky; ide o zrušenie bez likvidácie podľa § 69 Obchodného zákonníka. Podľa § 30 ods. 2 ZDP môže daňovú stratu zaniknutého podniku A odpočítavať právny nástupca B. Avšak právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu, len ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

Preto v zmluve o zlúčení by sa mal prezentovať objektívny ekonomický dôvod na zlúčenie, ktorým spravidla býva ušetrenie nákladov alebo zánik predmetu podnikania.

Zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom zahŕňa okrem zlúčenia aj rozdelenie alebo splynutie. Optimalizácia dane z príjmov je v takom riadení podnikových kombinácií v skupine (zlúčenie, rozdelenie, splynutie), aby daňová strata zaniknutého daňovníka neprepadla a bola využitá u jeho právneho nástupcu; samozrejme pri dodržaní dôkaznej povinnosti o vecnej potrebe a efektívnosti tejto transakcie.

3. Malý podnik – podlimitné výnosy (znížená 15 % sadzba dane)

Malé podniky sú daňovo podporované tak, že majú 15 % sadzbu dane (§ 15 ZDP); ide o právnické osoby, ktorých zdaniteľné výnosy neprevyšujú zákonom stanovený limit 49 790 eur. Zo znenia zákona aj dostupných výkladov vyplýva, že zvýhodnená sadzba 15 % je samostatne definovaným pojmom, bez nadväznosti na definíciu mikrodaňovníka. Do zdaniteľných výnosov patria všetky výnosy, okrem výnosov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (pozri tiež poučenie k vyplňovaniu tlačiva daňového priznania). Optimalizácia v tomto prípade spočíva v takom riadení svojej činnosti a výnosov, aby podnik zostal v tejto daňovo zvýhodnenej kategórii malých podnikov v situácii, ak sa pohybuje na hranici tohto limitu výnosov.

Skúsení manažéri hovoria, že rovnako dôležité, ako vyrobiť tovar, je aj predať ho takému odberateľovi, ktorý pohľadávku aj načas zaplatí. V podnikateľskej praxi sa asi každý podnik, viac alebo menej, stretol s témou pohľadávky po lehote splatnosti, resp. nedobytnej pohľadávky, kde dlžník je dlhodobo nesolventný alebo dokonca nekontaktný (tzv. zmiznutý obchodník).

Pohľadávka po lehote splatnosti je neúspech v podnikaní, pričom tento neúspech štát v zákone o dani z príjmov zmierňuje tým, že za určitých podmienok umožňuje sumu pohľadávky premietnuť do základu dane formou daňovej opravnej položky, daňového odpisu a daňovej straty z predaja pohľadávky.

Daňová optimalizácia spočíva v tom, že ak má podnik odbornú pracovnú kapacitu na daňovú analýzu pohľadávok, môže znížiť svoje daňové zaťaženie cez premietnutie pohľadávok do základu dane z príjmov.

Táto problematika je náročná jednak na odbornosť, jednak na evidenciu a preukázanie splnenia podmienok uplatnenia do daňových nákladov (tzv. dôkazná núdza). Podľa skúseností z praxe, pri veľkých podnikoch, kde saldokonto pohľadávok po lehote splatnosti niekedy predstavuje stovky až tisíce položiek, na túto tému rezignujú, nedobytné pohľadávky jednoducho odpíšu do nedaňových nákladov, ak zistia, že daňový prínos je menší ako vynaložené náklady na analýzu a evidenciu.

 

 

Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám

 

 Viac ako 12 000 aktuálnych dokumentov

 Viac ako 90 aktuálnych videoškolení s obľúbenými lektormi

 Tím odborníkov na telefóne a online chate každý pracovný deň

 Pravidelné Online / Video rozhovory s odborníkmi

 Osobný profil s Vašimi záložkami, históriou, poznámkami...

 Mesačný prehľad najdôležitejších informácií priamo do e-mailu

 

Cena (ročný prístup): 499,38 € s DPH (406 € bez DPH)

  Objednať ročný prístup v e-shope zakon.sk

 

Všetky výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom.

 

Prihlásiť sa na odber