Daňový tip: Vyberte si pre vás výhodný spôsob preukazovania výdavkov

Daňovník sa musí rozhodnúť, či bude preukazovať na daňové účely vynaložené výdavky a akým spôsobom ich bude uplatňovať. Daňovník môže viesť účtovníctvo alebo uplatňovať evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov (ďalej len daňová evidencia).

Ak sa daňovník rozhodne uplatňovať pre daňové účely skutočne vynaložené výdavky a nebude uplatňovať daňovú evidenciu (napr. z dôvodu, že nespĺňa podmienky), musí sa rozhodnúť o vhodnom výbere účtovnej sústavy. Vykazovaný základ dane výrazne ovplyvňuje aj výber formy účtovníctva. Podnikateľ si môže zvoliť jednoduché účtovníctvo alebo podvojné účtovníctvo.

Jednoduché účtovníctvo

V prípade, že daňovník bude účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane tvorí rozdiel medzi príjmami a výdavkami. V sústave jednoduchého účtovníctva predstavujú daňové výdavky zaplatené a zaúčtované výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka v súlade so zákonom o dani z príjmov.

Ak podnikateľ potrebuje limitovať príjem v určitom roku, môže sa s odberateľom dohodnúť na dlhšej splatnosti faktúry.

Peniaze za tovar, ktorý odoslal v jednom roku, dostane až v budúcom roku a príjem tak zdaní až o rok neskôr. Na druhej strane môže zaplatiť faktúry za prijaté dodávky tovarov a služieb pred termínom ich splatnosti, prípadne daňovník poskytne dodávateľovi preddavok na budúce dodávky.

Ovplyvňovanie daňových výdavkov a na druhej strane zdaniteľných príjmov ich zaplatením alebo nezaplatením je najjednoduchší spôsob optimalizácie daňového základu daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva.

Podvojné účtovníctvo

Ak bude daňovník účtovať v sústave podvojného účtovníctva, základ dane tvorí výsledok hospodárenia zistený z účtovníctva (zo zaúčtovaných príjmov a výdavkov).

Pri tomto spôsobe účtovania sa prihliada na zaplatenie daňových výdavkov len výnimočne a na zaplatenie zdaniteľných príjmov sa neprihliada. V prípade, že daňovník podniká v komodite, v ktorej je dlhá doba splatnosti pohľadávok, prípadne nepriaznivá finančná disciplína, základ dane môže byť výrazne odlišný ako pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva.

Paušálne výdavky

Uplatňovanie paušálnych výdavkov je najjednoduchším prostriedkom daňovej optimalizácie fyzických osôb. Uplatňovanie paušálnych výdavkov (výdavky percentom z príjmov) pri zisťovaní základu dane využívajú drobní podnikatelia z dôvodu uľahčenia evidencie a administratívy pri podnikaní.

Paušálne výdavky využívajú aj podnikatelia s vysokým podielom pridanej hodnoty, ktorých charakter podnikateľskej činnosti nevyžaduje vysoké výdavky.

Je pre nich výhodnejšie uplatniť paušálne výdavky na zníženie základu dane.

Daňovník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky, nie je povinný viesť jednoduché účtovníctvo, nie je povinný evidovať výdavky na podnikanie a posudzovať ich z hľadiska daňovej prípustnosti. Daňovník, ktorý chce uplatňovať paušálne výdavky, musí splniť zákonom stanovené podmienky, ktoré upravuje § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. V období uplatňovania paušálnych výdavkov je daňovník povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a pohľadávkach.

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celé znenie článku Možnosti daňovej optimalizácie fyzických osôb, v ktorom prinášame rôzne tipy na nástroje daňovej optimalizácie, nájdete zverejnené v súvisiacich dokumentoch.

Autor: Ing. Anton Kolembus