Vymedzenie pracovnej cesty je v § 2 zákona o cestovných náhradách. Dôležité je tzv. pravidelné pracovisko, pričom, ak takéto miesto nie je dohodnuté, zohľadní sa miesto výkonu práce zadefinované v pracovnej zmluve. Preto by si mali dať zamestnávatelia pozor, ako je to právne ošetrené. Zároveň platí, že nemôže ísť o stanovenie nejakého regiónu, ale má sa určiť konkrétne mesto. Inak by bolo vyplatenie cestovných náhrad právne neisté.
Miesto pravidelného pracoviska dočasne prideleného zamestnanca na účely pracovných ciest je miesto jeho výkonu práce dohodnuté podľa § 58 ods. 5 Zákonníka práce v dohode o dočasnom pridelení alebo v pracovnej zmluve (čiže nemožno určiť iné miesto).
Pripomeňme si ustanovenie § 43 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktoré definuje, že v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, pričom jednou z nich je aj miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec.
Z vyššie uvedeného možno konštatovať, že treba rozlišovať medzi pravidelným pracoviskom a miestom výkonu práce. Z hľadiska nároku na náhradu pri pracovných cestách je nevyhnutné za pravidelné pracovisko považovať vždy len jedno miesto (hoci v pracovnej zmluve ich môže byť viac).
Príklad č. 2:
Obchodní zástupcovia (reprezentanti) – bydlisko ako pravidelné pracovisko
Spoločnosť s r. o. zamestnáva obchodných reprezentantov s tým, že v pracovnej zmluve majú uvedené, že miestom výkonu ich práce je napr. geografická oblasť východného Slovenska (ďalší má geografickú oblasť západného Slovenska alebo geografickú oblasť stredného Slovenska). Ďalej pracovná zmluva obsahuje ustanovenie: Keďže zamestnanec je typom zamestnanca, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, pravidelným pracoviskom pre účely pracovných ciest a cestovných náhrad zamestnanca podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov je aktuálna adresa bydliska zamestnanca (miesto pobytu). Ak zamestnanec vycestuje služobným vozidlom z miesta bydliska na výkon pracovných povinností, automaticky sa to považuje za nástup na pracovnú cestu s tým, že už má nárok na stravné a nie na finančný príspevok na stravu?
Riešenie:
Ak ide o obchodných zástupcov, resp. reprezentantov, na účely zákona o cestovných náhradách môžu deklarovať pracovnú cestu aj z miesta bydliska. Toto miesto pobytu majú zadefinované ako pravidelné pracovisko v súlade s § 2 zákona o cestovných náhradách, čo je kľúčový údaj pre uplatnenie inštitútu začatia pracovnej cesty a následného vyplatenia nároku na stravné. Hoci miesto výkonu ich práce je dohodnuté v súlade s § 43 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce inak. Ak sa im zaplatí nárokovateľné stravné podľa zákona o cestovných náhradách, na stravovanie podľa Zákonníka práce nemajú nárok (finančný príspevok sa im neposkytne).
Základné fakty pri vyplácaní cestovných náhrad:
Vážený návštevník,
prístup do tejto sekcie majú len
UŽÍVATELIA PORTÁLU S PREDPLATENÝM PRÍSTUPOM.
Nemáte predplatený prístup?
Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám:
Viac ako 12 000 aktuálnych dokumentov
Viac ako 90 aktuálnych videoškolení s obľúbenými lektormi
Tím odborníkov na telefóne a online chate každý pracovný deň
Pravidelné Online / Video rozhovory s odborníkmi
Osobný profil s Vašimi záložkami, históriou, poznámkami...
Mesačný prehľad najdôležitejších informácií e-mailom
Cena (ročný prístup): 477,24 € s DPH (388 € bez DPH)
Všetky výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI
Súvisiace komentované ustanovenia
Súvisiace účtovné súvzťažnosti
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies