7. Transakcie so závislými osobami v príkladoch

Príklad č. 14:

Dar medzi závislými osobami

Fyzická osoba, SZČO s príjmami podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov, sa rozhodla darovať svojej s. r. o., v ktorej je spoločníkom, sústruh. Predmetný vzťah s firmou spĺňa definičné znaky závislosti v intenciách § 2 písm. n) zákona. Tento stroj mala SZČO zaradený v obchodnom majetku, pričom ku dňu podpisu darovacej zmluvy bol daňovo aj účtovne odpísaný a mal teda nulovú zostatkovú hodnotu. Trhová cena darovaného stroja v čase darovania však bola odhadom 12 000 eur. Ak sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, existuje potenciálne riziko preklasifikovania darovacej zmluvy na kúpnu zmluvu, kedy sa uplatní princíp § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov?

Riešenie:

V praxi platí tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov. Z tejto zásady vyplýva, že správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená ľubovôľu správcu dane; hodnotením dôkazov musí byť zabezpečené presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci, pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

V závislosti od skutočností a okolností konkrétneho prípadu je teda potrebné zvážiť, či by v uvedenom prípade k obdobnej transakcii darovania uskutočnenej za porovnateľných podmienok došlo aj v situácii, keby títo dvaja daňovníci boli nezávislé osoby. Pravdepodobne sa bude skúmať i to, či je darca platiteľom DPH, aká je reálna ponuka takýchto strojov na trhu v okolí, či existujú inzercie, internetové ponuky a pod. V praxi ale nie vždy je možné cenu adekvátne určiť, pretože stroje sú veľmi špecifické a dopyt je skôr na funkčné zariadenia v záruke. Pri predaji sa odvádza aj DPH, no pri bezodplatnom dodaní odpisovaného majetku, ktorý má už nulovú daňovú zostatkovú cenu, odvod DPH nie je zo zákona povinný.

Správca dane by mal pri kontrole zvážiť, že k právnemu úkonu darovania dochádza aj medzi nezávislými osobami, pričom toto darovanie môže byť motivované rozličnými zámermi, ktorými môžu byť napríklad skončenie podnikania, nevyužitie predmetu daru v budúcnosti, slabý dopyt, resp. charita alebo verejný záujem.

Samozrejme, darovanie medzi dvomi osobami – podnikateľmi, prípadne medzi dvoma obchodnými spoločnosťami založenými s cieľom dosahovať zisk je už menej častý jav. Preto je nutné objektívne zhodnotiť ...