Pri dlhodobom majetku je dôležité vedieť ho v správnom momente zaradiť v obstarávacej cene do obchodného majetku. Preto by mal podnikateľ vedieť identifikovať výdavky, ktoré vstupujú do obstarávacej ceny a zároveň posúdiť, do ktorej odpisovej skupiny zaradiť dlhodobý hmotný majetok.
V prípade dlhodobého nehmotného majetku je dôležité interne zadefinovať odpisový plán podľa predpokladanej doby životnosti a použiteľnosti majetku, keďže nehmotný majetok sa do odpisových skupín nezaradzuje.
- Aké podmienky musí teda majetok spĺňať, aby mohol byť zahrnutý pod dlhodobý hmotný alebo dlhodobý nehmotný majetok?
- Ako má správne podnikateľ uplatniť výdavok na obstaranie dlhodobého majetku do nákladov?
- Sú všetky výdavky na obstaranie automaticky daňovým výdavkom podnikateľa? Kedy môže podnikateľ začať uplatňovať výdavky vo väzbe na dlhodobý majetok?
- Odpisuje sa dlhodobý hmotný majetok inak ako dlhodobý nehmotný majetok?
- Ako sa má podnikateľ postaviť k odpisu v čase, kedy majetok nevyužíva na podnikanie? Ako odpisuje dlhodobý majetok mikrodaňovník?
- Môže majetok odpisovať aj subjekt, ktorý má k majetku „len“ ekonomické vlastníctvo? Aký je rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi majetku? Ako sa od 1. 1. 2025 odpisujú elektrobicykle a elektrokolobežky?
Na tieto a aj iné otázky súvisiace s odpisovaním dlhodobého majetku odpovieme v odbornom článku.
POZNÁMKA:
Vymedzenie legislatívneho rámca
Legislatíva, ktorá vymedzuje tematiku odpisovania dlhodobého majetku:
- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“)
- zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoÚ“)
- opatrenie Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“)
- 47/DZPaU/2021/MP: Metodický pokyn k postupu pri určovaní mikrodaňovníka
Vymedzenie pojmu dlhodobý majetok z daňového a účtovného hľadiska
Dlhodobý majetok je definovaný v § 13 ZoÚ a tiež v § 22 ZDP. Každý z právnych predpisov definuje dlhodobý majetok inak, preto je dôležité vedieť, na aký účel testujeme dlhodobý majetok, či je to pre účely daňové alebo účtovné. Navzájom sa tieto definície podmieňujú, prípadne ovplyvňujú.
V nadväznosti na ZDP a ZoÚ sa dlhodobý majetok člení na dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok.
Obsah:
1. Odpisovanie dlhodobého hmotného majetku
2. Odpisové skupiny v zmysle ZDP
- Odpisovanie elektrobicyklov a elektrokolobežiek po novom od 1. 1. 2025
- Odpisovanie trolejbusov a elektrobusov od 1. 1. 2025
3. Metódy odpisovania dlhodobého hmotného majetku
4. Odpisovanie dlhodobého nehmotného majetku
5. Účtovanie dlhodobého nehmotného majetku upravuje § 37 postupov účtovania v PÚ
6. Obstarávacia cena, v ktorej sa majetok zaradí z pohľadu ZDP a ZoÚ
7. Moment zaradenia do majetku
8. Uplatnenie daňového odpisu
9. Technické zhodnotenie na prenajatom majetku
10. Odpisovanie majetku obstaraného prostredníctvom finančného lízingu
11. Vklad súkromného majetku do obchodného majetku u FO
12. Prerušenie odpisovania, povinné, nepovinné
13. Ako odpisuje dlhodobý hmotný majetok mikrodaňovník
1. Odpisovanie dlhodobého hmotného majetku
Podľa § 22 ZDP sú hmotným majetkom odpisovaným:
- samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,
- budovy a iné stavby okrem:
- prevádzkových banských diel,
- drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva
- pestovateľské celky trvalých porastov podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,
- zvieratá uvedené v prílohe č. 1 ZDP,
- iný majetok podľa odseku 6.
POZNÁMKA:
Iný majetok v zmysle § 22 ods. 6 ZDP predstavuje:
- otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku,
- technické rekultivácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
- technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur,
- technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované nájomcom,
- technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur a technické zhodnotenie vykonané na plne neodpísanom hmotnom majetku uvedenom v prílohe č. 3 vyššie ako 1 700 eur, ak je zaradené do užívania alebo do obchodného majetku v inom zdaňovacom období, ako je zaradený do užívania alebo do obchodného majetku hmotný majetok uvedený v prílohe č. 3, na ktorého odpis sa uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e.
Dlhodobý hmotný majetok predstavuje majetok s dobou používania viac ako 1 rok a obstarávacou cenou viac ako 1 700 eur. Podnikateľ takýto majetok musí v zmysle § 26 ZDP zaradiť do niektorej z odpisovej skupiny 0 – 6 a podľa stanovenej doby odpisovania si rozloží daňový náklad v čase. Je potrebné správne identifikovať druh dlhodobého hmotného majetku, keďže nesprávne zaradenie do odpisovej skupiny môže mať vplyv na prípadné sankcie zo strany finančnej správy pri prípadnej daňovej kontrole.
Ak podnikateľ zaradí dlhodobý hmotný majetok nesprávne do odpisovej skupiny s kratšou dobou odpisovania, potom vznikne situácia, kedy v jednotlivých zdaňovacích obdobiach budú uplatnené vyššie daňové odpisy a to znamená, že sa odviedla nižšia daň alebo sa vykázala vyššia daňová strata.
V druhom prípade, ak podnikateľ opäť nesprávne zaradí dlhodobý hmotný majetok do odpisovej skupiny s dlhšou dobou odpisovania, síce bude uplatňovať nižšie daňové odpisy, čo predstavuje situáciu, kedy v prvých rokoch podnikateľ poškodil (ukrátil o daňový náklad) seba a nie štát, avšak dôležité je to, že podnikateľ uplatní daňový odpis aj v zdaňovacích obdobiach, v ktorých by ho už nemal uplatňovať. A to predstavuje daňové riziko. Preto je potrebné pri zaradení majetku určiť správnu odpisovú skupinu. V praxi finančná správa neponúka službu zaradenia majetku do odpisovej skupiny, posúdenie zostáva na podnikateľovi.
POZNÁMKA:
V zmysle § 26 hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy a ktorého doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2. To neplatí pre hmotný majetok podľa odsekov 6 a 7. Pri používaní budovy na niekoľko účelov je na zaradenie tejto budovy do odpisovej skupiny rozhodujúce jej hlavné využitie určené z celkovej úžitkovej plochy. Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku. Pri postupe uplatnenom podľa § 22 ods. 15 sa jednotlivé oddeliteľné súčasti zaradia do rovnakej odpisovej skupiny, v ktorej je ...
Súvisiace právne predpisy ZZ SR