Zásadné zmeny v inštitúte účinnej ľútosti pri daňových trestných činoch

Novela Trestného zákona publikovaná v Zbierke zákonov pod číslom č. 161/2018, účinná od 1. 7. 2018, upravuje okrem iného zmeny v inštitúte účinnej ľútosti pri daňových trestných činoch. V zásade ide o podstatné sprísnenie podmienok na uplatnenie tohto inštitútu. Trestný zákon reaguje na to, že ekonomická trestná činnosť a zvlášť daňová kriminalita má často formu organizovanej trestnej činnosti a páchatelia sú osoby vysoko kvalifikované.

Na to, aby sme pochopili rozsah tejto zmeny, urobíme si výklad niektorých ustanovení Trestného zákona týkajúcich sa účinnej ľútosti a organizovanej trestnej činnosti.

Inštitút účinnej ľútosti

Trestnoprávna zodpovednosť má povahu vzťahu medzi štátom a páchateľom trestnej činnosti, teda má povahu verejnoprávneho vzťahu. Orgány činné v trestnom konaní konajú na základe zásady oficiality. Trestné konanie, pokiaľ sa začne, nie je možné zastaviť len na základe rozhodnutia oznamovateľa, ale len zo zákonom stanovených dôvodov (napríklad pri vybraných trestných činoch ide o súhlas poškodeného). Jedným z takých­to dôvodov je inštitút účinnej ľútosti, ktorý v podstate znamená, že pri vybraných trestných činoch je záujem štátu na dobrovoľnom splnení povinnosti chránenej Trestným zákonom väčší ako záujem na potrestaní páchateľa prostriedkami trestného práva.

Inštitút účinnej ľútosti budeme rozoberať len v rámci jeho úpravy, v rámci aktuálne platného Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z.), ktorý je platný od 1. 1. 2006, aj keď tento inštitút bol obsiahnutý i v predchádzajúcom Trestnom zákone (zákon č. 140/1961 Sb.), konkrétne v § 66 starého Trestného zákona.

V tejto súvislosti nás budú zaujímať daňové trestné činy, trestné činy dotknuté novelou, a to konkrétne trestné činy skrátenia dane a poistného podľa § 276, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 a nezaplatenia ...