Cestovná náhrada za neoznačené lístky MHD

Ustanovenie § 35 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov definuje, že ak tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a zamestnanec ich nepreukáže, môže mu zamestnávateľ poskytnúť náhrady v ním uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty.

Neoznačené cestovné lístky nepreukazujú ich reálne použitie v čase pracovnej cesty.

Avšak náhrady možno i paušalizovať.

Náhrada cestovných výdavkov za miestnu pravidelnú verejnú dopravu patrí zamestnancovi v preukázanej sume (§ 4 zákona) alebo v paušálnej sume určenej zamestnávateľom (§ 34 zákona), resp. v sume určenej zamestnávateľom podľa ceny cestovného lístka, ktorá platila v čase uskutočnenia pracovnej cesty.  

Záver:

Náhrada cestovných výdavkov spojených s miestnou pravidelnou verejnou dopravou je špecificky upravená v § 35 ods. 2 zákona o cestovných náhradách. I neoznačené cestovné lístky MHD sú akceptovateľné z dôvodu, že na poskytnutie tejto náhrady stačí i cena lístka zistená napríklad z internetu.

Dopĺňame, že od 1. 1. 2015 platí, že ak by i nenárokovateľná cestovná náhrada bola uznaná zamestnávateľom v internej smernici, potom by išlo o daňový výdavok zamestnávateľa, no nepeňažný príjem zamestnanca. V tomto prípade však zamestnancovi paušálna suma patrí (t. j. je nárokovateľná).

Poznámka redakcie:
§ 35 zákona č. 283/2002 Z. z.

Autor: Bc. Nadežda Cígerová