Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2024

Medzi základné povinnosti daňovníka – právnickej osoby – patrí povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby (ďalej len „daňové priznanie“) po skončení zdaňovacieho obdobia.

Príspevok je zameraný na základné zásady, ktoré je potrebné dodržať pri zostavení a podaní daňového priznania a na obsahovú náplň jednotlivých riadkov tlačiva daňového priznania. Súčasťou príspevku je aj komplexný príklad na vyplnenie tlačiva daňového priznania.

Podanie daňových priznaní upravuje:

• zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), ktorý vymedzuje daňovníka dane z príjmov, predmet dane, zdaniteľné príjmy, oslobodené príjmy a príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, určuje postup výpočtu základu dane, daňovej povinnosti, preddavkov na daň, podielu zaplatenej dane, ďalej vymedzuje zdaňovacie obdobia a lehoty na podanie daňového priznania za tieto zdaňovacie obdobia,
• zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý obsahuje všeobecnú úpravu podávania daňových priznaní.

Obsah:

1. Kto má povinnosť podať daňové priznanie

2. Čo je predmetom dane z príjmov

3. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

4. Príjmy oslobodené od dane z príjmov

5. Zdaňovacie obdobie

• • Zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Samostatný príklad – určenie účtovného a zdaňovacieho obdobia spoločnosti rozdelenej odštiepením

6. Lehota na podanie daňového priznania

7. Spôsob podania daňového priznania

8. Platenie dane

9. Opravné a dodatočné daňové priznanie    

10. Tlačivo daňového priznania

• • Zmeny v tlačive daňového priznania

11. Vyplnenie tlačiva daňového priznania k dani z príjmov PO za rok 2024 po jednotlivých riadkoch

1. Kto má povinnosť podať daňové priznanie

V súlade s § 15 daňového poriadku je daňové priznanie povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Osobitným predpisom je aj ZDP.

Podľa § 41 ods. 1 ZDP daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v lehote podľa § 49. V súlade s § 2 písm. a) ZDP je daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba.

Právnická osoba, ktorá bola založená so zámerom podnikania (napr. obchodná spoločnosť, družstvo), má povinnosť podať daňové priznanie vždy, tzn. aj vtedy, ak za zdaňovacie obdobie nedosiahla žiadne príjmy.

Výnimky z podania daňového priznania majú iba daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie, ak za zdaňovacie obdobie dosiahnu len zákonom vymedzené príjmy.

Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie a Národná banka Slovenska nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (§ 12 ods. 7 ZDP), a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ZDP).

Občianske združenie nemusí podať daňové priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ZDP), a príjmy z členských príspevkov podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP.

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ZDP), len príjmy oslobodené od dane.

Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce zo štátneho rozpočtu [§ 13 ods. 2 písm. a) ZDP] a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ZDP).

2. Čo je predmetom dane z príjmov

Predmetom dane daňovníka – právnickej osoby je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie [§ 2 písm. b) ZDP]. Príjem (výnos) z činnosti daňovníka je, napr. tržba z predaja tovarov, výrobkov, tržba za poskytnuté služby. Príjem (výnos) z nakladania s majetkom daňovníka je, napr. nájomné z budovy alebo hnuteľnej veci poskytnutej na prenájom, príjem z predaja majetku daňovníka.

Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe (§ 12 ods. 2 ZDP).

Daňovníkmi nezaloženými alebo nezriadenými na podnikanie sú občianske zdru­ženia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácie s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž, subjekty výskumu a vývoja [§ 12 ods. 3 písm. a) ZDP].

Ďalej sú to záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy, vysoké školy, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Rozhlas a televízia Slovenska, Garančný fond investícií, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli [§ 12 ods. 3 písm. b) ZDP]. Na účely ZDP sa obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania nepovažujú za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie.

Príjmom sa v súlade s § 2 písm. c) ZDP rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zdaniteľným príjmom sa v súlade s § 2 písm. h) ZDP rozumie príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy.

Daňovník – právnická osoba má príjmy, ktoré sú predmetom dane vymedzené v § 12 ZDP, a príjmy, ktoré sú oslobodené od dane v § 13, § 13a, § 13b a § 13c tohto zákona.

3. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

V súlade s § 12 ods. 7 ZDP predmetom dane u daňovníka – právnickej osoby nie je:

• príjem získaný z podielu zaplatenej dane podľa § 50;
• príjem získaný darovaním (napr. § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o peňažný alebo nepeňažný dar, okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, ktoré sú predmetom dane a podliehajú zdaneniu;
• príjem získaný dedením (napr. § 460 až § 487 Občianskeho zákonníka).
• Následne príjem dosiahnutý z používania a z predaja majetku nadobudnutého darovaním alebo dedením už podlieha zdaneniu. Výnimkou sú prípady, keď takýto príjem plynie niektorým daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie, u ktorých je oslobodený od dane;
• podiel na zisku (dividenda) vyplácaný právnickej osobe zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu [§ 3 ods. 1 písm. e)] v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou [§ 3 ods. 1 písm. g)];
• príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov, ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri premene obchodných spoločností alebo družstiev podľa osobitného predpisu [zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2023 Z. z.“)], a to aj vtedy, ak súčasťou premeny je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

Predmetom dane podľa predmetného ustanovenia je podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, ak je vyplácaný:

• daňovníkovi – právnickej osobe s neobmedzenou daňovou povinnosťou, od daňovníka z nespolupracujúceho štátu [§ 2 písm. x) ZDP]. V tomto prípade sa zdaňuje cez daňové priznanie, je súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e ZDP a uvádza sa v V. časti daňového priznania.
• daňovníkovi z nespolupracujúceho štátu od daňovníka – právnickej osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou. V tomto prípade sa zdaňuje zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP a platiteľom dane je právnická osoba s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá takýto príjem vypláca.

Daňovníkom – právnickou osobou s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa rozumie právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa vytvárajú alebo prijímajú zásadné riadiace rozhodnutia a obchodné rozhodnutia pre právnickú osobu ako celok, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri.

Daňovníkom nespolupracujúceho štátu sa rozumie právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií SR. Ministerstvo financií SR zaradí do tohto zoznamu štát, s ktorým má SR uzatvorenú:

• medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo
• medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní, alebo
• štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a SR viazaná.

Zároveň bez toho, aby bolo pri zdanení dotknuté uplatnenie medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, Ministerstvo financií SR vyradí z tohto zoznamu štát, ktorý je uvedený v zozname Európskej únie obsahujúcom štáty, ktoré nespolupracujú na daňové účely, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie k 1. januáru kalendárneho roka, alebo neuplatňuje daň z príjmov právnických osôb, alebo uplatňuje nulovú sadzbu dane z príjmov právnických osôb.

Podiel na zisku (dividenda), ktorý nie je predmetom dane, musí spĺňať podmienku, podľa ktorej podiel na zisku (dividenda) vo vyplácajúcej spoločnosti nemôže byť daňovým výdavkom. Z toho vyplýva, že v prípade, ak by vyplácajúca spoločnosť sumu vyplatenej dividendy uplatnila v daňových výdavkoch, u prijímateľa tento príjem (výnos) nemôže byť považovaný za dividendu.

V súlade s § 21 ods. 1 písm. j) ZDP daňovým výdavkom nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane. Z uvedeného dôvodu je daňovník povinný vylúčiť zo základu dane výdavky (náklady), ktoré súvisia s príjmami, ktoré nie sú predmetom dane.

4. Príjmy oslobodené od dane z príjmov

Príjmy, ktoré sú u daňovníka – právnickej osoby oslobodené od dane, sú vymedzené v § 13, § 13a, § 13b a § 13c ZDP.

Oslobodené od dane môžu byť len také príjmy, ktoré sú predmetom dane.

Keďže daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, daňovník je povinný vylúčiť zo základu dane aj výdavky (náklady), ktoré súvisia s oslobodenými príjmami [§ 21 ods. 1 písm. j) ZDP].

5. Zdaňovacie obdobie

Podľa § 2 písm. l) ZDP je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok v súlade s § 3 ods. 4 až 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), podľa § 41 ods. 10 ZDP je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím.

Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na hospodársky rok sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie.

Hospodárskym rokom je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom. K zmene účtovného obdobia na hospodársky rok môže dôjsť len k prvému dňu kalendárneho mesiaca.

Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, uplatní účtovná jednotka písomným oznámením daňovému úradu najmenej 15 dní pred zmenou účtovného obdobia, resp. ak ide o nového daňovníka (účtovnú jednotku) – do 30 dní odo dňa vzniku účtovnej jednotky.K

6. Lehota na podanie daňového priznania

V súlade s § 49 ods. 2 ZDP daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. V lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník daň aj zaplatiť.

Lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2024 (ďalej len „zdaňovacie obdobie 2024“) je do 31. marca 2025.

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania

Daňovník si môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania:

• najviac o 3 celé kalendárne mesiace, tzn. do 30. júna 2025 s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. Daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, v tejto novej lehote je daň aj splatná [§ 49 ods. 3 písm. a) ZDP],

Ak si daňovník predĺži lehotu na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 do 31. 5. 2025, keďže 31. 5. 2025 je sobota, posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania a zaplatenie dane je 2. 6. 2025, tzn. najbližší nasledujúci pracovný deň po 31. 5. 2025.

• najviac o 6 celých kalendárnych mesiacov, tzn. do 30. septembra 2025, ak súčasťou príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, tzn. musí ísť o príjmy, ktoré sú v zahraničí predmetom dane a nie sú od dane oslobodené, s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. Daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, v tejto novej lehote je daň aj splatná. Ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa § 155 a § 156 daňového poriadku, tzn. uloží daňovníkovi pokutu za oneskorené podanie daňového priznania.

Tlačivo oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania (OZN493v24) má štruktúrovanú podobu a nachádza sa na webovom sídle finančnej správy.

Daňovník v tlačive oznámenia zaškrtne príslušné zaškrtávacie pole v závislosti od toho, či žiada o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace alebo najviac o šesť kalendárnych mesiacov, ak má aj zdaniteľné príjmy zo zahraničia.

Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 musí byť podané správcovi dane najneskôr v lehote na podanie daňového priznania, tzn. najneskôr 31. 3. 2025.

Daňovník v konkurze alebo v likvidácii si nemôže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania na základe oznámenia, ale tento daňovník podáva správcovi dane žiadosť o predĺženie lehoty najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Správca dane môže rozhodnutím predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o 3 kalendárne mesiace, pričom proti tomuto rozhodnutiu sa daňovník nemôže odvolať [§ 49 ods. 3 písm. c) ZDP].

7. Spôsob podania daňového priznania

Daňové priznanie sa podáva vecne príslušnému orgánu – daňovému úradu. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa ZDP a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa zákona o účtovníctve, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Daňové priznanie predkladajú právnické osoby vo väčšine prípadov elektronicky.

Povinnosť doručovať daňové priznanie elektronickými prostriedkami je ustanovená v § 14 daňového poriadku. Daňové priznanie v listinnej podobe môžu predložiť správcovi dane pozemkové spoločenstvá, neziskové organizácie, nadácie, cirkvi, náboženské spoločnosti, cirkevné organizácie, občianske združenia, záujmové združenie právnických osôb, ak nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) a ak ich pri správe daní nezastupuje daňový poradca alebo advokát.

Zmeny v tlačive daňového priznania

V I. časti – Údaje o daňovníkovi (str. 1 tlačiva) v nadväznosti na zavedenie minimálnej dane právnickej osoby došlo k doplneniu zaškrtávacích polí:

• Polovičná výška minimálnej dane podľa § 46b ods. 3 ZDP,
• Neplatenie minimálnej dane podľa § 46b ods. 7 ZDP,
• Započítanie minimálnej dane podľa § 46b ods. 5 ZDP.

V II. časti – Výpočet základu dane a dane (str. 2 tlačiva) v riadku 130 – doplnený „§ 17k“, riadkoch 170, 280 – doplnený text „alebo odštiepení daňovníka (§ 17ca a § 17ea zákona)“.

Na str. 4 tlačiva sú doplnené nové časti v súvislosti so zavedením minimálnej dane právnickej osoby:

Minimálna daň právnickej osoby podľa § 46b zákona, nové riadky 810, 820, 830, 840 a 900.

Viac je uvedené pri samotných riadkoch daňového priznania.

Zápočet minimálnej dane z predchádzajúcich zdaňovacích období nové riadky 910, 920 a 1000.

Viac je uvedené pri samotných riadkoch daňového priznania.

Minimálna daň bola ďalej doplnená v názve časti Daň upravená o preddavky na daň a minimálnu daň a v riadkoch 1050 a 1110. Ďalej na str. 5 tlačiva v časti Dodatočné daňové priznanie v riadkoch 1120 a 1130.

III. časť – Tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov (str. 5 tlačiva)

Tabuľka A – Položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami (k r. 130 II. časti)

• v riadku 13 – doplnený text „a § 17k“

Na str. 6 tlačiva v odkaze 4) pod tabuľkou C1 sú uvedené aktuálne opatrenia MF SR, ktorými sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre:

• Sociálnu poisťovňu,
• pre štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie a štátne účelové fondy
• pre obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie,
• pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania.

Daňovník na prvej strane daňového priznania označí zaškrtávacie pole – daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident) podľa § 2 písm. e) tretieho bodu ZDP a podľa príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia aj v prípade, ak mal status nerezidenta len v určitej časti zdaňovacieho obdobia.

V tejto súvislosti na str. 9 tlačiva – pod tabuľkou J, v ktorej sa uvádzajú vybrané údaje o príjmoch nerezidenta, uvádza časť zdaňovacieho obdobia, počas ktorej bol daňovník na území SR daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (od – do) a Identifikačné číslo na daňové účely (TIN) pridelené v štáte daňovej rezidencie v zahraničí.

Ak bol daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou počas celého zdaňovacieho obdobia, uvedie dátum, napr. od 1. 1. 2024 do 31. 12. 2024. U daňovníka, u ktorého došlo k zmene daňovej rezidencie v priebehu zdaňovacieho obdobia, uvedie tú časť zdaňovacieho obdobia, počas ktorej bol na území SR daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, napr. od 1. 7. 2024 do 31. 12. 2024.

Tieto skutočnosti daňovník vysvetlí v VII. časti tlačiva – Miesto na osobitné záznamy.

Na str. 10 tlačiva sú doplnené nové tabuľky v súvislosti s minimálnou daňou:

Tabuľka K – Evidencia a zápočet minimálnej dane

Tabuľka L – Výpočet minimálnej dane podľa § 46b ZDP, ak v kalendárnom roku 2024 dochádza k zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok v nadväznosti na § 52zzz ods. 7 ZDP

Kedy daňovník vypĺňa predmetné tabuľky a akým spôsobom je uvedené pri samotných riadkoch a tabuľkách daňového priznania.

VI. časť – Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby (str. 13 tlačiva)

S cieľom zosúladenia popisu riadkov 3 a 4 vyhlásenia s legislatívnou úpravou uvedenou v § 50 ZDP sa do textového znenia uvedených riadkov dopĺňajú slová „suma do výšky“, aby bolo zrejmé, že daňovník je oprávnený poukázať prijímateľovi podiel zaplatenej dane do výšky ustanoveného percenta.

 

 

Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám

 

 Viac ako 12 000 aktuálnych dokumentov

 Viac ako 90 aktuálnych videoškolení s obľúbenými lektormi

 Tím odborníkov na telefóne a online chate každý pracovný deň

 Pravidelné Online / Video rozhovory s odborníkmi

 Osobný profil s Vašimi záložkami, históriou, poznámkami...

 Mesačný prehľad najdôležitejších informácií priamo do e-mailu

 

Cena (ročný prístup): 499,38 € s DPH (406 € bez DPH)

  Objednať ročný prístup v e-shope zakon.sk

 

Všetky výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom.

 

Prihlásiť sa na odber