Príklad z praxe: Nabíjanie elektromobilu v bydlisku konateľa

Celá otázka:

Ako správne zaúčtovať a zdaniť náklady na nabíjanie firemného elektromobilu v prípade, že:

• vozidlo je vo vlastníctve spoločnosti,
• konateľ ho používa na služobné účely (80/20),
• nabíjacia stanica sa nachádza v súkromnej nehnuteľnosti konateľa (v jeho rodinnom dome),
• tento dom nie je sídlom firmy ani prevádzkarňou a konateľ si elektrinu platí ako súkromná osoba.

Je možné uplatniť náklady na elektrinu ako daňovo uznateľné náklady spoločnosti?

Ak áno, aký doklad je potrebné vystaviť a ako to správne zaúčtovať (napr. interný doklad, účet 518, záväzok voči konateľovi atď.)?

Ako konateľ preukáže takéto nabíjanie?

Odpoveď:

Ak zamestnávateľ prepláca zamestnancovi/konateľovi náklady na elektrickú energiu spotrebovanú pri domácom nabíjaní služobného vozidla, ide o náhradu výdavkov, ktorú možno považovať za sumu, ktorá nie je predmetom dane na strane zamestnanca podľa § 5 ods. 5 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov („ZDP“). Tento paragraf umožňuje zamestnávateľovi nahradiť zamestnancovi výdavky, ktoré za neho vynaložil z vlastných prostriedkov, akoby ich uhradil priamo zamestnávateľ.

Z pohľadu daňovej uznateľnosti na strane zamestnávateľa ide podľa § 19 ods. 2 písm. l) štvrtý bod ZDP o daňovo uznateľné výdavky na pohonné látky (PHL), ak sa spotreba preukáže údajmi z technického preukazu, prípadne údajmi výrobcu či predajcu, a spotreba sa ocení priemernou mesačnou cenou elektrickej energie podľa údajov Štatistického úradu SR. Aj v prípade takejto metodiky oceňovania je možné hovoriť o preukázateľnosti výdavku, čím je splnená zákonná podmienka pre vyňatie zdanenia u zamestnanca.

Pri domácom nabíjaní cez tzv. wallbox, ktorý býva vybavený funkciami ako evidencia spotreby, diaľkové ovládanie alebo identifikácia užívateľa, sa v praxi stáva, že tieto zariadenia zabezpečuje zamestnávateľ a inštaluje ich na súkromné pozemky zamestnancov. Ak sú faktúry za elektrinu vystavené na zamestnanca alebo konateľa, je potrebné mať medzi zamestnávateľom a zamestnancom uzatvorenú zmluvu, ktorá takúto náhradu upravuje. Účtovanie prebieha na strane zamestnávateľa cez účet 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť, so súvzťažným zápisom voči záväzku voči zamestnancovi.

Z dôvodu naplnenia definície daňového výdavku podľa § 2 písm. i) ZDP (t. j. výdavok musí byť preukázateľný a vecne súvisieť so zdaniteľnými príjmami), sa odporúča implementovať technické opatrenia zabezpečujúce, že wallbox slúži výhradne na nabíjanie služobného elektromobilu.

Môže ísť napríklad o:

• samostatný elektromer alebo elektrickú prípojku s oddeleným istením,
• identifikačné čipové karty priradené k služobnému vozidlu,
• softvér umožňujúci sledovať konkrétnu spotrebu elektrickej energie (čas nabíjania, spotrebované kWh, počet cyklov a pod.).

Pomerná časť elektrickej energie, ktorá nebola spotrebovaná na účely služobného vozidla a bola použitá na súkromné účely zamestnanca, nie je podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP daňovo uznateľným nákladom. Ak sa táto hodnota zdaní ako príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP (napr. ako benefit), nejde o výdavok spojený s dosahovaním príjmov zamestnávateľa.

Spôsoby nabíjania elektromobilu:

1. Nabíjacie stanice – pri ktorých sa vydáva daňový doklad, ktorý možno uplatniť ako výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP.
2. Domáce nabíjanie cez striedavý prúd (klasická zásuvka alebo wallbox) – preukázané faktúrou za elektrickú energiu.

Ak je vozidlo zaradené do obchodného majetku, môže si daňovník uplatniť výdavky podľa § 2 písm. i) ZDP.

Preukazovanie spotreby elektrickej energie:

• Vlastné meranie – vyžaduje vedenie knihy jázd a internej smernice, ktorá popisuje spôsob zisťovania spotreby. Pri prepočte je potrebné viesť záznamy o spotrebe na 100 km jazdy. Možno využiť metodiku podľa oznámenia MF SR č. 8029/2000-72.
• Merač vo vozidle – ktorý presne zaznamenáva odber elektriny v kWh.
• Samostatný elektromer – ak je k dispozícii, je možné na základe pomeru využitia vozidla na služobné/súkromné účely a fakturácie elektriny alikvotne stanoviť daňovo uznateľný náklad.