4. Pohľad podnikateľa – fyzickej osoby pri uplatňovaní cestovných náhrad

Zákon o dani z príjmov zohľadňuje dva varianty uplatňovania pohonných látok (PHL) – ak podnikateľ používa automobil na podnikanie. Ide o úpravu, ktorá vychádza z praxe. Nie každý podnikateľ si totiž auto zaradí do obchodného majetku, prípadne si auto požičia, prenajme od externej strany.

V zásade možno zhrnúť nasledovné:

1. Ak ide o auto v obchodnom majetku, prenajaté alebo vypožičané, uplatní sa pri daňovom posúdení spotreby PHL inštitút § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov. V takomto prípade sa náhrada za amortizáciu (kilometrovné) nerieši. Podnikateľ si môže uplatniť daňové odpisy pre účely zníženia základu dane pri aute v obchodnom majetku, pričom, ak je auto prenajaté, ráta sa s tým, že prenajímateľ si do svojej ceny nájmu už nejakú amortizáciu zakomponoval, a teda nájomca platí v konečnom dôsledku vyššiu sumu, ktorá je uplatniteľná v nákladoch, resp. výdavkoch. Pozor na skutočnosť, že daňovým výdavkom môže byť prenájom auta, len ak je v danom roku aj realizovaná úhrada prenajímateľovi.
2. Daňovník, ktorý dosahuje príjem z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti a ktorý na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku (nie vypožičané alebo prenajaté), môže uplatniť do daňových výdavkov výdavky (náklady) na spotrebu PHL podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov a tzv. kilometrovné (základnú náhradu). Má nárok aj na iné výdavky podľa zákona o cestovných náhradách. Odpisy auta vtedy nerieši z logického dôvodu – o aute neúčtuje ako o dlhodobom majetku, resp. ho neeviduje v daňovej evidencii.

Konkrétne uvedená druhá alternatíva znamená, že podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani ...