Pracovné cesty zamestnancov a podnikateľov (zmeny od roku 2025)

Príklad č. 2:

Obchodní zástupcovia (reprezentanti) – bydlisko ako pravidelné pracovisko

Spoločnosť s r. o. zamestnáva obchodných reprezentantov s tým, že v pracovnej zmluve majú uvedené, že miestom výkonu ich práce je napr. geografická oblasť východného Slovenska (ďalší má geografickú oblasť západného Slovenska alebo geografickú oblasť stredného Slovenska). Ďalej pracovná zmluva obsahuje ustanovenie: Keďže zamestnanec je typom zamestnanca, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, pravidelným pracoviskom pre účely pracovných ciest a cestovných náhrad zamestnanca podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov je aktuálna adresa bydliska zamestnanca (miesto pobytu). Ak zamestnanec vycestuje služobným vozidlom z miesta bydliska na výkon pracovných povinností, automaticky sa to považuje za nástup na pracovnú cestu s tým, že už má nárok na stravné a nie na finančný príspevok na stravu?

Riešenie:

Ak ide o obchodných zástupcov, resp. reprezentantov, na účely zákona o cestovných náhradách môžu deklarovať pracovnú cestu aj z miesta bydliska. Toto miesto pobytu majú zadefinované ako pravidelné pracovisko v súlade s § 2 zákona o cestovných náhradách, čo je kľúčový údaj pre uplatnenie inštitútu začatia pracovnej cesty a následného vyplatenia nároku na stravné. Hoci miesto výkonu ich práce je dohodnuté v súlade s § 43 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce inak. Ak sa im zaplatí nárokovateľné stravné podľa zákona o cestovných náhradách, na stravovanie podľa Zákonníka práce nemajú nárok (finančný príspevok sa im neposkytne).

Príklad č. 3:

Cestovné náhrady konateľa spoločnosti

Spoločnosť má konateľa Pavla Gregora, ktorý nie je v pracovno-právnom pomere. Poberá len odmenu konateľa. Ak je však na pracovnej ceste, platia pre neho rovnaké pravidlá ako pre zamestnanca.

Pán Gregor si môže uplatniť cestovné náhrady, pretože platí nasledovné:

• Podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona o cestovných náhradách je zamestnancom na účely tejto právnej normy aj osoba zvolená alebo vymenovaná do orgánov právnickej osoby, pričom nie je voči tejto právnickej osobe (firme) v pracovnoprávnom vzťahu.
• V súlade s § 2 ods. 1 (druhá veta) tohto zákona sa na účely poskytovania cestovných náhrad za pracovnú cestu považuje každá cesta, počas ktorej konateľ vykonáva svoju funkciu vyplývajúcu z jeho osobitného postavenia v spoločnosti.
• Podmienkou na priznanie cestovných náhrad je existencia priamej súvislosti medzi vykonanou cestou a činnosťou konateľa. Nezáleží teda na tom, kde sa činnosť vykonáva, ale na tom, že cesta je priamo spojená s výkonom funkcie konateľa.

Príklad č. 4:

Použitie vozidla, ktoré má v majetku iná firma

Môže zamestnanec použiť vozidlo na pracovnú cestu, ktoré je majetkom inej firmy?

Riešenie:

Zamestnanec môže spísať dohodu so zamestnávateľom ohľadne takéhoto auta, ale daň z motorových vozidiel potom platí držiteľ vozidla (t. j. druhá firma), pretože na jedno auto sa nemá platiť daň z MV dvakrát. V ustanovení § 7 ZCN nie je obmedzené, aké auto to má byť, nie je tam bližšia špecifikácia, resp. podmienky vo väzbe na majiteľa, resp. držiteľa vozidla.

Príklad č. 5:

Výpočet náhrad pri tuzemskej pracovnej ceste

Zamestnanec bol na služobnej ceste od 27. 3. 2025 do 6. 4. 2025. Dňa 27. 3. 2025 strávil v SR 3hod. (nárok 8,30 €) a 6. 4. 2025 strávil rovnako 3 hod. v SR (nárok 8,80 €). Ako v tom prípade vypočítať cestovné náhrady v SR?

Riešenie:

Ak zamestnanec strávil na pracovnej ceste len 3 hodiny, nárok na stravné mu dňa 27. 3. a ani 6. 4. nevzniká za predpokladu, že ide o tuzemskú pracovnú cestu. V § 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov je zadefinované, že suma stravného je určená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma:

1. 5 až 12 hodín,
2. nad 12 hodín až 18 hodín,
3. nad 18 hodín.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách:

V otázke je zmienené, že pracovná cesta trvala od 27. 3. – 6. 4. 2025. Vylúčili sme prvý a posledný deň. Od 28. 3. 2025 do 5. 4. 2025 je 9 dní. Rozdelenie týchto dní v prípade, ak sa ráta s celodenným nárokom na stravné:

• V marci 2025: 28., 29., 30., 31. = 4 dni × 18,40 €
• V apríli 2025: 1., 2., 3., 4., 5. = 5 dní × 19,50 €

Nárok za 9 dní je teda nasledovný:
Za marec: 4×18,40 = 73,60 €
Za apríl: 5×19,50 = 97,50 €
Celkový nárok na stravné: 73,60 + 97,50 = 171,10 €

Doplnok k príkladu:

Ak by išlo o zahraničnú pracovnú cestu, časové pásmo, odkedy má zamestnanec nárok na stravné, začína plynúť automaticky, napr. prekročením hranice a časového pásma v súlade s § 13 zákona o cestovných náhradách, náhrady sú nasledovné:

1. do 6 hodín vrátane (25 % zo základnej sadzby stravného),
2. nad 6 hodín až 12 hodín (50 % zo základnej sadzby stravného),
3. nad 12 hodín (100 % stravného).

Pre porovnanie:
Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách vo vybraných krajinách:

Príklad č. 6:

Termín vyúčtovania záloh a cestovných náhrad zamestnancov

Firma zostavuje internú smernicu. Zvažuje stanoviť exaktné lehoty vo väzbe na určité zákonné predpisy. Rieši, či existuje lehota na vyúčtovanie poskytnutej zálohy zamestnancov týkajúca sa nákupov pre firmu. Zákon zohľadňuje len 10 dní pre pracovné cesty, ale je nutné určiť aj termín vyúčtovania zálohy na nákupy bez pracovnej cesty.

Riešenie: