Dátum publikácie:12. 7. 2016
Podstata a princípy transferového oceňovania
Vzájomné obchodné a finančné vzťahy medzi nezávislými spoločnosťami sú ovplyvňované trhovými silami a cieľom každej zo zmluvných strán je dosahovať čo najvyšší zisk. Cena v takejto transakcii zvyčajne závisí od rôznych objektívnych faktorov, akými sú napr. kvalita, exkluzivita, vstupné suroviny, podmienky dodania, dopyt a ponuka na trhu, poskytovaná záruka a ďalšie.
Iná situácia nastáva, ak do obchodných transakcií vstupujú prepojené (závislé) subjekty, ktoré sú členmi skupiny závislých osôb. Vtedy cieľ dosahovať čo najvyšší úžitok (zisk) sleduje skupina ako celok a nie jednotliví členovia skupiny. Preto môžu členovia skupiny – závislé osoby – realizovať medzi sebou aj také transakcie, do akých by nezávislé spoločnosti nikdy nevstúpili.
Takéto transakcie môžu byť motivované objektívnymi skutočnosťami, ako sú napr. obchodná stratégia skupiny ako celku, zlepšenie postavenia skupiny na trhu, ekonomické podmienky trhu, kde sa transakcia realizuje a pod. V niektorých prípadoch sú však takéto transakcie motivované snahou o minimalizáciu daňovej povinnosti skupiny závislých osôb ako celku.
Princíp nezávislého vzťahu
Na elimináciu takýchto deformácií a v snahe dosiahnuť spravodlivé zdanenie jednotlivých členov skupiny závislých osôb bola zavedená medzinárodne uznávaná norma, tzv. princíp nezávislého vzťahu.
Pojem „princíp nezávislého vzťahu“ predstavuje základ transferového oceňovania. Dáva daňovej správe príslušného štátu právo upraviť (navýšiť) základ dane závislej osoby o rozdiel, ktorý vznikne, ak sa ceny v transakciách medzi závislými osobami líšia od cien v porovnateľných transakciách medzi nezávislými osobami za porovnateľných okolností. Zjednodušene možno povedať, že pri aplikácii princípu nezávislého vzťahu sa na závislé osoby pozerá ako na nezávislé osoby, a nie ako na súčasť jedného celku skupiny závislých osôb.
Novelou zákona o dani z príjmov č. 333/2014 Z. z. účinnou od 1. 1. 2015 sa princípy transferového oceňovania doteraz uplatňované len na transakcie medzi zahraničnými závislými osobami sa rozšírili aj na transakcie medzi tuzemskými závislými osobami. Obchodovanie medzi závislými osobami za ľubovoľne stanovené ceny už nebude možné, resp. bude, ale nie bez daňového dosahu.
Transferové oceňovanie má vo všeobecnosti predovšetkým zabrániť presunu ziskov závislej osoby do iného štátu s cieľom výhodnejšieho zdanenia.
Definícia závislej osoby
Závislé osoby sú definované v § 2 písm. n) až r) zákona o dani z príjmov.
Závislou osobou je osoba:
- blízka,
- ekonomicky, personálne alebo inak prepojená.
Pojem blízka osoba vychádza z § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka a v tomto prípade ide o fyzické osoby. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade (napr. otec, syn, vnuk), súrodenec, manžel.
Za blízke osoby považujeme aj iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere (napr. druh, družka), a to v tom prípade, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Príklad č. 1 – blízke osoby
Pani Nováková podniká ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia ako kozmetička. Jej kozmetický salón sídli v budove, ktorú má vedenú v obchodnom majetku jej sestra – pani Ševčíková. Pani Ševčíková tiež podniká ako fyzická osoba.
Keďže ide o blízke osoby v zmysle Občianskeho zákonníka (súrodenecký vzťah), považujeme ich za závislé osoby a bude potrebné preveriť dohodnutú cenu a podmienky prenájmu obchodných priestorov kozmetického salónu. V tomto prípade ide o kontrolovanú transakciu.
Príklad č. 2 – blízke osoby
Pán Burian, ktorý dosahuje len príjmy zo závislej činnosti (fyzická osoba – nepodnikateľ), predal svojmu bratovi, tiež fyzickej osobe – nepodnikateľovi, osobný automobil za cenu nižšiu, ako je štandardná trhová cena. Vzniká pánovi Burianovi povinnosť dodaniť rozdiel ceny z predaja automobilu v daňovom priznaní, keďže táto transakcia prebehla medzi blízkymi osobami?
Príjem z predaja automobilu spadá do ostatných príjmov, ktoré sa zdaňujú podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Keďže obe strany transakcie sú fyzické osoby – nepodnikatelia, ktorí základ dane neupravujú podľa § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov, nebude sa v tomto prípade uplatňovať postup podľa § 17 ods. 5 a ani princípy transferového oceňovania.
Príklad č. 3 – blízke osoby
V spoločnosti A, s. r. o., je jediným majiteľom a konateľom otec a v spoločnosti B, s. r. o., je jediným majiteľom a konateľom jeho syn. Sú spoločnosti A, s. r. o., a B, s. r. o., závislé?
V tomto prípade sú majiteľmi a konateľmi spoločností dve fyzické osoby, ktoré síce spĺňajú definíciu blízkej osoby, ale vzťahy medzi právnickými osobami nenapĺňajú definíciu blízkej osoby, a ak nie je medzi nimi iný druh závislosti (personálne alebo ekonomické prepojenie), A, s. r. o., a B, s. r. o., nie sú závislé osoby. Treba však vziať do úvahy fakt, že obe spoločnosti sú vedené majiteľmi a konateľmi, ktorí sú blízke osoby. Vzájomné vzťahy a transakcie medzi týmito spoločnosťami môžu byť preto „blízkosťou“ osôb v príbuzenskom vzťahu do značnej miery ovplyvňované. Aj keď po formálnej stránke sa otec alebo syn na kontrole alebo vedení druhej spoločnosti nepodieľajú, reálne môžu mať na podnikanie druhej spoločnosti priamy vplyv.
Článok je uvedený v skrátenom znení. Celý článok nájdete v súvisiacich dokumentoch.
Autor: Ing. Silvia Karelová
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies