Daň z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu v zásade odvádza zdaniteľná osoba – dodávateľ tovaru alebo služby, nadobúdateľ tovaru a dovozca tovaru, okrem prípadov spadajúcich pod oslobodenie od dane alebo prípadov prenosu daňovej povinnosti na odberateľa. Okrem tzv. zahraničného prenosu daňovej povinnosti uplatňovaného pri dodávkach služieb a tovarov zahraničnými dodávateľmi upraveného v § 69 ods. 2 a 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) členské štáty môžu uplatňovať aj tuzemský prenos daňovej povinnosti, upravený v slovenskom zákone o DPH v § 69 ods. 12. Uvedená právna úprava vychádza zo smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „smernica o DPH“).
Prenos povinnosti platenia dane z pridanej hodnoty z predávajúceho na kupujúceho, tzv. „reverse charge“, je spôsob zabezpečenia odvodu DPH do štátneho rozpočtu. Povinnosť odviesť DPH do štátneho rozpočtu nevzniká len v prípadoch „klasických“ dodaní, ale napríklad aj pri vzniku určitých úbytkov na majetku platiteľa, v prípade krádeže majetku platiteľa alebo v poslednom zdaňovacom období platiteľa DPH.
Obsah:
1. Vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru
2. Vznik daňovej povinnosti pri dodaní služby
3. Vznik daňovej povinnosti pri poukazoch
4. Daňová povinnosť pri prijatí platby pred dodaním
5. Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v SR
6. Daňová povinnosť pri dovoze tovaru
7. Prenos daňovej povinnosti – tuzemský
8. Prenos daňovej povinnosti – zahraničný
9. Prijatie platby pred dodaním tovaru alebo služby
10. Uvádzanie údajov do daňového priznania a kontrolného výkazu pri prenose daňovej povinnosti
11. Daňová povinnosť pri zrušení registrácie platiteľa
12. Vznik daňovej povinnosti pri uplatňovaní osobitnej úpravy
13. Daňová povinnosť v špecifických prípadoch – krádež, škoda, vyradenie majetku
- Manko na tovare
- Straty v rámci noriem prirodzených úbytkov zásob
- Krádež majetku, z ktorého bola odpočítaná DPH
- Daňová povinnosť pri nezákonnom prisvojení tovaru od 1. 1. 2025
- Škoda z hľadiska DPH
1. Vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru
Všeobecne platí, že daňová povinnosť pri dodaní tovaru vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH). Deň dodania tovaru zákon o DPH stanovuje podľa toho, o aký druh tovaru ide, t. j. či ide o hnuteľnú vec, nehnuteľnosť alebo stavbu, resp. jej časť.
Za deň dodania hnuteľnej veci (napr. stroja, materiálu, výrobkov, polotovarov a pod.) sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, t. j. kedy nadobudne dispozičné právo k veci.
Uvedené platí aj vtedy, ak podľa zmluvy právne vlastníctvo k tovaru neprechádza na kupujúceho prevzatím tovaru (napr. pri výhrade vlastníckeho práva).
Dňom nadobudnutia dispozičného práva môže byť deň, kedy si kupujúci prevezme tovar u predávajúceho, alebo deň, kedy dodávateľ odovzdá tovar kupujúcemu. Pri určení dňa, kedy kupujúci nadobudne dispozičné právo k tovaru, sa vychádza zo zmluvy, ak je v konkrétnom prípade uzatvorená.
Prevod nehnuteľnosti
Za deň dodania pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti vrátane pozemkov sa považuje deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak predávajúci odovzdá nehnuteľnosť kupujúcemu skôr ako v deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnosti v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon).
Príklad č. 1: Odovzdanie nehnuteľnosti do užívania v deň uzatvorenia zmluvy
Spoločnosť A, platiteľ dane, uzatvorila zmluvu o prevode nehnuteľnosti so spoločnosťou B dňa 4. 4. 2025. Zo zmluvy vyplýva, že právo disponovať s nehnuteľnosťou vzniká kupujúcemu v deň uzavretia zmluvy. V deň uzavretia zmluvy bola nehnuteľnosť odovzdaná do užívania kupujúcemu. Zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností bol dňa 30. 5. 2025. Deň 4. 4. 2025 sa považuje za deň dodania nehnuteľnosti a v tento deň vzniká spoločnosti A daňová povinnosť.
Dodanie pozemku
Podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. V prípade, že sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie režim podľa § 38 ods. 1.
V súvislosti so stavebným pozemkom zákon o DPH odkazuje na stavebný zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 43h ods. 1 stavebného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.
Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo súčasťou lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.
Z katastra nehnuteľností nemožno určiť, či ide o stavebný pozemok na účely DPH. Katastrálny zákon má samostatne stanovené kategórie pozemkov a nepozná druh pozemku „stavebný pozemok“. Stavebným pozemkom bude takmer vždy pozemok, ktorý je v katastri evidovaný ako „zastavané plochy a nádvoria“, pretože spĺňa jednu z definícií stavebného pozemku – ide o pozemok zastavaný stavbou. Môže sa však stať, že pozemok je vedený v katastri ako „zastavané plochy a nádvoria“, ale v skutočnosti na ňom nič postavené nie je. V takom prípade už nemusí ísť o stavebný pozemok. Aj ostatné kategórie pozemkov, ako napríklad „orná pôda“ alebo „záhrady“, môžu byť stavebnými pozemkami určenými podľa územného plánu na zastavanie, z katastra sa to však nezistí, pretože kataster údaje o územnom plánovaní nevedie.
V zásade platí, že predaj majetku, ktorý bol súčasťou súkromného majetku fyzickej osoby, v rámci nakladania so súkromným majetkom nepodlieha DPH a pri predaji takéhoto majetku nevzniká daňová povinnosť. Toto samotné uplatňovanie vlastníckeho práva majiteľom nemôže byť považované za ekonomickú činnosť.
Kritériom pre posúdenie, či ide o uplatňovanie vlastníckeho práva majiteľom, je skutočnosť, či predmetná osoba počas celého obdobia, počas ktorého má predmetný majetok, prejavovala zámer uchovať si ho ako majetok súkromný, či cieľ osoby pri nadobudnutí majetku zodpovedá bežnému cieľu, ktorý zapadá do rámca nakladania so súkromným majetkom, alebo táto osoba podnikla aktívne kroky k predaju nehnuteľnosti uplatnením podobných prostriedkov, aké použil výrobca, obchodník alebo osoba poskytujúca služby, akými sú v prípade stavebných pozemkov napríklad zavedenie inžinierskych sietí, ako aj využitie marketingových krokov.
Takéto aktivity totiž nie sú bežne začlenené do rámca nakladania so súkromným majetkom.
Príklad č. 2: Predaj záhrad občanom
Fyzická osoba – nepodnikateľ vlastní šesť záhradiek v záhradkárskej oblasti. V čase obstarania uvedených záhradiek boli tieto z titulu vlastníctva na liste vlastníctva, ako aj v územnom pláne obce zapísané ako záhrady. Po dvoch rokoch majiteľ záhradkárskej oblasti vybudoval inžinierske siete na svojom pozemku a vlastníkom záhradiek ponúkol na odpredaj prípojky k inžinierskym sieťam za odplatu. Fyzická osoba si tieto prípojky odkúpila. Po čase sa rozhodla, že záhradky predá.
Fyzickej osobe pri predaji záhrad, ktoré sú na účely DPH stavebnými pozemkami, vznikne povinnosť registrácie podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, ak z ich dodania alebo prijatia platby pred ich dodaním má presiahnuť obrat vo výške 62 500 eur podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Po registrácii bude ako platiteľ DPH povinná fyzická osoba predaj záhrad – stavebných pozemkov zdaniť sadzbou DPH vo výške 23 %.
Dodanie tovaru na základe nájomnej zmluvy
Pri dodaní tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky, sa za deň dodania a tým aj deň vzniku daňovej povinnosti považuje deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Prenajímateľovi vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH dňom odovzdania predmetu nájmu nájomcovi, pričom základom dane je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú má prenajímateľ prijať od nájomcu – prijímateľa plnenia, t. j. celková dohodnutá odplata za nájom a následný predaj tovaru.
Podľa zákona o DPH platného do 31. 12. 2024, ak zo zmluvného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom nevyplývala povinnosť predať a kúpiť predmet nájmu pri zaplatení poslednej splátky a tento zmluvný vzťah bol založený na práve kúpiť, resp. predať predmet nájmu, v takomto prípade sa nájom považoval za dodanie služby.
Od 1. 1. 2025 došlo k zmene daňového posúdenia odovzdania tovaru na základe tých nájomných (resp. iných obdobných) zmlúv, z ktorých jednoznačne nevyplýva, že k nadobudnutiu vlastníctva k tomuto tovaru dôjde najneskôr zaplatením poslednej splátky. Od 1. 1. 2025 je ako dodanie tovaru na účely zákona o DPH posúdené aj odovzdanie tovaru na základe nájomnej (resp. inej obdobnej) zmluvy s dojednanou opciou kúpy odovzdaného tovaru nájomcom, ak pri jej uzatvorení využitie opcie kúpy predstavuje ekonomicky jedinú racionálnu voľbu pre nájomcu.
Ide napríklad o odovzdanie automobilu na základe lízingovej zmluvy, pri ktorej bude na lízingového nájomcu prevedená väčšina výhod a rizík vlastníckeho práva, súčet zmluvných splátok bude zodpovedať hodnote tovaru vrátane nákladov financovania a nájomcovi pri využití opcie kúpy predmetu financovania nebude uložená úhrada dodatočnej značnej sumy. Pri dodaní stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy sa považuje za deň dodania tovaru deň odovzdania stavby.
O dodanie stavby ide napríklad pri dodaní bytu na základe zmluvy o výstavbe bytu.
Čiastkové a opakované dodanie tovaru
Za čiastkové dodanie tovaru sa považuje také dodanie tovaru, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Najčastejšie sa čiastkové plnenie poskytuje v stavebníctve, ak dodávateľ odovzdáva stavbu na základe zmluvy o dielo po čiastkach.
Za opakované dodanie tovaru sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Najčastejšie prípady opakovaného plnenia pri dodaní tovaru sú napr. dodanie elektrickej energie, vody, tepla, plynu.
Pri čiastkovom a opakovanom dodaní tovaru sa považuje tovar za dodaný najneskôr posledným dňom zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa vzťahuje platba.
Uvedené pravidlo sa neuplatní:
- v prípade, ak je platba dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov. V takom prípade by sa tovar považoval za dodaný a daňová povinnosť by vznikla vždy posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca;
- pri refakturácii energií prenajímateľom.
Ak platiteľ dane poskytuje popri nájme nehnuteľnosti aj dodanie tovarov, ktorými sú elektrina, plyn, voda alebo teplo, pričom za dodávku týchto tovarov nepožaduje paušálne platby, ani následne nevykonáva vyúčtovanie odberu týchto ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies