1. Definícia závislých osôb

Primárnym predpokladom pôsobenia práva transferového oceňovania na konkrétne vzťahy daňových subjektov je naplnenie predpokladov jeho osobnej pôsobnosti, a teda kvalifikácia dotknutých daňových subjektov ako závislých osôb. Zákon o dani z príjmov v § 2 písm. n) ZDP definuje závislosť ako vzťah blízkych osôb alebo ako vzťah medzi osobami, ktoré sú ekonomicky, personálne alebo inak prepojené. V tejto súvislosti nadväzujeme na príspevok publikovaný na túto tému v roku 2016 a porovnávame doterajšiu právnu úpravu so zmenami zavedenými novelou ZDP od januára 2017.

Nadväzujúc na vyššie uvedené je možné konštatovať, že určenie závislosti, resp. nezávislosti dotknutých daňových subjektov je základnou otázkou, na ktorú je potrebné odpovedať. Pravidlá transferového oceňovania sa neuplatnia na vzájomné transakcie medzi nezávislými osobami.

Samotná skutočnosť, že dva daňové subjekty nie sú závislé, totiž znamená, že podmienky v ich vzájomných transakciách neboli ovplyvnené osobitosťami ich vzájomného vzťahu a v zásade je možné ich považovať za súladné s princípom nezávislého vzťahu. Z uvedeného preto vyplýva, že takéto obchodné podmienky, vrátane transferových cien, potom nie je potrebné skúmať prostredníctvom metodológie transferového oceňovania. Takýto záver je však možné vyvodiť až po dôkladnom vylúčení všetkých foriem závislosti.