Dátum publikácie:3. 7. 2014
Výdavky na stravovanie podnikateľa
Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov si môže daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) zahŕňať do daňových výdavkov aj výdavky na stravovanie.
Tieto výdavky je možné uplatniť v rozsahu ako u zamestnancov (v zmysle Zákonníka práce) za každý odpracovaný deň. Výdavok na stravovanie nemožno uplatniť za deň, v ktorom daňovník uplatnil cestovné náhrady.
Dobrá rada:
Kupujte si stravovacie poukážky. Nemusíte preukazovať nákup teplého hlavného jedla.
Výdavkom je suma vo výške stravného najviac do výšky 100 % stravného určeného pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
Výdavky podľa tohto ustanovenia musí daňovník preukázať, a to napr. dokladom o nákupe stravných lístkov alebo stravovacích poukážok, alebo dokladom o nákupe teplého hlavného jedla. Nejde však o paušálne uplatňovanie výdavkov, ale daňovník ich výdaj musí preukázať v súlade s § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Daňovník si môže uplatniť výdavok na stravné vynaložený za každý odpracovaný kalendárny deň.
Dobrá rada:
Veďte si priebežne evidenciu pracovnej doby!
Výdavky podľa tohto ustanovenia nemôže uplatniť daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vtedy, ak okrem podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti vykonáva súčasne aj závislú činnosť a v súvislosti s jej výkonom mu vzniká nárok na:
- príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce alebo
- stravné pri pracovnej ceste podľa zákona o cestovných náhradách a
- uplatňuje výdavky na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, t. j. výdavky (náklady) na stravovanie v súvislosti s vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti mimo miesta pravidelného pracoviska.
Pozor:
Výdavky na stravovanie nemôže uplatniť daňovník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky a ak má podnikateľ len príjmy z prenájmu.
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov sa vzťahuje len na daňovníkov dosahujúcich tzv. aktívne príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Výdavky na stravovanie si nemôže uplatniť daňovník, ktorý má len príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, tzn. príjmy z prenájmu alebo príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu vyplácané podľa autorského zákona, alebo kombináciu týchto príjmov.
Príklad č. 1:
Ako má podnikateľ preukazovať, že pracoval v kalendárnom dni? Môže si uplatňovať výdavky na stravovanie aj za sobotu, prípadne nedeľu, ak v skutočnosti pracuje?
Riešenie:
Podnikateľ preukazuje vykonávanie práce v kalendárnom dni napr. evidenciou dochádzky na pracovisko, vedením knihy dochádzky. Ak podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť aj v sobotu alebo nedeľu, je potrebné túto skutočnosť dokladovať napr. evidenciou dochádzky.
Príklad č. 2:
Podnikateľ je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere. Súčasne vykonáva v popoludňajších hodinách, a to cez soboty a nedele podnikateľskú činnosť (vlastní živnostenské oprávnenie). Môže si uplatňovať na čas, keď vykonáva podnikateľskú činnosť, výdavky na stravovanie?
Riešenie:
Nárok na stravné má daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
Vychádzajúc z dikcie ustanovenia zákona podnikateľ má nárok na stravné za odpracovaný deň, ak mu za tento deň nevzniká súčasne nárok na stravné v súvislosti s výkonom závislej činnosti, t. j. neodpracoval v takýto deň ako zamestnanec viac ako 4 hodiny.
Článok je uvedený v skrátenom znení. Celé znenie článku nájdete zverejnené v súvisiacich dokumentoch.
Autor: Ing. Anton Kolembus
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies