Daňové centrum - Nehnuteľnosť a služby súvisiace s nehnuteľnosťou z hľadiska DPH

Obsah

Dátum publikácie:4. 4. 2014

Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z pridanej hodnoty

Právny stav od:1. 1. 2014

Právny stav do:31. 12. 2016

Nehnuteľnosť na účely DPH

Podľa zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa nehnuteľnosť považuje za tovar, jej predajom dochádza k dodaniu tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

Jedným z podstatných znakov nehnuteľného majetku je, že sa viaže k určitej časti zemského povrchu. Ak je pozemok trvalo ohraničený (hoci aj ponorený), môže byť považovaný za nehnuteľný majetok.

Ak sa poskytovanie služieb vzťahuje na určité geografické oblasti, v ktorých môžu byť služby vykonávané, spájajú sa s určitou časťou zemského povrchu, ktorý je vymedzený stálym spôsobom, musia byť tieto služby považované za služby vzťahujúce sa na nehnuteľný majetok.

1. Kritériá pre vymedzenie nehnuteľnosti

Nehnuteľnosťou alebo súčasťou nehnuteľnosti sa na účely DPH rozumie:

akákoľvek špecifická časť zeme na alebo pod jej povrchom, ktorá môže byť predmetom vlastníckych alebo iných vecných práv,
akákoľvek budova alebo stavba (konštrukcia) pripevnená k alebo v zemi, nad alebo pod morskou hladinou, ktorá nemôže byť ľahko rozmontovaná alebo posunutá,
akákoľvek vec (predmet) vytvárajúca po montáži alebo inštalácii integrálnu súčasť budovy alebo stavby, bez ktorej je budova alebo stavba nekompletná, ako sú dvere, okná, strechy, schodište a výťahy (pred inštaláciou ide o hnuteľnú vec, po nainštalovaní alebo namontovaní môže byť takáto vec považovaná za neodlučiteľnú súčasť nehnuteľnosti),
akákoľvek vec (predmet), zariadenie alebo stroj trvalo inštalovaný v budove alebo na stavbe, ktorý nemôže byť premiestnený bez zničenia (poškodenia) alebo zmeny budovy alebo stavby.

Z judikatúry Súdneho dvora EÚ

Budova z prefabrikátových konštrukcií (C-315/00)

Fyzická osoba prenajímala budovy slúžiace ako spoločné ubytovacie priestory pre účely dočasného ubytovania žiadateľov o azyl. V zmluve bolo dohodnuté, že dĺžka dvoch predmetov prenájmu bude najmenej 5 rokov s možnosťou predĺženia. Niektoré z prenajímaných budov sa nachádzali na pozemkoch nájomcu.

V rámci súdneho konania bolo konštatované, že uvedené pozemky užívala FO bezodplatne. Na týchto pozemkoch postavil jedno a dvojposchodové domy z prefabrikátových dielov, ktoré stáli na podklade vybudovanom na konkrétnych základoch zapustených v zemi. Konštrukcia budov bola navrhnutá tak, aby mohla byť kedykoľvek rozobraná a premiestnená inde. V roku vybudovania stavieb si FO neuplatnila odpočet dane a v nasledujúcich rokoch považovala nájom za oslobodený od dane. Správca dane vymeral DPH s odôvodnením, že FO neprenajímala nehnuteľný majetok.

Posudzovaný problém:

Interpretácia termínu „nehnuteľný majetok“ – možno za nehnuteľný majetok považovať budovu skladajúcu sa z prefabrikovaných konštrukcií, ktorá má byť po ukončení nájomnej zmluvy rozobraná a premiestnená na iné miesto? Má na posúdenie nehnuteľného majetku vplyv, či prenajímateľ prenajíma stavbu vrátane pozemku alebo len stavbu postavenú na pozemku nájomcu?

Konštatovanie SD EÚ:

SD uviedol, že v prípade vyššie popísanej stavby zloženej z prefabrikátových dielov pripevnených k zemi, ktorá bude po ukončení nájmu rozobraná a premiestnená, ide o prenájom nehnuteľného majetku. Dôležité je, že stavba nemôže byť ľahko demontovateľná a premiestniteľná na iné miesto.

Na posúdenie oslobodenia od dane nemá vplyv, či stavba bude po ukončení nájomnej zmluvy rozobraná a premiestnená na iné miesto. Pre účely oslobodeného prenájmu nehnuteľného majetku tiež nie je relevantné, či prenajímateľ prenajíma stavbu vrátane pozemku, alebo len stavbu postavenú na pozemku nájomcu.

Na účely posúdenia nájmu ako oslobodeného od dane nemá vplyv skutočnosť, či stavbu možno demontovať a premiestniť na iné miesto, ani to, či je stavba postavená na pozemku nájomcu.

Odplatný prevod povolenia súvisiaceho s nehnuteľnosťou (C-166/05)

Spoločnosť so sídlom v Nemecku, ktorá nemá prevádzkareň v Rakúsku, kúpila kvóty povolení na chytanie rýb na rieke nachádzajúcej sa v Rakúsku, kúpna cena obsahovala rakúsku DPH. Povolenia oprávňovali držiteľa na chytanie rýb na určitých úsekoch rieky v určitých ročných obdobiach.

Nemecká spoločnosť povolenia predala kupujúcim v rôznych členských štátoch, k cene uplatnila rakúsku DPH.

Žiadosť o vrátenie (refundáciu) zaplatenej DPH v Rakúsku bola zamietnutá s odôvodnením, že opätovný predaj povolení súvisí s nehnuteľným majetkom nachádzajúcim sa v Rakúsku.

Posudzovaný problém:

ESD riešil prejudiciálnu otázku, či predstavuje prevod práva na chytanie rýb formou odplatného prevodu povolení na chytanie rýb poskytovanie služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom.

Konštatovanie SD EÚ:

V rozsudku SD uviedol, že jedným z podstatných znakov nehnuteľného majetku je, že sa viaže k určitej časti zemského povrchu.

Práva na chytanie rýb, ktoré nemecká spoločnosť nadobudla, a potom predala, umožňujú vykonávať takéto právo na určitých častiach majetku vymedzeného dotknutým vodným tokom. Tieto práva sa nevzťahujú na množstvo vody, ktoré pretečie riekou a neustále cirkuluje, ale sa vzťahujú na určité geografické oblasti, v ktorých uvedené práva môžu byť vykonávané, a preto sa spájajú s povrchom pokrytým vodou, ktorý je vymedzený stálym spôsobom. Teda úseky rieky, na ktoré sa vzťahujú povolenia na chytanie rýb, musia byť považované za nehnuteľný majetok. Táto nehnuteľnosť predstavuje kľúčový a nevyhnutný prvok pre uvedené poskytovanie služby. Navyše miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť, sa zhoduje s miestom konečnej spotreby služby.

Z uvedeného vyplýva odpoveď na prejudiciálnu otázku: Prevod práv na chytanie rýb formou odplatného prevodu povolení je poskytovaním služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom.

2. Dodanie nehnuteľnosti

Nehnuteľnosť sa na účely DPH považuje za tovar [vyplýva to z § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH], jej prevodom teda dochádza k dodaniu tovaru. Za dodanie tovaru sa podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o DPH považuje aj dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.

Podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH je oslobodené od dane dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, za podmienky, že dodanie je uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby, na základe ktorej bolo povolené užívanie. Za časť stavby sa považujú aj byty a nebytové priestory.

Platiteľ sa však môže rozhodnúť, že nevyužije možnosť oslobodenia pri dodaní a dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti zdaní.

Podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie pozemku, okrem dodania stavebného pozemku. V prípade, že sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie režim podľa § 38 ods. 1 – t. j. do piatich rokov od kolaudácie zdanenie, po piatich rokoch po kolaudácii možnosť oslobodenia od dane.

V súvislosti so stavebným pozemkom zákon o DPH odkazuje na stavebný zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 43h ods. 1 stavebného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

Podľa § 43h ods. 2 stavebného zákona nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo súčasťou lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

Vznik daňovej povinnosti v prípade, že sa neuplatňuje režim oslobodenia od dane, upravuje ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti dňom dodania, ktorým je deň zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V prípade, ak deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania nastane pred zápisom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, potom sa za deň dodania a tým aj za deň vzniku daňovej povinnosti považuje deň skutočného odovzdania nehnuteľnosti do užívania.

Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby (deň odovzdania je uvedený v odovzdávacom protokole).

Stavbou podľa § 43 stavebného zákona je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie spojenie pevným základom, upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, umiestnenie pod zemou. Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

S účinnosťou od 1. 10. 2012 platí, že ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom DPH, predá stavbu alebo jej časť (byt a nebytový priestor) a z predaja má dosiahnuť obrat 49 790 eur, prípadne ak prijme platbu predtým, ako stavbu alebo jej časť dodala, stáva sa zo zákona platiteľom DPH.

Zdaniteľná osoba sa platiteľom dane nestáva v prípade, ak pôjde o príležitostný predaj stavby alebo jej časti a v prípade, ak pôjde o predaj stavby alebo jej časti, ktoré sú oslobodené od dane z dôvodu, že uplynulo 5 rokov od kolaudácie predávanej stavby alebo jej časti.

Platiteľom dane sa stane dňom, ktorý nastane skôr – dodanie alebo prijatie platby, správcovi dane to oznámi do 10 dní.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 je zdaniteľná osoba povinná súčasne s oznamovacou povinnosťou predložiť správcovi dane príslušné doklady, na základe ktorých sa má zo zákona stať platiteľom DPH. Správca dane sa až po preverení týchto dokladov rozhodne o tom, či k registrácii pristúpi, alebo nie. V prípade, ak na základe predložených dokladov považuje registráciu za opodstatnenú, vydá zdaniteľnej osobe osvedčenie o registrácii a pridelí jej IČ DPH, a to v lehote do 10 dní od podania oznámenia a príslušných dokladov. Ak správca dane na základe predložených dokladov, ktoré majú osvedčovať skutočnosť uvedenú v oznámení, zistí, že nie je dôvod pre registráciu, potom vydá rozhodnutie o tom, že zdaniteľnú osobu nezaregistruje. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane nie je možné podať odvolanie.

Príklad č. 1:

Predaj bytu podnikateľom

Podnikateľ – neplatiteľ DPH, predal byt a prijal platbu 70 000 eur dňa 10. 1. 2014, k dodaniu dôjde 2. 2. 2014. Predávajúci sa stal platiteľom dane zo zákona (uplatní sa postup podľa § 4 ods. 6) dňom 10. 1. 2014.

Pri dodaní nehnuteľnosti sa za určitých podmienok môže uplatniť tzv. tuzemský prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) až e) zákona o DPH. Povinnosť platiť DPH sa pri tuzemských dodaniach prenáša z dodávateľa na príjemcu plnenia, ktorý má postavenie platiteľa dane, ak ide o:

predaj nehnuteľnosti, pri predaji ktorej sa dodávateľ rozhodne uplatniť zdanenie v zmysle § 38 ods. 1 zákona;
predaj nehnuteľnosti v rámci exekučného konania, konkurzného konania a daňového exekučného konania;
v prípade výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva, ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva. Pokiaľ sa predá (speňaží) nehnuteľnosť v rámci výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva, vzniká povinnosť platiť DPH osobe, ktorá nadobudla právo disponovať s tovarom ako vlastník. V prípade speňaženia prevodu vlastníckeho práva k veci v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva sa povinnosť platiť DPH prenáša na veriteľa (príjemcu), ak má postavenie platiteľa DPH, ktorého pohľadávka bola zabezpečená, a taktiež na platiteľa dane, ktorý nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník pri speňažení predmetu zabezpečenia (predaj na dražbe alebo iným spôsobom).

Prenos povinnosti platiť DPH sa vzťahuje len na prípady, ak právo disponovať s tovarom ako vlastník získa osoba, ktorá má postavenie platiteľa DPH.

3. Odpočítanie DPH pri nadobudnutí nehnuteľnosti

Odpočítanie dane pri nadobudnutí nehnuteľnosti (na účely DPH tovaru) sa riadi všeobecnými zásadami platnými pre odpočítanie DPH. To znamená, že musí existovať väzba medzi prijatým zdaniteľným plnením – nehnuteľnosťou a jej použitím pri podnikateľskej činnosti platiteľa.

Rozsah odpočítania dane závisí na type výstupov platiteľa v súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou. Výstupy predstavujúce zdaniteľné plnenia, pri ktorých vzniká daňová povinnosť alebo sú oslobodené od dane s nárokom na odpočítanie (intrakomunitárne dodania tovaru, vývoz tovaru), umožňujú plný odpočet DPH viažucej sa k nadobudnutej nehnuteľnosti. Výstupy z činnosti vykonávanej v predmetnej nehnuteľnosti, ktorými sú zdaniteľné plnenia oslobodené od dane (napr. finančné činnosti, poisťovacie činnosti, nájom bez DPH), neumožňujú odpočítanie DPH pri nadobudnutí nehnuteľnosti. V prípade, ak platiteľ predpokladá vykonávanie „kombinácie“ uvedených dvoch činností v nadobudnutej nehnuteľnosti, potom má nárok na odpočítanie pomernej časti DPH vzťahujúcej sa k nehnuteľnosti.

Nehnuteľnosť má pri odpočítaní DPH špecifické postavenie, a to nielen z dôvodu jej ceny, a teda i celkovej výšky DPH, ktorá môže byť predmetom odpočtu (väčšinou spôsobuje v rámci zdaňovacieho obdobia vznik nadmerného odpočtu, t. j. nárok na vrátenie financií zo štátneho rozpočtu), ale i z dôvodu možnosti jej využitia i na nepodnikateľský účel.

Dôvody odpočítania DPH z nehnuteľnosti a oprávnenosť nároku odpočítanej dane je z uvedených dôvodov často predmetom preverovania zo strany správcu dane. Platiteľ je povinný preukázať reálnosť deklarovaných zámerov použitia predmetnej nehnuteľnosti.

4. Odpočítanie DPH pri registrácii fyzickej osoby

Aby si fyzická osoba, ktorá sa registruje na DPH a nadobudne postavenie platiteľa DPH, mohla odpočítať daň v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľnosti, musí platiť, že nehnuteľnosť nadobudla ako zdaniteľná osoba.

Podľa § 3 zákona o DPH zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľnou osobou môže byť aj osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená na účely podnikania, ak vykonáva ekonomickú činnosť. Za podnikanie sa na účely DPH považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu z tohto majetku. Ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Manželia sa môžu dohodnúť aj inak, napr. tak, že využívanie majetku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, môže byť podľa dohody podnikaním a tým aj predmetom dane len u jedného z nich.

Podnikaním sa rozumie činnosť, ktorá sa vykonáva na určitej pokračujúcej báze. Jedným z faktorov posudzovania ekonomickej činnosti je to, či povaha majetku, ktorý osoba nadobudne, umožňuje, aby bolo možné určitú činnosť považovať za ekonomickú činnosť na účely DPH vykonanú zdaniteľnou osobou.

Fyzická osoba, ktorá žiada odpočet DPH z nehnuteľnosti, musí preukázať, že spĺňa podmienky pre odpočítanie dane a tiež kritériá zdaniteľnej osoby.

Príklad č. 2:

Nadobudnutie nehnuteľnosti manželmi

Fyzické osoby – manželia, nadobudli nehnuteľnosť (nebytový priestor) do bezpodielového spoluvlastníctva. Túto nehnuteľnosť obstarali ako zdaniteľné osoby za účelom prenájmu, pretože s platiteľom – s. r. o., uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov na obdobie 10 rokov. Dohodli sa, že nájom ako zdaniteľné plnenie na účely DPH bude podnikaním len u manžela. V prípade, ak v zmluve bude dohodnutá cena nájmu s DPH, po registrácii na DPH si manžel ako platiteľ DPH môže odpočítať daň viažucu sa k cene nehnuteľnosti.

5. Odpočítanie DPH zo zálohy

Zdaniteľné plnenie vzniká a DPH sa stáva splatnou v okamihu, keď sa uskutoční dodávka tovaru alebo poskytne služba. V prípade preddavkových platieb predtým, ako sa zrealizuje dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb, DPH sa stáva splatnou prijatím platby. Vyplýva to z ustanovenia § 19 ods. 4 zákona o DPH a tiež zo smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, keď podľa článku 65 „ak má k platbe na účet dôjsť pred dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb, daňová povinnosť vzniká z prijatej sumy prijatím platby“.

Predstavuje to teda výnimku z uvedeného pravidla, keďže DPH sa stane splatnou bez toho, aby sa už uskutočnila dodávka alebo poskytnutie služieb. Na to, aby sa daň stala splatnou v takejto situácii, je potrebné, aby všetky príslušné prvky zdaniteľného plnenia, teda budúca dodávka alebo budúce poskytnutie služieb, boli už známe, v momente vyplatenia preddavku už musia byť tovary a služby presne určené.

Úhradou preddavkov predtým, ako nastane zdaniteľné plnenie, spôsobuje, že sa daň stáva splatnou, pretože zmluvné strany tak vyjadrujú svoj zámer vopred vyvodiť všetky finančné dôsledky spojené s uskutočnením zdaniteľného plnenia.

Pretože sú to práve dodávky tovarov a poskytnutie služieb, ktoré podliehajú DPH, a nie platby vykonané ako protihodnota za ne, nemôžu teda a fortiori podliehať DPH preddavky uhradené za dodávku tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré zatiaľ neboli presne určené.

Vznik daňovej povinnosti sa preto nevzťahuje na také paušálne preddavkové platby, ktoré sú uhradené za tovary uvedené všeobecným spôsobom, ktorý môže byť kedykoľvek zmenený na základe spoločnej dohody kupujúceho a predávajúceho. Napr. všeobecný zoznam, z ktorého si kupujúci prípadne môže vyberať jednotlivé položky na základe dohody, ktorú môže v ktoromkoľvek okamihu ukončiť tak, že sa mu vráti celá nepoužitá suma preddavkových platieb (záver vyplývajúci z judikatúry SD EÚ vo veci č. C-419/02).

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Na vznik daňovej povinnosti podľa ustanovenia § 19 ods. 4 zákona o DPH nadväzuje právo na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, ktoré vzniká platiteľovi v deň, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Z judikatúry Slovenskej republiky

Odpočítanie dane z preddavku na stavbu rozsudok NS SR 3 Sžf/87/2009)

Na základe výsledkov kontroly vykonanej u platiteľa DPH dospel správca dane k záveru, že mu nevzniklo v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie DPH, pretože dodávateľskej spoločnosti nevznikla v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH daňová povinnosť z prijatej platby na budúcu stavbu. Dôvodom bola skutočnosť, že v čase úhrady platby pred zhotovením stavby podľa zmluvy o dielo a faktúry prijímateľ preddavku – dodávateľská stavebná spoločnosť, nemal presne určené tovary a služby, ktoré ako dodávateľ stavby použije a stavba nebola presne špecifikovaná. Pritom v ktoromkoľvek okamihu mohlo dôjsť k porušeniu podmienok dohody, ako aj k ukončeniu zmluvného vzťahu tým, že celá suma preddavkových platieb bude vrátená.

Krajský súd dospel k záveru, že správne a zákonne rozhodli daňové orgány, keď aplikujúc čl. 65 Smernice Rady 2006/112/ES v spojení s rozsudkom SD EÚ vo veci C-419/02 je zrejmé, že tovary a služby musia byť presne špecifikované a táto podmienka v danom prípade nebola splnená.

Platiteľ ako žalobca proti rozsudku krajského súdu namietal, že závery vyplývajúce z rozsudku SD EÚ vo veci C-419/02 nie je možné automaticky aplikovať na dodanie stavby alebo jej časti, pretože skutkové a právne okolnosti sú odlišné. Podľa žalobcu osobitná úprava zmluvy o dielo a osobitne o dodaní stavby vylučuje možnosť uzatvoriť zmluvu tak, aby stavba nebola presne špecifikovaná.

Stavba sa má realizovať podľa vypracovanej projektovej dokumentácie. Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, ktorý sa doloží predpísanou dokumentáciou. Z projektovej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že predmet zdaniteľného obchodu bol úplne jasne deklarovaný a platby boli presne určené. Je možné, že v čase úhrady platby prijímateľ preddavku nemal presne určené niektoré tovary a služby, ktoré použije ako dodávateľ stavby. To však neznamená, že budúca dodávka stavby (tovaru) nebola presne určená. Predmetom zmluvy je dodanie stavby a nie dodanie tovarov a služieb, ktoré použije dodávateľ stavby, to však neznamená, že budúca dodávka stavby (tovaru) nebola presne určená. V poskytnutých platbách nešlo o platby za dodanie tovarov a služieb, ktoré použije dodávateľ stavby, nešlo o paušálne preddavkové platby za tovary uvedené všeobecným spôsobom, ale išlo o platby za dodanie stavby presne určenej, ktoré podliehajú DPH. Podľa platiteľa, len ak by absentovala projektová dokumentácia, resp. stavba by nebola inak presne určená, potom poskytnutá platba by sa mohla považovať za paušálnu preddavkovú platbu, ktorá sa neviaže k dodávke tovaru.

Podľa Najvyššieho súdu SR ako odvolacieho súdu z uvedeného judikátu SD EÚ vyplýva princíp, že v momente vyplatenia preddavku všetky príslušné prvky zdaniteľného plnenia, t. j. celá relevantná informácia týkajúca sa zdaniteľnej udalosti (zdaniteľného obchodu) musí byť známa. Teda zdaniteľné plnenie už v čase vyplatenia preddavku musí byť tak identifikované, ako keby reálne bolo uskutočnené v tento moment.

Prenesenie tohto princípu na zhotovenie a dodávku stavby znamená, že v momente vyplatenia preddavku musí byť známa celá relevantná informácia týkajúca sa zdaniteľného plnenia. Keďže v danom prípade nebolo vydané ani stavebné povolenie v čase vyplatenia preddavku a stavba nebola pripravená na odovzdanie, už tieto skutočnosti vylučujú splnenie všetkých podmienok v čase vyplatenia preddavku tak, ako to vyžaduje uvedený rozsudok SD EÚ (C-419/02). Navyše v čase vyplatenia preddavku nebolo známe, či a kedy dôjde k zhotoveniu a odovzdaniu stavby.

Postup správcu dane, keď neuznal odpočítanie DPH z preddavkov, bol teda v súlade so zákonom o DPH, smernicou 2006/112/ES a ustálenou judikatúrou SD EÚ.

Prípady z praxe – zálohové platby

Finančná zábezpeka verzus preddavok

Platiteľ – stavebná firma, vykonával výstavbu rodinného domu na základe zmluvy o dielo, súčasťou ktorej bola technická špecifikácia ako neoddeliteľná súčasťou zmluvy, a v súlade s platným stavebným povolením. V zmluve bola dohodnutá cena za dielo, ktorá mala byť uhrádzaná postupne v dohodnutých splátkach. Okrem toho zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ zaplatí splátku – finančnú zábezpeku stanovenú percentom z dohodnutej ceny, bankovým prevodom na účet zhotoviteľa. Na základe tejto úhrady budú vykonané konkrétne dohodnuté práce a dodávky.

Stavebná firma z uvedenej platby nazvanej ako finančná zábezpeka nepriznala DPH (z ďalších dohodnutých platieb vopred bola daň odvedená), na základe názoru správcu dane tak postupovala v rozpore s ustanovením § 19 ods. 4 zákona o DPH.

Podľa tvrdenia stavebnej firmy v súvislosti s finančnou zábezpekou malo ísť o prostriedky určené na prípadnú úhradu súm úrokov z omeškania, zmluvných pokút alebo škody, ktorá by zhotoviteľovi konaním objednávateľa vznikla počas vykonávania diela a jeho odovzdania. Uvedené tvrdenie však bolo v rozpore s použitím finančnej zábezpeky podľa zmluvy o dielo, kde sa uvádzajú práce a dodávky, na ktoré má byť finančná zábezpeka použitá. Vyúčtovanie poskytnutej zálohy a finančnej zábezpeky sa vykonalo pred odovzdaním diela na základe konečnej faktúry. Postupoval správca dane správne?

Riešenie:

Správca dane postupoval správne, keď predpísal rozdiel DPH z dôvodu, že stavebná firma nepriznala daňovú povinnosť z platby prijatej pred samotným dodaním rodinného domu podľa zmluvy o dielo, pričom táto budúca dodávka bola dostatočne konkretizovaná, v čase podpísania zmluvy o dielo mal objednávateľ vydané stavebné povolenie a bolo určené miesto plnenia konkrétnou parcelou.

V danom prípade nešlo o paušálnu platbu, ale o platbu vopred za presne dohodnutý rozsah prác v súvislosti s dodávkou diela presne určeného a vyšpecifikovaného v predmete zmluvy.

Tzv. finančná zábezpeka, ktorá bola predmetom zmluvy o dielo, mala rovnaký účel ako splátky uvádzané v ďalších bodoch zmluvy, pri ktorých bola DPH stavebnou firmou priznaná.

Z uvedeného vplýva, že situácia u žalobcu bola odlišná od situácie riešenej vo vyššie citovanom rozsudku NS SR, pretože už v čase uzatvorenia zmluvy bolo vydané stavebné povolenie, určená parcela, na ktorej sa má dielo realizovať, ako aj termín začatia a ukončenia diela. Možno teda konštatovať, že v danom prípade plnenie bolo presne určené, pretože v čase uzatvorenia zmluvy o dielo bol známy predmet plnenia (aj stavebné povolenie), miesto plnenia (pozemok vo vlastníctve objednávateľa), ako aj výška ceny (protihodnota) tohto plnenia.

Správca dane tedapostupoval v súlade s ustanovením § 19 ods. 4 zákona o DPH, keď predpísal DPH z prijatej platby vopred. Ak by totiž nešlo o preddavok vopred, ale o finančnú zábezpeku, ktorej účel je iný, musela by zmluva obsahovať dôvod jej inkasa, ako aj spôsob a podmienky jej použitia.

Na rozdiel od zálohy finančná zábezpeka predstavuje určitú garanciu pre druhú zmluvnú stranu (zhotoviteľa), že sa budú plniť dohodnuté podmienky. Preto finančná zábezpeka je poskytovaná a prijímaná za účelom eliminácie rizika z obchodného vzťahu a zvyčajne tvorí finančnú zálohu (garanciu) pre prípadnú kompenzáciu škôd vzniknutých z uzatvoreného zmluvného vzťahu, kompenzáciu prípadných navyše vzniknutých nákladov, prípadné pokrytie úrokov z omeškania zmluvne dohodnutých v zmluve alebo na prípadné pokrytie objektívnych nákladov spojených s vymáhaním úhrad jednotlivých záväzkov a pohľadávok vyplývajúcich z uzatvoreného zmluvného vzťahu. Súčasne v bežnej praxi je zaužívané, že v prípade, ak nebude zo strany odberateľa (objednávateľa) zadaný dôvod na použitie finančnej zábezpeky a sú voči dodávateľovi (zhotoviteľovi) splnené všetky záväzky, dodávateľ (zhotoviteľ) finančnú zábezpeku odberateľovi (objednávateľovi) vracia v plnej výške pri ukončení zmluvného vzťahu. Finančná zábezpeka predstavuje teda vratnú zúčtovateľnú platbu zabezpečujúcu určité finančné nároky, ktoré môžu, ale nemusia vzniknúť u zmluvného partnera.

U stavebnej firmy boli pri prijatí „finančnej zábezpeky“ splnené podmienky pre vznik daňovej povinnosti v rozsahu prijatej platby, pretože bolo v presnom rozsahu známe budúce dodanie stavby v momente zaplatenia preddavku (služby a ich postupnosť boli zmluvne určené).

Skutočnosť, že stavebná firma nazvala tento preddavok (zálohu) ako finančná zábezpeka, nie je rozhodujúca. Podstatné je, aký je obsah pojmu finančná zábezpeka. V zmluve je definované použitie týchto prostriedkov na výkon prác.

Zálohová platba bez presného definovania stavebného objektu

Platiteľ A uzatvoril zmluvu o dielo s platiteľom B. Predmetom zmluvy je stavba – výstavba haly s vodnými atrakciami, cena diela je stanovená s DPH, dohodnutá bola splátka, ktorá bola vyplatená ako záloha. Platiteľ A za prijatú zálohu vystavil faktúru s DPH, ktorú odviedol.

Platiteľ vie zdokladovať len zámer postaviť uvedenú halu s atrakciami bez presného definovania stavebného objektu a jeho prepojenia s existujúcimi priľahlými stavbami, stavba nebola v čase prijatia preddavku presne určená.

Vzťahuje sa na uvedený prípad vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH u dodávateľa a právo na odpočítanie dane u odberateľa?

Riešenie:

Na to, aby sa daň stala splatnou, je potrebné, aby všetky príslušné prvky zdaniteľného plnenia, teda budúca dodávka, boli už známe, t. j. že v momente vyplatenia preddavku už musia byť tovary a služby presne určené.

Ak preddavok takýto charakter nemá, t. j. ide o paušálnu preddavkovú platbu, ktorá môže byť kedykoľvek zmenená na základe spoločnej dohody medzi kupujúcim a predávajúcim, nevzniká platiteľovi, ktorý platbu prijal, daňová povinnosť.

V danom prípade platiteľ prijal preddavok na dielo, ktoré nebolo vyšpecifikované, a preto preddavok možno považovať za paušálnu platbu – finančnú zálohu na uskutočnenie plánovanej, bližšie nešpecifikovanej stavby.

Z takejto platby nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH.

Na druhej strane každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň – § 69 ods. 5 zákona o DPH. Ak platiteľ dane, ktorý platbu prijal, vyhotovil faktúru na účely DPH a na faktúre uviedol daň, hoci prijatou platbou nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, je povinný daň odviesť do štátneho rozpočtu.

Platiteľ, ktorý vyhotovil faktúru, na ktorej uviedol daň, je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, a tonie z dôvodu, že vznikla daňová povinnosť (daňová povinnosť nevznikla), ale z dôvodu, že na faktúre uviedol daň.

Ak pri prijatí platby nevzniká daňová povinnosť, potom nemôže vzniknúť ani právo na odpočítanie dane.

Právo na odpočítanie dane u odberateľa nevzniká tým, že má vyhotovenú faktúru dodávateľom – platiteľom dane, na ktorej je uvedená aj DPH. Pokiaľ nevznikla daňová povinnosť, nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

Pri uplatňovaní DPH je však potrebné prihliadať aj na zásadu daňovej neutrality.

V prípade, že do ŠR je odvedená daň, pričom nedošlo k dodaniu tovaru alebo služby za protihodnotu, má mať platiteľ možnosť storna vystavenej faktúry.

Pri vyhotovovaní storna je oprávnený podať v zmysle § 16 daňového poriadku dodatočné daňové priznanie k zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom pôvodne daň priznal.

6. Nehnuteľnosť – investičný majetok na účely DPH

Na účely DPH zákon v ustanovení § 54 obsahuje definíciu investičného majetku. Ide o:

hnuteľné veci s minimálnou obstarávacou cenou bez DPH, resp. obstarávacími nákladmi nad 3 319,39 eura, ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok,
budovy, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory,
nadstavby, prístavby a stavebné úpravy budov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa stavebného zákona.

Platiteľ, ktorý nadobudne nehnuteľnosť na účely uskutočňovania nájmu, má nárok na odpočítanie DPH v súvislosti s touto nehnuteľnosťou, a to pri zohľadnení vecnej súvislosti podľa § 49 ods. 2 až 4 zákona o DPH.

To znamená, že v závislosti od toho, na aký účel bude nehnuteľnosť využívaná, má nárok na plný odpočet DPH, resp. nemá nárok na odpočet, alebo má nárok na odpočítanie pomernej časti DPH na základe jej prepočítania koeficientom.

Pri investičnom majetku, ktorý bol obstaraný s DPH, je platiteľ povinný sledovať, či nedošlo k zmene účelu jeho použitia oproti stavu, ktorý deklaroval pri jeho nadobudnutí.

Zmenu účelu sleduje počas obdobia 20 rokov (s účinnosťou od 1. 1. 2011, podľa zákona platného od 1. 5. 2004 to bolo 10 rokov, do 30. 4. 2004 to bolo 5 rokov). Sledované obdobie začne plynúť v roku, v ktorom bol investičný majetok uvedený po prvýkrát do užívania.

Za zmenu účelu sa považuje, keď platiteľ:

investičný majetok, pri ktorom odpočítal daň v plnej výške (§ 49 ods. 2), použije na uskutočňovanie zdaniteľných plnení:
- bez možnosti odpočítania (§ 49 ods. 3) alebo
- pri ktorých je povinný krátiť odpočítavanú daň koeficientom (§ 49 ods. 4),
investičný majetok, pri ktorom nemohol odpočítať daň (podľa § 49 ods. 3), použije na uskutočňovanie zdaniteľných plnení:
- s možnosťou odpočítania (§ 49 ods. 2) alebo
- pri ktorých je povinný použiť koeficient (§ 49 ods. 4),
investičný majetok, pri ktorom odpočítal daň krátenú koeficientom (podľa § 49 ods. 4), použije na uskutočňovanie zdaniteľných plnení:
- s možnosťou odpočítania podľa § 49 ods. 2 zákona alebo
- bez možnosti odpočítania podľa § 49 ods. 3 zákona.

Ak vyjadríme plný nárok na odpočítanie dane číslom 1, žiadny nárok na odpočítanie dane číslom 0, nárok na odpočítanie dane krátený koeficientom číslom vyjadrujúcim koeficient k, potom prípady úpravy odpočítanej dane možno vyjadriť:

Pôvodný účel (plánovaný pri obstaraní IM)	Nový účel (skutočný, pri užívaní IM)	Vyjadrenie zmeny účelu	Nový účel (skutočný, pri užívaní IM)	Vyjadrenie zmeny účelu
1	0	1 → 0	k	1 → k
0	1	0 → 1	k	0 → k
k	1	k → 1	0	k → 0
	K (ak zmena výšky k_rje viac ako 0,10)	k → κ

Za zmenu účelu použitia investičného majetku sa považuje aj zmena výšky ročného koeficientu použitého pri odpočítaní dane v nasledujúcom období o hodnotu väčšiu ako 0,10 (t. j. viac ako 10 %) smerom nahor alebo nadol.

Úprava odpočítanej dane sa nevykoná, ak absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu účelu predstavuje 0,10 a menej (znamená to, že zmena účelu bola minimálna).

Daň, ktorú platiteľ nemôže odpočítavať, sa považuje za odpočítanie vo výške 0.

V prípade, ak platiteľ pri obstaraní investičného majetku nesprávne postupoval pri kategorizácii odpočítania, resp. pri posúdení nároku na odpočítanie v zmysle § 49 zákona o DPH, potom opravu odpočítania nemožno považovať za zmenu účelu použitia, ale za opravu nesprávne nárokovanej

DPH, ktorú je potrebné opraviť prostredníctvom dodatočného daňového priznania.

Ak v priebehu sledovaného obdobia dôjde k predaju investičného majetku, potom sa posudzuje až do uplynutia sledovaného obdobia:

ako keby bol investičný majetok používaný na podnikanie s možnosťou odpočítania, ak bola pri predaji uplatnená DPH, alebo
ako keby bol investičný majetok používaný na podnikanie s oslobodením od dane, ak bol predaný s oslobodením od DPH.

Príklad č. 3:

Zvýšenie ročného koeficienta

Platiteľ v roku 2012 pomerne odpočítaval daň prislúchajúcu k obstaranej budove, pričom ročný koeficient bol vo výške 0,65. V roku 2013 bol ročný koeficient vo výške 0,88, došlo k zvýšeniu ročného koeficienta o 0,23. Platiteľ v decembri 2013 upravil odpočítanú daň pri investičnom majetku a uplatnil si dodatočne odpočítateľnú daň.

Príklad č. 4:

Zníženie ročného koeficienta

Platiteľ v roku 2012 pomerne odpočítaval daň z investičného majetku, v roku 2013 sa hodnota ročného koeficienta znížila z 0,8 na 0,7, platiteľ neupravoval odpočítanú daň, pretože zmena koeficienta nie je väčšia ako 0,10.

Príklad č. 5:

Zmena účelu použitia – aj na činnosť oslobodenú od dane

Platiteľ v roku 2012 odpočítal pri kúpe investičného majetku DPH v plnej výške, v roku 2013 začal majetok používať aj na činnosť bez možnosti odpočítania, t. j. nastala zmena účelu z 1 na k, pričom ročný koeficient v roku 2013 bol 0,93. Platiteľ nie je povinný vykonať úpravu odpočítanej dane (absolútna hodnota zmeny je 0,07), t. j. nie je väčšia ako 0,10.

Výpočet výšky zmeny odpočítanej dane

DD =	DV x (A-B) x R
	20

kde:

DD	je výsledok úpravy odpočítanej dane,
DV	je daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu,
A	vyjadruje percento dane odpočítanej pri nadobudnutí alebo vytvorení investičného nehnuteľného majetku vydelené stami,
B	vyjadruje percento zmeneného rozsahu použitia tohto investičného majetku v kalendárnom roku, v ktorom sa zmenil rozsah jeho použitia, vydelené stami,
R	je počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia dvadsaťročného obdobia vrátane roka, v ktorom došlo k zmene účelu.

Dodatočne odpočítateľná daň bude predstavovať zvýšenie odpočítania dane formou jej nárokovania zo štátneho rozpočtu.

Dodatočne neodpočítateľná daň bude predstavovať zníženie odpočítanej dane formou jej vrátenia do štátneho rozpočtu.

Na základe zmeny zákona o DPH od 1. 1. 2011 sa obdobie na úpravu dane odpočítanej pri nehnuteľnom majetku pri zmene účelu jeho použitia predĺžilo z 10 na 20 rokov (na základe smernice 2006/112/ES sa takéto predĺženie umožňuje).

Prechodným ustanovením § 85j ods. 3 sa zachováva pre tých platiteľov, ktorí už pred 1. 1. 2011 nadobudli nehnuteľnosť a vykonali úpravu odpočítanej dane, naďalej obdobie sledovania 10 rokov na úpravu odpočítanej dane.

Príklad č. 6:

Zmena účelu použitia budovy v roku 2010

Platiteľ si obstaral v roku 2009 budovu, vzhľadom na plánovaný účel jej použitia si odpočítal DPH v plnej výške. V roku 2010 došlo k zmene účelu použitia budovy, pretože časť priestorov začala byť prenajímaná s oslobodením od dane. Ročný koeficient v roku 2010 bol vo výške 0,96. Ďalšie zmeny účelu použitia budovy je platiteľ povinný sledovať do roku 2018 (t. j. sledované obdobie je desaťročné).

Príklad č. 7:

Bez zmeny účelu v roku 2010

Platiteľ si obstaral v roku 2009 budovu, vzhľadom na plánovaný účel jej použitia si odpočítal DPH v plnej výške. V roku 2010 nedošlo k zmene účelu použitia budovy. Platiteľ je povinný sledovať zmenu účelu jej použitia do roku 2028 (t. j. sledované obdobie je dvadsaťročné).

7. Odpočítanie dane z nehnuteľnosti používanej len čiastočne na podnikanie

S účinnosťou od 1. 1. 2011 došlo k sprísneniu podmienok pre odpočítanie dane pri nehnuteľnom investičnom majetku. Platiteľ dane pri obstaraní nehnuteľnosti, ktorú použije na podnikanie, ako aj na iné účely ako na podnikanie, v zmysle § 49a zákona o DPH musí rozdeliť vstupnú daň na časť, ktorú nemôže odpočítať z dôvodu použitia majetku na iný účel ako na podnikanie, a časť, ktorú môže odpočítať, pretože majetok použije na podnikanie.

V týchto prípadoch platiteľ dane už nepoužije pri používaní nepodnikateľskej časti majetku postup podľa § 9 ods. 2 zákona, ktorý bol do 31. 12. 2010 povinný použiť v prípade, ak si oddanil celú nehnuteľnosť v zmysle doterajších pravidiel (t. j. pri kúpe si odpočítal celú vstupnú daň).

Ide teda o dôslednejšie uplatňovanie zásady, že odpočítaná má byť daň z prijatého plnenia, ktoré súvisí s podnikateľskou činnosťou.

Podľa prechodného ustanovenia § 85j ods. 2, ak platiteľ nehnuteľný investičný majetok [t. j. ten, ktorý je uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c)] nadobudol alebo vytvoril do 31. decembra 2010, uplatní na používanie tohto majetku na nepodnikateľský účel podľa § 9 ods. 2 zákona účinného do 31. decembra 2010.

Príklad č. 8:

Obstaranie budovy v roku 2010 len čiastočne na účel podnikania

Platiteľ obstaral v roku 2010 budovu, ktorú kúpil za účelom využitia na svoju podnikateľskú činnosť a zároveň časť tejto nehnuteľnosti chce využiť na účel nesúvisiaci s podnikaním. Platiteľ sa podľa § 49 ods. 5 zákona o DPH mohol rozhodnúť, že si odpočíta len časť DPH vzťahujúcu sa na použitie budovy na účel podnikateľský alebo si mohol odpočítať plnú výšku DPH.

V prípade druhej možnosti bol povinný v každom zdaňovacom období odvádzať DPH z využitia časti budovy na nepodnikateľský účel, pretože takéto využitie sa na účely DPH podľa § 9 ods. 2 považuje za dodanie služby za protihodnotu. Základ dane v takomto prípade určil podľa § 22 ods. 5 zákona, t. j základom dane boli náklady súvisiace s využitím nepodnikateľskej časti budovy. Takýmto spôsobom bude platiteľ odvádzať daň i v zdaňovacích obdobiach po 1. 1. 2011.

Príklad č. 9:

Obstaranie budovy v roku 2013 len čiastočne na účely podnikania

Platiteľ dane nadobudol v januári 2013 nehnuteľnosť, pri ktorej predpokladal jej využitie na účely podnikania vo výške 70 % a na súkromné účely vo výške 30 %. DPH na vstupe uvedená vo faktúre je vo výške 10 000 eur.

Platiteľ dane uskutočňuje podnikateľské činnosti s daňou na výstupe, a teda s nárokom na odpočítanie dane. Pomerná výška dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia nadobudnutej nehnuteľnosti na účely podnikania podľa § 49a zákona o DPH, predstavuje výšku 7 000 eur (10 000 x 70 %). To znamená, že platiteľ dane môže odpočítať daň na vstupe vo výške 7 000 eur.

Ak sa po zaradení nehnuteľného majetku do užívania zmení pôvodne stanovený rozsah použitia majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, je platiteľ dane povinný vykonať úpravu odpočítanej dane v kalendárnom roku, v ktorom sa zmenil rozsah tohto použitia.

8. Úprava dane pri investičnom majetku pri zmene rozsahu použitia

Na ustanovenie § 49a zákona nadväzuje ustanovenie § 54a, ktoré je obdobou § 54. Z ustanovenia § 54a zákona vyplýva, že platiteľ upraví daň odpočítanú podľa § 49a, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) uviedol do užívania, zmení rozsah použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie.

Obdobie na úpravu odpočítanej dane je dvadsať kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom investičný nehnuteľný majetok platiteľ uviedol do užívania. Ak platiteľ dodá (predá) takýto investičný majetok pred uvedením do užívania, upraví odpočítanú daň v kalendárnom roku, v ktorom tento majetok dodá.

Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia investičného nehnuteľného majetku, a to za každý kalendárny rok do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane vrátane kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia tohto majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1, teda rovnako ako v prípade zmeny účelu použitia investičného majetku.

Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný nehnuteľný majetok s uplatnením dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na podnikanie.

Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný nehnuteľný majetok s oslobodením od dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na iný účel ako na podnikanie.

V priebehu sledovaného obdobia dvadsať rokov môže viackrát dôjsť k zmenám odpočítanej dane.

Príklad č. 10:

Zmeny v účele použitia budovy – viac zmien v sledovanom období

Platiteľ v januári 2011 kúpil budovu, fakturovaná celková cena bola 480 000 €, z toho DPH 80 000 €. Platiteľ kúpil budovu na účel svojho podnikania – prenájmu, ktorý bude fakturovať s DPH, teda má nárok na odpočítanie a zároveň časť budovy má byť používaná na účel nepodnikateľský – bývanie jeho rodiny. Pomer použitia na podnikateľský účel a účel nepodnikateľský je 75 % : 25 %.

Platiteľ si preto odpočítal DPH vo výške 75 % z 80 000 = 60 000 €. Podľa § 54a ZDPH je povinný sledovať zmenu rozsahu použitia tohto investičného majetku 20 rokov, t. j. do roku 2030.

V roku 2015 dôjde k zmene rozsahu použitia budovy tak, že pomer účelu podnikateľského k nepodnikateľskému bude 50 % : 50 %. V poslednom zdaňovacom období roku 2015 platiteľ vypočíta dosah tejto zmeny na odpočítanie dane:

80 000 x (0,75 – 0,50)	x 16 = 16 000
20

Platiteľ zníži sumu odpočítanej dane o 16 000 €.

V roku 2020 dôjde opäť k zmene rozsahu použitia budovy tak, že pomer účelu podnikateľského k nepodnikateľskému bude 80 % : 20 %. V poslednom zdaňovacom období roku 2020 platiteľ vypočíta dosah tejto zmeny na odpočítanie dane:

80 000 x (0,50 – 0,80)	x 11 = – 13 200
20

Platiteľ zvýši sumu odpočítanej dane o 13 200 €.

V roku 2025 dôjde opäť k zmene rozsahu použitia budovy tak, že bude používaná výlučne na účel podnikateľský. V poslednom zdaňovacom období roku 2025 platiteľ vypočíta dosah tejto zmeny na odpočítanie dane:

80 000 x (0,80 – 1)	x 6 = – 4 800
20

Platiteľ zvýši sumu odpočítanej dane o 4 800 €.

9. Krátenie pomerne odpočítanej dane

Pomerná časť odpočítanej dane podľa § 49a zákona o DPH zodpovedajúca použitiu nehnuteľnosti na podnikanie môže podliehať ďalšiemu kráteniu tejto dane, ak platiteľ dane bude časť nehnuteľnosti používať v rámci podnikania na činnosti podliehajúce zdaneniu, ako aj na činnosti oslobodené od dane. V takomto prípade sa vstupná daň v zmysle § 49a zákona o DPH (vstupná daň v rozsahu použitia na účely podnikania) musí prepočítať koeficientom vypočítaným podľa § 50 zákona o DPH.

Príklad č. 11:

Nadobudnutie nehnuteľnosti čiastočne na účely podnikania a čiastočne na činnosť oslobodenú od DPH

Platiteľ dane v roku 2014 nadobudol nehnuteľnosť, pričom DPH uvedená vo faktúre je vo výške 10 000 eur. Platiteľ dane pri kúpe nehnuteľnosti predpokladá jej využitie na účely podnikania vo výške 70 % a na súkromné účely vo výške 30 %, pričom uskutočňuje podnikateľské činnosti s daňou na výstupe, ako aj činnosti oslobodené od DPH. Platiteľ dane používa v roku 2014 predbežný koeficient vo výške 0,6. Pomerná výška dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia nadobudnutej nehnuteľnosti na účely podnikania podľa § 49a zákona o DPH, predstavuje výšku 7 000 eur (10 000 x 70 %). Túto výšku dane je platiteľ dane ešte povinný krátiť koeficientom, a to vzhľadom na to, že uvedenú nehnuteľnosť bude používať v rámci podnikania na plnenia zdaňované, ako aj na plnenia oslobodené od dane. To znamená, že v roku 2014 si môže platiteľ dane odpočítať daň na vstupe len vo výške 4 200 eur (7 000 x 0,6).

Príklad č. 12:

Zvýšenie rozsahu použitia nehnuteľnosti na podnikanie a zároveň zvýšenie koeficientu

Platiteľ dane kúpil v januári 2014 nehnuteľnosť, pri ktorej predpokladal jej využitie na účely podnikania vo výške 60 % a na iný účel ako na podnikanie vo výške 40 %. DPH uvedená vo faktúre je vo výške 20 000 eur. Platiteľ uskutočňuje zdaniteľné obchody, ktoré podliehajú zdaneniu, ako aj zdaniteľné obchody oslobodené od DPH. Počas roku 2014 je predbežný koeficient vo výške 0,5.

Pomerná výška dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia nadobudnutej nehnuteľnosti na účely podnikania podľa § 49a zákona o DPH, predstavuje výšku 12 000 eur (20 000 x 60 %). Túto výšku dane je platiteľ dane ešte povinný krátiť koeficientom, a to vzhľadom na to, že uvedenú nehnuteľnosť bude používať v rámci podnikania na plnenia, ktoré podliehajú zdaneniu, ako aj na plnenia oslobodené od dane. To znamená, že v januári si môže odpočítať daň len vo výške 6 000 eur (12 000 x 0,5).

Platiteľ dane v máji 2014 zmenil pôvodne stanovený rozsah použitia tejto nehnuteľnosti na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie tak, že začal nehnuteľnosť na účely podnikania využívať vo výške 70 %. Ročný koeficient za rok 2014 bude vo výške 0,7. Platiteľ dane v poslednom zdaňovacom období, t. j. v decembri 2014 (príp. IV. štvrťroku 2014), vykoná úpravu odpočítanej dane podľa § 54a zákona o DPH nasledovne:

Do vzorca podľa prílohy č. 1 dosadí za:

A – podiel dane, ktorú mal právo naposledy odpočítať, t. j. 60 % – použitie na účely podnikania a predbežný koeficient vo výške 0,5 použitý pri odpočítaní dane v čase kúpy,

B – podiel dane, ktorú platiteľ dane môže odpočítať v poslednom zdaňovacom období roku 2013, t. j. 70 % – použitie nehnuteľnosti na účely podnikania a koncoročný koeficient vypočítaný po skončení roku 2013 vo výške 0,7,

R = 20 (úprava odpočítanej dane sa vykonáva v tom istom roku, v ktorom bola daň odpočítaná)

DD =	20 000 x (0,6 x 0,5 – 0,7 x 0,7)	x 20 =	20 000 x (0,3 – 0,49)	x 20 = – 3 800 = – 3 800 eur (dodatočne odpočítateľná daň)
	20		20

Výsledok úpravy je dodatočne odpočítateľná daň, ktorú platiteľ dostane zo štátneho rozpočtu.

Príklad č. 13:

Zníženie rozsahu použitia nehnuteľnosti na podnikanie a vykonávanie aj činnosti oslobodenej od dane bez nároku na odpočítanie

Platiteľ dane v septembri 2013 kúpil nehnuteľnosť, pri ktorej predpokladal jej využitie na účely podnikania vo výške 70 % a na iný účel ako na podnikanie vo výške 30 %. DPH uvedená vo faktúre je vo výške 20 000 eur. Platiteľ dane uskutočňuje v rámci podnikania len zdaniteľné obchody, ktoré podliehajú zdaneniu.

Pomerná výška dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia nadobudnutej nehnuteľnosti na účely podnikania podľa § 49a zákona o DPH, predstavuje výšku 14 000 eur (20 000 x 70 %).

Platiteľ dane v júni 2014 zmenil pôvodne stanovený rozsah použitia tejto nehnuteľnosti na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie (úprava podľa § 54a), a to tak, že začal nehnuteľnosť na účely podnikania využívať vo výške 50 %. Od októbra 2014 zmenil aj účel použitia nehnuteľnosti, keď ju začal používať čiastočne aj na činnosti oslobodené od dane (úprava podľa § 54). Ročný koeficient za rok 2014 bude vo výške 0,8.

Platiteľ dane je povinný v poslednom zdaňovacom období, t. j. v decembri 2014 (príp. IV. štvrťroku 2014), vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54 a § 54a zákona o DPH.

Výpočet úpravy:

A = 0,7 x 1 (70 % na účely podnikania, rozsah odpočítania 100 %)

B = 0,5 x 0,8 (50 % na účely podnikania, použitie čiastočne na oslobodenú činnosť, ročný koeficient má výšku 0,8)

R = 19 (počet rokov, ktoré zostávajú do konca sledovaného 20-ročného obdobia)

DD =	20 000 x (0,7 x 1 – 0,5 x 0,8)	x 19 =	20 000 x (0,7 – 0,4)	x 19 = + 5 700 eur
	20		20

Výsledok úpravy je dodatočne neodpočítateľná daň, ktorú platiteľ musí vrátiť do štátneho rozpočtu.

10. Predaj nehnuteľnosti v priebehu sledovaného obdobia

Podľa § 54a ods. 4 zákona o DPH, ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dane predá nehnuteľnosť s uplatnením dane, posudzuje sa táto nehnuteľnosť až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bola používaná len na podnikanie.

Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dane dodá nehnuteľnosť s oslobodením od dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na iný účel ako na podnikanie.

Platiteľ by si teda pred rozhodnutím nezdaniť nehnuteľnosť mal premyslieť, aké následky to bude mať pri úprave odpočítanej dane.

Príklad č. 14:

Predaj nehnuteľnosti pred ukončením sledovaného 20-ročného obdobia

Platiteľ dane v apríli 2014 kúpil nehnuteľnosť, pri ktorej predpokladal jej využitie na účely podnikania vo výške 90 % a na súkromné účely vo výške 10 %. DPH je vo výške 50 000 eur, platiteľ uskutočňuje len činnosti s daňou na výstupe, teda s nárokom na odpočítanie. Pomerná výška dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia nadobudnutej nehnuteľnosti na účely podnikania podľa § 49a zákona o DPH, predstavuje výšku 45 000 eur (50 000 x 90 %). To znamená, že v apríli 2014 si platiteľ odpočítal daň vo výške 45 000 eur.

Platiteľ dane v októbri 2014 predal túto nehnuteľnosť inému platiteľovi dane s oslobodením od dane.

Platiteľ je povinný v poslednom zdaňovacom období, t. j. v decembri 2014, vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54a zákona o DPH:

DD =	50 000 x (0,9 – 0)	x 20 = + 45 000 eur
	20

Výsledok úpravy odpočítanej dane podľa § 54a zákona o DPH vo výške + 45 000 eur predstavuje pre platiteľa dane dodatočne neodpočítateľnú daň, ktorú musí vrátiť do štátneho rozpočtu (v podstatne vráti DPH, ktorú si odpočítal pri nadobudnutí nehnuteľnosti).

Zákon o DPH ukladá v ustanovení § 76 ods. 1 povinnosť uchovávania (prijatých) faktúr súvisiacich s nadobudnutím nehnuteľnosti až do konca obdobia, kedy sa končí 20-ročná lehota na úpravu odpočítanej DPH.

Poznámka redakcie:
§ 38 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH
§ 54 a § 54a zákona o DPH

Riešené problémy z praxe vo vzťahu k nehnuteľnosti

11.1 Vznik práva na odpočítanie DPH pri kúpe nehnuteľnosti

Platiteľ kúpil nehnuteľnosti, v kúpnej zmluve je uvedené:

Zmluvné strany sa dohodli, že predávajúci odovzdá nehnuteľnosti kupujúcemu do užívania v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy a uhradenia celej dohodnutej kúpnej ceny. Zmluvné strany vyhotovia protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností, ktorý okrem iného bude obsahovať aj stav meračov jednotlivých médií spojených s užívaním predmetných nehnuteľností.
Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza na kupujúceho právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva kupujúceho k nehnuteľnostiam vydaným katastrálnym úradom v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Do tejto doby sú účastníci zmluvy svojimi zmluvnými prejavmi viazaní. Týmto dňom prechádzajú na kupujúceho všetky úžitky, práva a povinnosti spojené s nadobudnutým vlastníckym právom k nehnuteľnostiam.

Kúpna zmluva bola uzatvorená 5. 9. 2014, cena za nehnuteľnosť bola uhradená v plnej výške v septembri 2014, odovzdávací protokol nehnuteľnosti bol medzi predávajúcim a kupujúcim podpísaný 5. 9. 2014, vklad do katastra bol povolený dňa 10. 10. 2014. Kedy vzniklo kupujúcemu právo na odpočítanie DPH?

Riešenie:

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká daňová povinnosť dňom dodania tovaru, pričom pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

Zákon o DPH viaže účinky vzniku daňovej povinnosti a následného práva na odpočítanie dane na prevod tzv. ekonomického vlastníctva, ktoré v niektorých prípadoch môže predchádzať vlastníctvu právnemu.

V danom prípade nehnuteľnosť bola platiteľovi dane odovzdaná do užívania dňa 5. 9. 2014, ktorý bol zároveň aj dňom podpísania odovzdávacieho a preberacieho protokolu. Vzhľadom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o DPH, v tento deň kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Platiteľ si v tomto prípade môže uplatniť právo na odpočítanie z kúpy predmetnej nehnuteľnosti najskôr za zdaňovacie obdobie september 2014, ak sú splnené podmienky uvedené v § 51 zákona o DPH, t. j. že má faktúru od platiteľa k dispozícii do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si odpočítanie uplatňuje.

Pre odpočítanie dane je tiež podstatné, či nehnuteľnosť bude využívaná len na účely podnikania. Podľa § 49a zákona o DPH v prípade, ak by platiteľ túto nehnuteľnosť mal používať na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, právo na odpočítanie dane by bolo uplatnené len v rozsahu použitia tohto investičného majetku na podnikanie.

11.2 Úprava odpočítanej dane

Platiteľ dane (spoločnosť s r. o.) kúpil v r. 2010 nehnuteľnosť, pri ktorej si odpočítal daň v plnom rozsahu, pretože nehnuteľnosť v danom roku využíval na prenájom, ktorý podliehal dani.

V roku 2011 platiteľ uvedenú nehnuteľnosť začal využívať aj na prenájom, ktorý bol oslobodený od dane, t. j. platiteľ v roku 2011 zmenil účel použitia investičného majetku v zmysle § 54 ods. 3 písm. a) zákona o DPH (došlo k zmene z 1 na k). Ročný koeficient za rok 2011 bol 0,91.

Platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka 2011 nevykonal opravu odpočítanej dane, pretože podľa § 54 ods. 6 zákona o DPH platiteľ nemusel vykonať úpravu odpočítanej dane, ak absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku predstavovala 0,10 a menej. V danom prípade absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku bola 0,09.

V roku 2012 platiteľ nehnuteľnosť využíval na prenájom, ktorý podliehal dani, ale aj na prenájom oslobodený od dane. Ročný koeficient za rok 2012 bol 0,90. Platiteľ v poslednom zdaňovacom období r. 2012 opäť nevykonal úpravu odpočítanej dane, pretože v zmysle § 54 ods. 3 písm. a) zákona o DPH absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu účelu bola 0,10 a zároveň nejde o zmenu účelu podľa § 54 ods. 3 písm. c) zákona o DPH, pretože zmena výšky ročného koeficientu nie je väčšia ako 0,10 (v danom prípade bola zmena výšky ročného koeficientu 0,01).

V roku 2013 platiteľ nehnuteľnosť využíval na prenájom, ktorý podliehal dani, ale aj na prenájom oslobodený od dane. Ročný koeficient za rok 2013 bol 0,89. Bol platiteľ povinný v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka 2013 vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54 zákona o DPH?

Riešenie:

V roku 2013 už platiteľ dane nemôže využiť ustanovenie § 54 ods. 6 zákona o DPH. Hodnota ročného koeficientu z roku 2013 vo výške 0,89 sa posudzuje vo vzťahu k naposledy vykonanému odpočtu, ku ktorému v danom prípade došlo v roku 2010 v plnom rozsahu.
Z uvedeného vyplýva, že platiteľ dane bol povinný v poslednom zdaňovacom období roku 2013 upraviť odpočítanú daň a pri výpočte postupovať podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1 k zákonu o DPH. V danom prípade platiteľ dane porovnáva odpočet vo výške 1 vykonaný v roku 2010 a ročný koeficient v roku 2013 vo výške 0,89.

11.3 Uplatnenie dane z predaja nehnuteľnosti dodávateľom

Platiteľ kúpil od slovenského platiteľa nehnuteľnosť (byt s garážou) a z tejto kúpy uplatnil odpočet DPH za zdaňovacie obdobie november 2013. Celý komplex bol daný do užívania v januári 2014 (kolaudačné rozhodnutie je zo dňa 5. 1. 2014), zmluva o prevode vlastníctva bola podpísaná dňa 17. 10. 2013, finálny preberací protokol bol podpísaný kupujúcim dňa 13. 11. 2013, LV je zo dňa 13. 11. 2013.

Dodanie bytu bolo uskutočnené iba rok a pol od prvej kolaudácie nehnuteľnosti, nevzťahuje sa naň oslobodenie podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH, a preto predaj uvedeného bytu zdanil dodávateľ. Bol tento postup správny alebo mal kupujúci vykonať samozdanenie?

Riešenie:

Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 1, ak zákon o DPH neustanovuje inak. Podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH v znení platnom od 1. 10. 2013 platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH.

Z § 38 ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že dodanie nehnuteľnosti (dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom

stavba stojí) je oslobodené, ak je toto dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby. Zákon umožňuje platiteľovi dane rozhodnúť sa, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Ak sa platiteľ dane rozhodne pri dodaní stavby, pri ktorej od prvej kolaudácie už uplynulo päť rokov, že dodanie nebude oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH, potom osobou povinnou platiť daň je kupujúci podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH.

Oslobodenie od dane podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH sa nevzťahuje na dodanie stavby (byt je časťou stavby), ak je toto dodanie uskutočnené do piatich rokov od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby.

V prípade, ak platiteľ dodáva inému platiteľovi stavbu, pričom byty a nebytové priestory sú na účely oslobodenia považované za časť stavby, a toto dodanie je uskutočnené do piatich rokov od prvej kolaudácie stavby, je platiteľ – dodávateľ, povinný uplatniť daň a je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH. V danom prípade bol teda postup u dodávateľa správny.

11.4 Predaj zastavanej plochy a nádvoria

Daňový subjekt kúpil na základe kúpnej zmluvy nehnuteľnosť – zastavané plochy a nádvoria, dátum vyhotovenia faktúry bol 27. 6. 2013, dátum dodania 27. 6. 2013, splatnosť 28. 9. 2013.
Kúpna zmluva k uvedenej nehnuteľnosti bola podpísaná 26. 6. 2013. V zmluve je uvedené, že vlastnícke právo k predmetu prevodu prechádza na kupujúceho dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva na katastrálnom úrade. Odo dňa zápisu do katastra nehnuteľností má kupujúci právo na užívanie nehnuteľností a zároveň je povinný platiť dane, poplatky a iné verejné ťarchy spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti.

Rozhodnutím správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol vklad povolený 3. 7. 2013.

Daňový subjekt si uplatnil odpočítanie DPH v zdaňovacom období jún 2013, lebo preberací protokol o prevzatí nehnuteľnosti do užívania bol podpísaný 26. 6. 2013.
Podľa podmienok v kúpnej zmluve zo dňa 26. 6. 2013 má spoločnosť nárok na odpočítanie dane povolením vkladu vlastníckeho práva na katastrálnom úrade, a to je deň 3. 7. 2013. V ktorom zdaňovacom období má kupujúci právo na odpočítanie DPH?

Riešenie:

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru alebo služby je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Deň, kedy vznikne právo na odpočítanie dane, je totožný s dňom, kedy vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

Vzhľadom na to, že podľa zmluvy má kupujúci právo na užívanie nehnuteľnosti dňom zápisu nehnuteľnosti do katastra, t. j. dňom 3. 7. 2013, ale protokol o prevzatí nehnuteľnosti do užívania je zo dňa 26. 6. 2013, je podstatné, kedy skutočne bola nehnuteľnosť odovzdaná kupujúcemu do užívania. Ak to bol deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností (teda deň skorší ako 3. 7. 2013), bude dňom dodania

nehnuteľnosti, a teda aj dňom vzniku daňovej povinnosti deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania. V ten istý deň, ako vznikla predávajúcemu daňová povinnosť, vzniklo kupujúcemu právo na odpočítanie dane, pričom platiteľ postupuje pri uplatňovaní práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 až § 51 zákona o DPH.

11.5 Predaj ornej pôdy

Daňový subjekt kúpil na základe kúpnej zmluvy nehnuteľnosť – ornú pôdu (tak je uvedené na liste vlastníctva). Dátum vyhotovenia faktúry bol 27. 6. 2013, dátum dodania 27. 6. 2013, splatnosť 27. 9. 2013.

Kúpna zmluva k uvedenej nehnuteľnosti bola podpísaná 27. 6. 2013. Kupujúci disponuje výpisom z uznesenia, ktorým bol schválený územný plán obce, stanoviskom k územnému plánu obce vydaným Krajským stavebným úradom z roku 2011, udelením súhlasu Krajského pozemkového úradu z roku 2011 na používanie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely, návrhom na všeobecne záväzné nariadenie vydaným obcou o schválení územného plánu obce.

Má daňový subjekt nárok na odpočet DPH, i keď na liste vlastníctva je stále uvedená nehnuteľnosť ako orná pôda?

Riešenie:

Oslobodenie od dane podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH sa vzťahuje na prevod všetkých druhov pozemkov okrem stavebných pozemkov. Dodanie stavebného pozemku podlieha dani.

Zákon o DPH nevymedzuje pojem stavebný pozemok, ale odkazuje na definíciu uvedenú v stavebnom zákone č. 50/1976 Zb. V zmysle § 43h citovaného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo ak je v zastavanom území.
Na základe uvedeného predmetné pozemky aj napriek tomu, že v LV sú zapísané ako orná pôda, je možné považovať za stavebné pozemky.

11.6 Lesnícke práce v Rakúsku

Slovenská firma – platiteľ DPH v SR, má uzatvorenú zmluvu na vykonanie lesníckych prác na území Rakúska pre rakúsku firmu, ktorá má pridelené rakúske IČ DPH. U iného slovenského platiteľa DPH – u fyzickej osoby, si slovenská firma objednala lesnícke práce v subdodávke. Lesnícke práce subdodávateľ fyzicky vykonal v Rakúsku. Subdodávateľ vyfakturoval lesnícke práce s 20 % DPH pod IČ DPH prideleným v SR pre odberateľa, slovenskú firmu a na faktúre uviedol IČ DPH odberateľa pridelené na Slovensku. Postupoval subdodávateľ správne? Môže si slovenská firma vyfakturovanú DPH odpočítať?

Riešenie:

Podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Zákon o DPH v ustanoveniach § 16 upravuje niektoré odchylné postupy pri určení miesta poskytnutia služby. Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza (§ 16 ods. 1 zákona o DPH).

Podľa ustálenej judikatúry SD EÚ, ak sa poskytovanie služieb vzťahuje na určité oblasti, v ktorých môžu byť služby vykonávané, a preto sa spájajú s týmto povrchom, ktorý je vymedzený stálym spôsobom, musia byť tieto služby považované za služby vzťahujúce sa na nehnuteľný majetok. Je potrebné však skúmať, či je vzťah medzi predmetnou službou a týmto nehnuteľným majetkom (pozemkom) dostačujúci.

Poľnohospodárske služby, ako sú napr. žatevné práce, kosba, zber úrody, a taktiež aj lesnícke služby, ako je napr. výrub stromov, môžu byť vykonávané len v súvislosti s dotknutým pozemkom, t. j. s nehnuteľnosťou, na ktorej sa vykonávajú a ktorá predstavuje základný prvok pre vykonávanie uvedených prác. Pri určení miesta dodania pri dodaní uvedených služieb za protihodnotu sa uplatňuje postup podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.

Miestom poskytovania služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľný majetok je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, čo je v tomto prípade územie členského štátu Rakúsko. Pri registračnej povinnosti a daňových povinnostiach postupuje slovenský platiteľ dane, ktorý je dodávateľom lesníckych prác na území Rakúska pre rakúsku zdaniteľnú osobu a tiež aj slovenský platiteľ dane, ktorý je subdodávateľom lesníckych prác na území Rakúska pre slovenskú zdaniteľnú osobu, podľa rakúskeho zákona o DPH.

Subdodávateľ nepostupoval správne a pri fakturácii nemala byť uplatnená slovenská DPH, pretože v tuzemsku nevznikla daňová povinnosť. Tým, že nevznikla v SR daňová povinnosť, potom nevzniká ani právo na odpočítanie dane u príjemcu služby.

11.7 Prenájom lešenia zahraničným podnikateľom

Predmetom činnosti českej zdaniteľnej osoby usadenej v ČR a registrovanej na DPH je prenájom lešenia pre slovenského nájomcu – platiteľa dane, prípadne aj montáže lešenia na mieste stanovenom zákazníkom. Aký daňový režim má byť použitý?

Riešenie:

Ak sa dodáva služba montáže, demontáže a prenájmu lešenia zdaniteľnou osobou a táto služba sa vzťahuje na konkrétnu nehnuteľnosť, ktorá predstavuje nevyhnutný prvok pri poskytnutí uvedenej služby a bez existencie ktorej by sa uvedená služba neposkytla, ide o službu úzko súvisiacu s nehnuteľnosťou, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH. To znamená, že predmet DPH je v SR, pokiaľ je zákazník zdaniteľnou osobou, je povinný z prijatej služby odviesť v SR daň podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH. T. j. český podnikateľ vyhotoví faktúru bez DPH a zákazník vykoná samozdanenie.

Pokiaľ by išlo zo strany poskytovateľa služby len o samotný prenájom lešenia pre inú zdaniteľnú osobu, kedy poskytovateľ služby neposkytuje službu montáže a demontáže tohto lešenia na konkrétnej nehnuteľnosti, potom sa miesto dodania služby určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, miesto dodania sa rovnako nachádza v SR a osobou povinnou odviesť daň je príjemca služby – slovenský platiteľ, podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH. V tomto prípade český dodávateľ uvedie dodanie služby aj do súhrnného výkazu.

11.8 Dodávka a montáž konštrukcie v Poľsku

Slovenský platiteľ dane realizuje stavbu v Poľskej republike pre poľského platiteľa dane. Ako zhotoviteľ má uzatvorenú zmluvu o dielo s poľským platiteľom, ktorej predmetom je výroba, dodávka a montáž oceľových konštrukcií pri výstavbe obchodného centra vo Varšave. Akciu zabezpečuje dodávateľsky prostredníctvom českého platiteľa, tzn. slovenský platiteľ obstaráva tovar – plechy, profily a pod., od slovenského platiteľa (uplatňuje odpočítanie dane), tieto dodáva českému platiteľovi DPH, ktorý tento hutný materiál spracuje (vyrobí oceľové konštrukcie) a prepraví vlastným vozidlom priamo do Poľska, kde vykonáva aj montáž.

Fakturácia je vykonávaná tak, že slovenský platiteľ fakturuje dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH do ČR, český platiteľ späť fakturuje vyrobený tovar slovenskému platiteľovi ako oslobodenú dodávku tovaru, z ktorého slovenský platiteľ priznáva nadobudnutie tovaru v SR a zároveň si uplatňuje odpočítanie dane a následne fakturuje nadobudnutý tovar vrátane ďalších prác (výroba, montáž) pre poľského platiteľa. Je uvedený postup správny?

Riešenie:

Podľa zmluvy o dielo je predmetom dodania slovenského platiteľa pre poľského platiteľa dodávka tovaru s montážou a inštaláciou podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, zhotoviteľ – slovenský platiteľ, sa zaväzuje vykonať práce – výroba, dodávka a montáž oceľovej konštrukcie. Miesto dodania sa nachádza v Poľsku.

Predmetná fakturácia medzi českým a slovenským platiteľom však neodráža dohodnutý zmluvný vzťah, t. j. český platiteľ fakturuje dodanie tovaru, teda dodávku oceľovej konštrukcie, ale dohodnutá je dodávka a montáž. Dodanie tovaru (oceľovej konštrukcie) českým platiteľom pre slovenského platiteľa uvedené na faktúre nie je nadobudnutím tovaru v SR podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH, pretože tento tovar bol priamo z ČR prepravený na stavbu do Poľska.

Zmluvný vzťah medzi slovenským platiteľom a poľským platiteľom sa považuje podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH za dodanie tovaru s montážou a inštaláciou s miestom dodania v Poľsku, daňová povinnosť sa prenáša na poľského zákazníka.

Zmluvný vzťah medzi českým platiteľom a slovenským platiteľom má miesto dodania v Poľsku. Tovar, ktorý fakturuje český platiteľ pre slovenského platiteľa, nebol nikdy prepravený do SR, ale bol dodaný spolu s montážou na stavbu do Poľska, preto nie je predmetom dane v SR podľa § 2 zákona o DPH, teda slovenský platiteľ nepostupuje správne, keď v SR vykonáva samozdanenie a odpočítanie z tovaru na základe faktúry od českého platiteľa.

11.9 Zmena v postavení stavebníka a odpočet DPH

Fyzická osoba, ktorá je zároveň podnikateľom, vykonáva výstavbu domu. Predmetom stavebného povolenia (právoplatné 22. 3. 2014) je stavba – samostatne stojaci rodinný dom na pozemku v katastrálnom území mesta pre stavebníkov manželov.

Následne bola uzavretá dohoda o zmene stavebníka z 1. 4. 2014 a dohoda o postúpení práv a záväzkov vyplývajúcich zo stavebného povolenia na nového stavebníka uzatvorená medzi manželmi a manželom ako podnikateľom. V postavení stavebníka naďalej vystupujú manželia (rozostavaná stavba je zapísaná v katastri nehnuteľností na stavebníkov – manželov). Po deklarovanej zmene stavebníka boli poskytnuté úvery klientom, fyzickým osobám (zmluvy o financovaní bývania, kde predmetom úveru je rozostavaný rodinný dom vo vlastníctve manžel 1/1 a manželka 1/1). V znaleckom posudku vyhotovenom za účelom poskytnutia úveru sa uvádza, že ohodnocovaný rodinný dom pozostáva z jednej bytovej jednotky určenej na rodinné bývanie. Manžel ako podnikateľ a platiteľ DPH nevykazuje uvedenú rozostavanú stavbu v majetku.

Do vydania rozhodnutia o užívacom povolení bude predmetom stavby rodinný dom, až v tomto konaní má byť vykonaná zmenu účelu využitia stavby.

Manžel – podnikateľ, svoje rozhodnutie zmeniť účel využitia stavby deklaruje už k 1. 4. 2014 (dátum uzatvorenia dohody o zmene stavebníka a dohody o postúpení práv a záväzkov na nového stavebníka), čím by odôvodnil uplatňovanie odpočítania dane z tovarov a služieb prijatých v súvislosti s realizáciou stavby. Má platiteľ dane nárok na odpočítanie dane pri výstavbe rodinného domu?

Riešenie:

Pre uplatnenie odpočítania dane musia byť splnené podmienky všeobecne upravené v § 49 až § 51 zákona o DPH. Odpočítanie dane platiteľom dane je podmienené použitím plnenia prijatého platiteľom na jeho dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane, či už formou priameho použitia (spotreby) prijatých tovarov a služieb pri dodávkach tovarov a služieb realizovaných platiteľom, alebo formou využívania nadobudnutého investičného majetku platiteľa na jeho podnikanie všeobecne, za predpokladu, že predmetom podnikania platiteľa dane sú dodávky tovarov a služieb, pri ktorých sa uplatňuje daň, príp. plnenia oslobodené od dane s možnosťou odpočítania dane.

Z právnej úpravy zákona o DPH vzťahujúcej sa na odpočítanie dane pri nadobudnutí investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c) a § 49a zákona o DPH vyplýva, že platiteľ môže odpočítať daň uplatnenú na uvedený investičný majetok, ktorý je zahrnutý v majetku platiteľa, a to len v rozsahu použitia tohto investičného majetku na podnikanie.

Na základe uvedeného splnenie podmienok odpočítania dane musí byť posudzované v čase uplatnenia práva na odpočítanie dane platiteľom dane. V čase, keď platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane, musí byť jasný príjemca plnenia a súčasne známy účel použitia prijatého plnenia, resp. rozsah použitia tohto plnenia na dodávky tovarov a služieb platiteľa s možnosťou odpočítať daň.

Platiteľ dane, ktorý uplatňuje právo na odpočítanie dane, je povinný splnenie podmienok na uplatnenie tohto práva preukázať.

V prvom rade je potrebné objasniť, kto, aká osoba, je skutočne príjemcom plnenia. Ak z príslušných dokladov vyplýva, že príjemcom plnenia nie je manžel ako platiteľ dane, keďže stavebníkom podľa stavebného povolenia, ako aj príjemcom úverov v nadväznosti na schválený charakter stavby sú manželia, manžel ako podnikateľ neúčtuje ani o obstarávaní investičného majetku, ani nevystupuje ako osoba, ktorá vo svojom mene pre inú osobu obstaráva dodanie tovaru alebo dodanie služby, potom nie je splnená podmienka odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, pretože platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť dodané platiteľovi.

Odpočítanie dane je založené na vecnom priraďovaní prijatých plnení (vstupov) platiteľa k zdaniteľným obchodom realizovaným platiteľom (výstupom). Súvislosť medzi prijatými a uskutočnenými plneniami platiteľa musí byť v čase uplatnenia odpočítania dane známa a deklarovaný zámer využitia konkrétneho prijatého plnenia musí platiteľ preukázať hodnovernými dôkazmi vzhľadom na svoje realizované, resp. zamýšľané podnikateľské aktivity.

11.10 Nákup a predaj stavebných pozemkov fyzickou osobou

Fyzická osoba ako platiteľ DPH vykonáva vo veľkom rozsahu nákup a predaj nehnuteľností – stavebných pozemkov – tieto sú predmetom dane. Zároveň tá istá fyzická osoba ako občan a tiež vo veľkom rozsahu opakovane nakupuje a predáva nehnuteľnosti – stavebné pozemky, ale bez DPH. Ako určiť hranicu, kedy táto fyzická osoba vykonávala uvedenú činnosť ako zdaniteľná a kedy ako nezdaniteľná osoba?

Riešenie:

V súvislosti s otázkou, či platiteľ dane pri predaji stavebných pozemkov konal ako nezdaniteľná osoba, je potrebné zohľadniť zámer, ktorý mal v prípade kúpy stavebných pozemkov, pri ktorých tvrdí, že ich kúpil a predal v postavení súkromnej osoby.

Podľa § 3 zákona o DPH sa ekonomickou činnosťou rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, pričom by malo ísť o ekonomickú činnosť na určitej pokračujúcej báze. Keďže v danom prípade je fyzická osoba registrovaná pre DPH a jej ekonomickou činnosťou je nákup a predaj stavebných pozemkov, je nevyhnutné, aby táto osoba zdôvodnila rozdielny prístup v prípade predaja stavebných pozemkov.

Ak je však jediným dôvodom kúpy stavebných pozemkov ich následný predaj, potom nemožno hovoriť o tom, že fyzická osoba koná pri ich predaji v postavení súkromnej osoby.
Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že keď dotknutá osoba podnikne aktívne kroky na účely predaja nehnuteľností uplatnením podobných prostriedkov, aké použil výrobca, obchodník alebo osoba poskytujúca služby, táto osoba sa musí považovať za vykonávajúcu ekonomickú činnosť, čiže sa musí považovať za zdaniteľnú osobu, ktorá je povinná platiť DPH.

Z uvedeného vyplýva, že fyzická osoba nepostupovala správne, keď niektoré pozemky predávala ako nezdaniteľná osoba bez DPH.

11.11 Fakturácia technického zhodnotenia nájomcom

Spoločnosť A mala v prenájme budovu – školiace stredisko, ktorého vlastníkmi sú tri fyzické osoby (nepodnikatelia). Na prenajatej budove spoločnosť A vykonala technické zhodnotenie, ktoré v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy nebolo vlastníkmi nehnuteľnosti uhradené. Technické zhodnotenie teda nájomca vykonal na vlastné náklady, pričom vlastníci budovy nezvýšili vstupnú cenu prenajímaného majetku, a preto v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov si náklady vynaložené na technické zhodnotenie majetku uplatňoval do daňových výdavkov nájomca prostredníctvom odpisov z majetku.

Po určitom období bola nájomná zmluva medzi spoločnosťou A a vlastníkmi školiaceho strediska ukončená. Novým nájomcom sa stala spoločnosť B, ktorej spoločnosť A prefakturovala zostatkovú cenu vykonaného technického zhodnotenia vrátane DPH. Tento postup bol dohodnutý medzi spoločnosťami A a B, ktoré sú personálne prepojené.

V prípade, ak prenajímateľ neuhradí nájomcovi vykonané technické zhodnotenie, je možné, že pôvodný nájomca sa stane z právneho hľadiska vlastníkom tohto technického zhodnotenia? Môže pôvodný nájomca, aj keď so súhlasom vlastníkov nehnuteľnosti, vystupovať ako vlastník technického zhodnotenia a ďalej ho predávať tretej osobe? Je takýto obchod predmetom DPH? Má spoločnosť B nárok uplatniť si odpočítanie dane z uvedeného obchodného prípadu?

Riešenie:

Nájomná zmluva je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona (obchodné záväzkové vzťahy) a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo bral z nej aj úžitky. Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať (§ 664).

Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu.

Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, prenajímateľ je v súlade s § 667 Občianskeho zákonníka oprávnený odstúpiť od zmluvy. Povinnosť nájomcu vrátiť po skončení nájmu prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci upravuje § 682 cit. zákona.

Z hľadiska uplatňovania zákona o DPH je potrebné zadefinovať konkrétny druh zdaniteľného obchodu vyplývajúci zo zmluvných vzťahov. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka nájomná zmluva je dvojstranným vzťahom medzi prenajímateľom a nájomcom veci. V nadväznosti na právnu úpravu uvedenú v ustanoveniach § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, ak nájomca so súhlasom prenajímateľa vykonal na prenajatom majetku zmeny (napr. technické zhodnotenie) a uplatňoval si odpočítanie dane, po skončení nájmu a vrátení veci, ktorá bola nájomcom zhodnotená, môžu nastať dve situácie:

Prenajímateľ nezaplatí protihodnotu za technické zhodnotenie vykonané nájomcom. Ak nájomca po skončení nájmu vráti prenajímateľovi hmotný majetok, na ktorom bolo so súhlasom prenajímateľa vykonané technické zhodnotenie, u nájomcu pôjde o bezodplatné dodanie majetku, ktoré sa v zmysle § 8 ods. 3 zákona o DPH považuje za dodanie tovaru za protihodnotu. Podľa § 22 ods. 5 cit. zákona základom dane je pri takomto dodaní tovaru v prípade, ak ide o odpisovaný majetok podľa § 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zostatková cena majetku zistená podľa § 25 zákona o dani z príjmov.
Prenajímateľ zaplatí nájomcovi protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci (napr. vo výške zostatkovej ceny technického zhodnotenia). Základom dane u nájomcu, platiteľa dane, je protihodnota znížená o daň (§ 22 ods. 1 – 4 zákona o DPH), resp. ak ide o vrátenie veci prenajímateľovi, ktorý je osobou s osobitným vzťahom k platiteľovi, základ dane sa určí v súlade s § 22 ods. 8 zákona o DPH v nadväznosti na ods. 9 tohto ustanovenia.

Zákon o dani z príjmov, ktorý umožňuje nájomcovi odpisovať technické zhodnotenie vykonané na prenajatom majetku, upravuje následne aj postup pri skončení nájmu, a to tak u prenajímateľa, ako aj u nájomcu.

V prípade, ak prenajímateľ po skončení nájmu a vrátení nehnuteľnosti nájomcom nezaplatí protihodnotu za technické zhodnotenie vykonané nájomcom, premietne nepeňažný príjem vo výške zostatkovej ceny technického zhodnotenia do základu dane.

U nájomcu v takom prípade nie je zostatková cena technického zhodnotenia považovaná za daňový výdavok.

V prípade, ak prenajímateľ po skončení nájmu uzatvorí na ten istý predmet novú nájomnú zmluvu s iným nájomcom, pôjde o ďalší, samostatný zmluvný vzťah medzi dvoma osobami, a to prenajímateľom, neplatiteľom dane a iným nájomcom, platiteľom dane.

Technické zhodnotenie predmetu nájmu vykonané počas trvania predchádzajúceho (skončeného) zmluvného vzťahu, ktoré je po vrátení predmetu nájmu súčasťou nehnuteľnosti vo vlastníctve prenajímateľa, by sa malo premietnuť do výšky ceny za nájom dohodnutej v novej nájomnej zmluve.

Nájom nehnuteľnosti je podnikaním v zmysle § 3 ods. 2 zákona o DPH a cena za nájom je príjmom, ktorý sa zahŕňa do obratu definovaného v § 4 ods. 9 tohto zákona.

Zostatková cena technického zhodnotenia, z ktorej bol povinný z titulu bezodplatného dodania prenajímateľovi pri skončení predchádzajúceho zmluvného vzťahu vysporiadať daň prvý nájomca, platiteľ dane, a ktorá bola predmetom fakturácie medzi dvoma nájomcami z odlišných zmluvných vzťahov, nie je zdaniteľným obchodom (dodaním tovaru ani dodaním služby) medzi prvým a druhým nájomcom, a preto nie je v zmysle § 2 zákona o DPH predmetom dane. Nájomca nehnuteľnosti nie je oprávnený previesť časť nehnuteľnosti, ktorej nebol vlastníkom, na inú osobu. Daň uplatnená platiteľom dane na faktúre vyhotovenej voči inému platiteľovi dane v rozpore so zákonom o DPH nie je odpočítateľná.

Na základe príslušných ustanovení § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka otázka vlastníctva nájomcu vo vzťahu k technickému zhodnoteniu zabudovanému v prenajatej nehnuteľnosti na náklady nájomcu nie je opodstatnená. Technické zhodnotenie (pojem definovaný na účely zákona o dani z príjmov) sa momentom zabudovania do nehnuteľnosti stane jej súčasťou (nehnuteľnosť je vždy vlastníctvom prenajímateľa, zákon o dani z príjmov a zákon o účtovníctve len upravujú evidovanie technického zhodnotenia a jeho účtovanie do nákladov u nájomcu počas trvania nájmu).

Nájomca v súlade s ustanoveniami Obč. zákonníka po skončení nájmu odovzdá – vráti, prenajímateľovi prenajatú nehnuteľnosť vrátane zabudovaného technického zhodnotenia (technické zhodnotenie vyradí z majetku), pričom z tohto dodania, za odplatu alebo bezodplatne, je povinný vysporiadať daň. Nájomca teda nemôže predať majetok, ktorý bol súčasťou vrátenej nehnuteľnosti.

11.12 Odpočítanie dane zo stavby bez stavebného povolenia

Platiteľ (s. r. o.) začal so stavbou dvoch budov, ktoré majú v budúcnosti slúžiť na agroturistiku. Je vlastníkom pozemkov ako fyzická osoba, pričom časť pozemkov je nevysporiadaných. Konateľ spoločnosti ako fyzická osoba, občan (prenajímateľ), uzatvoril nájomnú zmluvu s s. r. o. (nájomca), ktorej predmetom je prenechanie časti pozemkov vo vlastníctve prenajímateľa, ktoré sú evidované ako trvalé trávnaté porasty, na užívanie nájomcovi za ročné nájomné 1 €/m² na podnikateľské účely. Podľa zmluvy je nájomca oprávnený užívať prenajaté pozemky, využívať ich na dohodnutý predmet nájmu a brať úžitky z nich.

Stavebné povolenie nemá, stavebný úrad žiadal o posúdenie investičného zámeru, prišla negatívna odpoveď, hrubá stavba však už bola zrealizovaná. Stavebným úradom bol vydaný zákaz pokračovať v stavbe, kým sa nevysporiadajú pozemky a nedoloží súhlasné stanovisko od obvodného úradu.

Mesto nesúhlasilo s investičným zámerom, pretože predmetné stavby sú v rozpore s verejnými záujmami chránenými mestom, z uvedeného dôvodu s okamžitou platnosťou boli zastavené všetky stavebné práce na stavbách.

Stavebný úrad následne v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona nariadil odstránenie stavieb.

Platiteľ účtoval všetky náklady na stavbu na účet 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Má právo na takéto odpočítanie dane?

Riešenie:

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH môže platiteľ dane odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane, s výnimkou plnení uvedených v § 49 ods. 3 a 7 zákona o DPH.

Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva uplatnenie nároku na odpočet dane za podmienky, že nadobudnuté tovary a služby musia mať priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami. Existencia priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením

na výstupe alebo plneniami, ktoré sú dôvodom pre vznik nároku na odpočet, je nevyhnutná ešte predtým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočet DPH. Existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi osobitným plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe dáva právo na odpočet a je v zásade potrebná na to, aby právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe bolo priznané platiteľovi dane a na určenie rozsahu takéhoto práva.

Platiteľ by mal preukázať splnenie podmienok ustanovených v § 49 ods. 2 zákona o DPH – použitie prijatých tovarov na účely uskutočňovania svojich dodávok podliehajúcich dani na výstupe. Zámer platiteľa by mal byť vyjadrený v stavebnom povolení v súlade s § 58 stavebného zákona, resp. v investičnom zámere stavebníka – s. r. o.

Skutočnosť, že platiteľ nemá vydané platné stavebné povolenie, je porušením inej legislatívy, ale nemá vplyv na režim odpočtu DPH, ktorý je založený na vecnom priraďovaní prijatých tovarov a služieb k uskutočneným plneniam v súlade s § 49 ods. 2 zákona o DPH, čo musí platiteľ preukázať.

Platiteľ realizuje stavbu a uplatňuje si odpočítanie dane z dodania tovarov a služieb na pozemku, ktorý preukázateľne nie je jeho vlastníctvom, vlastníkom je konateľ spoločnosti ako súkromná osoba, pričom existuje právny vzťah k vlastníctvu pozemku – nájomná zmluva, ktorej účel využitia nebol dodržaný (užívanie trvalých trávnatých porastov a branie úžitku z nich).

Umiestnenie stavby a nadväzne na to odpočítanie dane z dodaných tovarov a služieb na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve kontrolovaného platiteľa, nezakladajú podstatu preukázania použitia prijatých zdaniteľných obchodov pre účely uskutočňovania svojich podnikateľských aktivít a súvislosti medzi prijatými a uskutočnenými plneniami, ktoré vyžaduje § 49 ods. 2 zákona o DPH.

To znamená, že platiteľ už v čase, keď si uplatňoval odpočítanie dane, vedel, že jeho konanie je v rozpore s ustanoveniami stavebného zákona (č. 50/1976 Zb.), čoho dôsledkom je uplatnenie opatrení smerujúcich k odstráneniu stavby – § 88a ods. 2 tohto zákona, a teda vedel, že odstránením stavby nedôjde k naplneniu princípu DPH a k splneniu podmienok uvedených v § 49 ods. 2 zákona o DPH.

Odpočet dane je založený na vecnom priraďovaní dane na vstupe k výstupom, teda k uskutočneným zdaniteľným obchodom platiteľa podľa toho, na aký účel tovar alebo službu prijme. Je podstatné, aby služba alebo tovar boli prijaté platiteľom na uskutočnenie jeho podnikateľských aktivít, ktoré podliehajú dani na výstupe. Preukázaniu týchto podmienok bráni skutočnosť, že stavba stojí sčasti na nevysporiadaných pozemkoch a sčasti na pozemku, ku ktorému platnosť právneho vzťahu je potrebné dokázať. Druhou spochybňujúcou skutočnosťou je fakt, že platiteľ dane v čase odpočítania DPH už disponoval vyjadrením stavebného úradu o nesúhlasom stanovisku so stavbou a žiadosťou o jej okamžité odstránenie. Na základe uvedeného platiteľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane.

11.13 Odpočítanie dane z rodinného domu

Fyzická osoba (v tom čase i podnikateľ) uzatvoril zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo kompletné zhotovenie rodinného domu. Stavebný úrad povolil na základe kolaudačného rozhodnutia užívať stavbu – rodinný dom. Fyzická osoba užívala tento rodinný dom, následne jej bolo vydané živnostenské oprávnenie a k tomu istému dňu bola registrovaná ako dobrovoľný platiteľ dane podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH (k 1. 10. 2010). Ku dňu začatia podnikania zaradil platiteľ rodinný dom do podnikania a uplatnil si odpočítanie dane podľa § 55 zákona o DPH. Je postup platiteľa správny?

Riešenie:

Rozhodujúcou skutočnosťou pri uplatnení odpočítania dane je postavenie fyzickej osoby, ktorá nadobúda hmotný a nehmotný majetok predo dňom registrácie. Fyzická osoba môže konať v postavení zdaniteľnej osoby alebo v postavení nezdaniteľnej osoby.

Ak teda fyzická osoba nadobudla (kúpila) tovar pred registráciou platiteľa dane ako daňovník, vzniká tejto osobe právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. Len nadobudnutie tovaru daňovníkom dáva možnosť pre uplatnenie systému DPH, a teda aj odpočtu dane. Následné využívanie tovarov alebo zamýšľané využívanie tovarov len určuje rozsah počiatočného odpočtu, na ktorý má daňovník právo. Rovnako daňovník musí určiť svoju ekonomickú činnosť a rozsah využitia tovarov na túto ekonomickú činnosť.

Platiteľ, ktorý nadobudol tovar ako daňovník v čase pred registráciou pre daň, mal povinnosť o tejto skutočnosti účtovať a uviesť vo výkaze o majetku a záväzkoch, ktoré sú prílohou daňového priznania k dani z príjmov.

Podľa § 55 ods. 1 zákona o DPH osoba, ktorá sa stala platiteľom, môže odpočítať daň viažucu sa k majetku, ktorý nadobudla predo dňom, kedy sa stala platiteľom, ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom, okrem zásob. Daň pri majetku, ktorý je podľa § 22 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov odpisovaným majetkom, platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom; platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri znížení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou. Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak majetok nepoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

Daň môže platiteľ odpočítať len v rozsahu jeho použitia na podnikanie, tzn. len v rozsahu jeho použitia na dodávky tovarov a služieb. Odpočítanie dane uplatňuje platiteľ, ak splní formality uvedené v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, tzn. má faktúru od iného platiteľa s obsahovými náležitosťami podľa zákona o DPH. Ak fyzická osoba – platiteľ dane, nevyužíva nehnuteľnosť a hnuteľný majetok aj na podnikanie, nemôže si uplatňovať odpočítanie dane v súlade s § 55 ods. 1 zákona o DPH.

Ak platiteľ získal rodinný dom ako súkromná (nezdaniteľná) osoba, nespĺňa administratívne a účtovné požiadavky upravujúce výkon práva na odpočítanie dane. Toto právo sa nemôže priznať ani spätne. Preto platiteľovi nevzniká pri registrácii pre daň právo na odpočítanie dane podľa § 55 zákona o DPH.

11.14 Odpočítanie dane z rekonštrukcie nehnuteľnosti

Platiteľ dane kúpil materiál a prijal práce na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá má po kolaudácii slúžiť ako sídlo jeho spoločnosti. Z projektovej dokumentácie vyplýva, že projekt je vypracovaný ako bytový priestor alebo priestor určený na relaxačné účely. V skutočnosti platiteľ chce budovu využiť na administratívne účely, pričom zmeny majú byť nahlásené po kolaudácii. Má platiteľ dane nárok na odpočítanie dane z nákupu tovaru a služieb, ktoré súvisia s rekonštrukciou nehnuteľnosti?

Riešenie:

Na posúdenie odpočítania dane je dôležité, aký účel a spôsob užívania stavby je uvedený v stavebnom povolení, ktoré stavebník predkladá v zmysle § 58 stavebného zákona stavebnému úradu, teda aký zámer mal platiteľ dane na využívanie rekonštruovanej nehnuteľnosti v čase, keď sa rekonštrukcia nehnuteľnosti začala. Ak má rekonštruovaná nehnuteľnosť slúžiť v budúcnosti len ako sídlo spoločnosti, je možné predpokladať, že priestory slúžiace na relaxačné účely budú využívané len samotnou spoločnosťou.

Daň nie je možné odpočítať v prípade, ak sa prijaté plnenie využije len na súkromné účely. Je preto nevyhnutné, aby zámer platiteľa dane, ako použije prijaté plnenia, bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane. Aby mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie dane, musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane.

Ak sa v prípade rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti vyžaduje stavebné povolenie, stavebná úprava nehnuteľnosti je v zmysle § 54 zákona o DPH investičným majetkom. Ak by teda bolo zrejmé, že platiteľ dane použije zrekonštruovanú nehnuteľnosť aj na iný účel ako na podnikanie, teda nielen na podnikanie, potom pri odpočítaní dane postupuje podľa § 49a zákona o DPH, t. j. uplatní si daň len v rozsahu určenom na podnikanie.

11.15 Odpočítanie dane z rekonštrukcie nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzických osôb

Platiteľ dane (s. r. o.) uplatnil odpočítanie dane z materiálu použitého na rekonštrukciu nehnuteľnosti a zo zariadenia rekonštruovanej nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve fyzických osôb, pričom nebol v čase rekonštrukcie nájomcom predmetnej nehnuteľnosti. S vlastníkmi nehnuteľnosti má uzatvorenú Dohodu o zabezpečení rekonštrukcie nehnuteľnosti, z ktorej vyplýva, že predmetom zmluvy je dohoda o zabezpečení rekonštrukcie nehnuteľnosti – rodinný dom a pozemok. Ani v jednej z Dohôd o zabezpečení rekonštrukcie nie je vyjadrená konkrétna protihodnota rekonštrukcie nehnuteľnosti v peniazoch, ale len záväzok objednávateľa (záujemcu) prenechať nehnuteľnosť zabezpečovateľovi rekonštrukcie po jej rekonštrukcii. Zabezpečovateľ je oprávnený nehnuteľnosť prenajať, vypožičať, resp. ju dať do podnájmu tretej osoby. Vlastníci nehnuteľnosti sú zároveň konateľmi uvedenej s. r. o.

Môže si s. r. o. odpočítať daň z nákupu materiálu a zariadenia na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorej nie je vlastníkom a ani nájomcom?

Riešenie:

Predmetom dane je v zmysle § 2 zákona o DPH dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, alebo poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Aby plnenie bolo predmetom dane z pridanej hodnoty, musí existovať priamy vzťah medzi poskytovateľom a príjemcom, na základe čoho musí existovať odplata zo strany prijímateľa vo forme odmeny pre poskytovateľa, ktorá predstavuje vyjadrenie hodnoty poskytovaného plnenia. Základným znakom plnenia, ktoré je predmetom dane z pridanej hodnoty, je odplatnosť, čo znamená, že plnenie, ktoré je predmetom dane, musí byť uskutočnené za protihodnotu. Protihodnotou plnenia môže byť peňažné, ako aj nepeňažné plnenie v prospech osoby, ktorá dodala tovar alebo službu. Protihodnotou plnenia teda môže byť aj iná hmotná vec alebo činnosť, alebo nejaká majetková hodnota, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch.

V danom prípade medzi s. r. o. a platiteľom nevzniká nájomný vzťah, ale obdobný vzťah upravený ustanoveniami zmluvy o výpožičke. Ak prenechanie nehnuteľnosti fyzickými osobami na jej využívanie s. r. o. nie je protihodnotou poskytnutej rekonštrukcie a rekonštrukcia bola dodaná bezodplatne, potom s. r. o. nemá nárok na odpočítanie dane z rekonštrukcie nehnuteľnosti z dôvodu, že prijaté plnenia nepoužije na účely svojho podnikania, teda na dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu.

Ak s. r. o. zabezpečila rekonštrukciu nehnuteľnosti pre jej vlastníkov bez dohodnutej protihodnoty, takéto dodanie nie je predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH, a preto s. r. o. nemôže odpočítať daň z plnení súvisiacich s rekonštrukciou nehnuteľnosti.

Ak by prenechanie rekonštruovanej nehnuteľnosti do užívania s. r. o. predstavovalo protihodnotu za rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch (napr. cena, za ktorú bola rekonštrukcia obstaraná platiteľom dane), potom by platiteľ dane mal nárok na odpočítanie dane z rekonštrukcie z dôvodu, že plnenie prijal na účely svojho podnikania – dodanie (tovaru alebo služby) za protihodnotu.

Ak by bola rekonštrukcia poskytnutá pre fyzické osoby za protihodnotu vyjadriteľnú v peniazoch, rekonštrukcia nehnuteľností je predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH, čo znamená, že podlieha zdaneniu.

11.16 Predaj nehnuteľnosti s DPH alebo uplatnenie § 42 zákona o DPH

Platiteľ dane si uplatnil odpočítanie dane pri kúpe nehnuteľnosti. Túto nehnuteľnosť prenajímal oslobodenú od dane a z dôvodu zmeny účelu použitia nehnuteľnosti uplatňoval postup podľa § 54 zákona o DPH. Následne platiteľ dane predal nehnuteľnosť, pričom na predaj uplatnil DPH. Postupoval platiteľ dane správne, keď predaj nehnuteľnosti zdanil? Nemalo byť v danom prípade uplatnené oslobodenie od dane podľa § 42 zákona o DPH z dôvodu, že nehnuteľnosť sa používala na činnosti oslobodené od dane?

Riešenie:

Podľa § 42 zákona o DPH je od dane oslobodené dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až § 41 bez možnosti odpočítania dane. Toto ustanovenie sa uplatňuje vtedy, ak pri tovare, ktorý sa nadobúda, nie je možnosť odpočítania dane z dôvodu, že sa bude výlučne používať na činnosť oslobodenú od dane. To znamená, že ak platiteľ nadobudol nehnuteľnosť na účely jej prenájmu, ktorý mal byť oslobodený od dane, nemal podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH nárok na odpočítanie dane. V prípade takto obstaranej nehnuteľnosti by platiteľ pri jej predaji uplatnil ustanovenie § 42 zákona o DPH a predaj by oslobodil od dane. Ak by predaj nehnuteľnosti mal byť podľa § 42 zákona o DPH oslobodený od dane, daňová povinnosť nevzniká a na faktúre vyhotovenej pre odberateľa by v takomto prípade nemala byť uvedená sadzba dane a daň, ale poznámka, že ide o oslobodenie od dane. V predmetnom prípade platiteľ dane odpočítal daň pri kúpe nehnuteľnosti a uplatňoval ustanovenie § 54 zákona o DPH. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH vzniká platiteľovi dane právo na odpočítanie dane v deň, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daň uplatnenú iným platiteľom dane môže platiteľ odpočítať len v prípade, ak nehnuteľnosť bude používať na dodávky tovarov a služieb, ktoré zdaňuje. Za predpokladu, že platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane pri nadobudnutí nehnuteľnosti oprávnene a po odpočítaní dane zmenil účel použitia nehnuteľnosti v zmysle § 54 ods. 3 zákona o DPH, bol povinný upraviť odpočítanú daň, ak išlo o investičný majetok, ktorý tejto úprave podliehal.

Z toho vyplýva, že ak platiteľ dane zmenil účel použitia nehnuteľnosti, na základe čoho uplatnil § 54 zákona o DPH, nemôže pri predaji tejto nehnuteľnosti uplatniť § 42 zákona o DPH. U dodávateľa nehnuteľnosti došlo v prípade predaja nehnuteľnosti opätovne k zmene účelu jej použitia, ak ide o nehnuteľnosť, ktorá úprave dane odpočítanej pri investičnom majetku podlieha.

Pre správne posúdenie zdanenia predaja nehnuteľnosti a odpočítania dane u odberateľa je potrebné skúmať, či bol postup platiteľa dane, ktorý predával nehnuteľnosť, správny, keď pri predaji nehnuteľnosti uplatnil daň. Je potrebné vychádzať zo skutočnosti, na aké účely sa predmetná nehnuteľnosť mala používať či platiteľ dane mal právo na odpočítanie dane pri kúpe tejto nehnuteľnosti, ak ju mal výlučne používať na činnosti oslobodené od dane a v tejto súvislosti posúdiť aj uplatnenie postupu podľa § 54 zákona o DPH.

Z judikatúry Slovenskej republiky

Posúdenie predaja pozemku na účely DPH
(rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Sžf/47/2011 zo dňa 24. 11. 2011)

Správca dane vykonal u platiteľa DPH daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2007 a vyrubil mu rozdiel dane. Dôvodom dorubu DPH bola skutočnosť, že daňový subjekt kúpnou zmluvou predal pozemok – parcelu registra C – ostatné plochy, kupujúcemu – s. r. o., za dohodnutú kúpnu cenu, ktorá bola bez DPH. Správca dane z dôvodu, že predávajúci neodviedol DPH z predaja pozemku, ktorý v zmysle územno-plánovacej dokumentácie spĺňa podmienky stavebného pozemku, ktorý nie je oslobodený od DPH v zmysle § 38 ods. 2 ZDPH, túto DPH vyrubil.

Krajský súd postup daňových orgánov nepovažoval za správny, v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že v danom prípade nejde o pozemok zastavaný stavbou, nebolo naň vydané právoplatné územné rozhodnutie na jeho zastavanie a tiež nebolo sporné, že v relevantnom čase nebol vypracovaný, a teda ani schválený územný plán zóny, ktorý by riešil predmetný pozemok.

Krajský súd uviedol, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali len z informácie podanej mestskou časťou, z ktorej vyplýva iba to, že podľa územného plánu mesta je pozemok súčasťou územia určeného na funkčné využitie pre občiansku vybavenosť.

Krajský súd tiež uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že predmetný pozemok je súčasťou územia určeného na funkčné využitie na občiansku vybavenosť, avšak je toho názoru, že z tejto informácie jednoznačne nevyplýva, že predmetný pozemok predstavuje časť územia určenú územným plánom mesta na zastavanie. Územný plán totiž nie je tak konkrétny, aby označoval ako stavebné pozemky konkrétne pozemky s uvedením ich parcelných čísel. Dokumentom, v ktorom sú vyznačené jednotlivé parcely, ktoré možno zastavať, je územný plán zóny, avšak tento v čase predaja predmetného pozemku vypracovaný nebol.

Súd súčasne poukázal aj na to, že územno-plánovacia informácia podaná mestom v závere upozorňuje na potrebu investora ešte overiť, či predmetná parcela je zastavateľná.

Predávajúci pri predaji pozemku môže vychádzať len z dokumentov, ktoré sú všeobecne dostupné, schválené a platné, pričom z obsahu spisu jednoznačný záver, že by išlo o stavebný pozemok, nevyplýva.

Z uvedeného je podľa názoru krajského súdu zrejmé, že správne orgány rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a ich záver o tom, že ide o predaj stavebného pozemku, ktorý podlieha DPH, považuje za predčasný.

Správne orgány sa pri rozhodovaní opierali o skutočnosti zistené v rámci kontroly, t. j. o kúpnu zmluvu a o písomné stanovisko mesta. V prípade posúdenia charakteru pozemku okrem pozemku určeného územným rozhodnutím na zastavanie a pozemku zastavaného stavbou je podľa názoru daňových orgánov dôležité posúdenie obce, či predmetný pozemok je určený územným plánom zóny na zastavanie. Zo stanoviska mesta vyplynulo, že predmetný pozemok je v územnom pláne obce alebo zóny určený na zastavanie. Na základe týchto skutočností si správne orgány urobili úsudok, že pri predaji pozemkovej nehnuteľnosti išlo o stavebný pozemok, ktorý podlieha DPH.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací sa stotožnil s názorom krajského súdu. Sporným nebolo, že predmetná pozemková nehnuteľnosť je v katastri nehnuteľností na LV zapísaná ako „ostatné plochy“, nebolo sporné ani to, že predmetný pozemok nie je zastavaný stavbou a ani to, že naň nebolo vydané právoplatné územné rozhodnutie. Tiež nebola sporná skutočnosť, že v rozhodnom čase, t. j. v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol vypracovaný, a teda ani schválený územný plán zóny, ktorý by predmetný pozemok akokoľvek riešil.

Odvolací súd uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že pre dané územie nie je spracovaná územnoplánovacia dokumentácia zóny, resp. územnoplánovací podklad na zonálnej úrovni riešenia, ktoré by stanovovali zastavovacie podmienky na parcelu, je potrebné v následnej príprave zámeru investora overiť, či predmetná parcela je zastaviteľná, ako je miera jej zastavania a aké sú celkové podmienky jej využitia.

Podľa názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom krajského súdu daňové orgány pri rozhodovaní vychádzali len z informácie mesta, z ktorej však vyplýva iba skutočnosť, že pozemok je súčasťou územia určeného na funkčné využitie územia pre občiansku vybavenosť celomestského a nadmestského významu. Z tejto informácie nevyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že predmetný pozemok predstavuje časť územia určenú územným plánom obce na zastavanie. Územný plán mesta nie je dostatočne konkrétny, keďže neobsahuje ako stavebné pozemky konkrétne pozemky s uvedením ich parcelných čísel.

Dokumentom obsahujúcim konkrétne pozemky s uvedením ich parcelných čísel, ktoré je možné zastavať, je územný plán zóny, ktorý však pre dané územie v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol prijatý, a teda ani schválený.

NS SR sa stotožnil s názorom krajského súdu, že predávajúci pri predaji môže vychádzať len z dokumentov a informácií, ktoré sú dostupné, schválené a platné, pričom z obsahu spisového materiálu nevyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že v danom prípade ide o pozemok stavebný, ktorého predaj podlieha DPH.

Poznámka redakcie:
§ 49 zákona o DPH

Autor: Ing. Beáta Jarošová, PhD.

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

222/2004 Z. z. Zákon o dani z pridanej hodnoty

DANE	ÚČTOVNÍCTVO
Daň z príjmov	Jednoduché účtovníctvo
Daň z pridanej hodnoty	Podvojné účtovníctvo
Daň z finančných transakcií
Daň z motorových vozidiel
Daň z nehnuteľnosti
Miestne dane – ostatné
Spotrebné dane
Správa daní a poplatkov
Cestovné náhrady
Ostatné

TYP INFORMÁCIÍ
Odborné články	Vzory
Príklady z praxe	Usmernenia, pokyny, nariadenia
Účtovné súvzťažnosti	Súdne rozhodnutia
Zbierka zákonov SR	Daňová TV
Komentované ustanovenia	Kalendáre
Dôvodové správy	Kalkulačky
Finančný spravodajca

MOJE DC
Moje DC konto	Moja história	Moje záložky	Moje poznámky	Moje chaty	Moje bonusy ❶

Obsah

Daňová TV

Daňová pohotovosť

Literatúra

O portáli

Referencie

Kontakty

DOCFLOW

DANE

ÚČTOVNÍCTVO

TYP INFORMÁCIÍ

DAŇOVÁ TV

MOJE DC

Nehnuteľnosť a služby súvisiace s nehnuteľnosťou z hľadiska DPH – 1. časť

Obsah

Nehnuteľnosť na účely DPH

Riešené problémy z praxe vo vzťahu k nehnuteľnosti

11.1 Vznik práva na odpočítanie DPH pri kúpe nehnuteľnosti

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Partner

Poradca podnikateľa vydavateľský a vzdelávací dom

O portáli

Napísali o nás

Súhlas s použitím cookies

Vlastné nastavenie cookies

Nevyhnutné cookies

Funkčné

Marketingové a externé