Dátum publikácie:16. 5. 2023

Zákon o DPH prešiel v roku 2023 viacerými zmenami. V príspevku si spomenieme princípy povinnej, dobrovoľnej a skupinovej registrácie, kedy tzv. povinná registrácia má svoje špecifické výnimky v kontexte oslobodených plnení (finančná, poisťovacia činnosť a prenájom).
Pomerne markantná zmena pre prax je pri inštitúte oprava základu dane z titulu (neuhradenej) nevymožiteľnej pohľadávky – či už na strane dodávateľa (ktorý sleduje 150 dní od splatnosti), alebo odberateľa (zohľadňujúceho povinnosť opraviť odpočítanú DPH pri 100 dňoch od splatnosti).
NEPREHLIADNITE!
Zmena nastala i pri krádeži drobného hmotného majetku, ktorý má ocenenie nižšie ako 1 700 eur. Je nutné odviesť DPH z hypotetickej daňovej zostatkovej ceny, ktorá by platila pri štvorročnom odpisovaní majetku.
V posledných dvoch tematických celkoch sa sústredíme na opísanie tzv. dotácie k cene, pri ktorej je nutné odviesť DPH (týka sa i dotácií na energie podľa príslušných nariadení vlády), a taktiež aj na pomerne málo opisované dodanie tovaru do EÚ z pohľadu uplatnenia oslobodenia pri zahraničných inštitúciách, resp. orgánoch Európskej únie. Aj v tejto problematike nastali doplnenia zákona od roku 2023.
Prinášame úvod do každej z uvedených siedmych častí príspevku:
1. Registrácia za platiteľa DPH – povinná (zmena od r. 2023), dobrovoľná a skupinová
Podnikatelia, ktorí nie sú registrovaní pre daň z pridanej hodnoty, by mali poznať zákonné podmienky, pri splnení ktorých sa nich vzťahuje povinnosť registrácie, ako aj základné pojmy a ich význam v súvislosti s registráciou tejto nepriamej dane.
Hoci sa do zákonom stanoveného obratu 49 790 eur započítava aj hodnota niektorých oslobodených plnení, povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty sa od 1. januára 2023 nevzťahuje na zdaniteľnú osobu, ktorá hranicu obratu za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich mesiacov dosiahla výlučne z plnení, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39 zákona o DPH. Slovo „výlučne“ je ale kľúčové.
NEPREHLIADNITE!
Povinná registrácia sa teda nevzťahuje na zdaniteľnú osobu, ktorá:
- vykonáva poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť vrátane sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia, ktorá je oslobodená od dane podľa § 37 zákona o DPH,
- prenajíma nehnuteľnosť s oslobodením podľa § 38 zákona o DPH, prípadne dodá „oslobodenú“ stavbu alebo jej časť vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí,
- dodáva finančné služby, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane v rozsahu § 39 zákona o DPH.
Ak takáto zdaniteľná osoba, na ktorú sa od 1. januára 2023 nevzťahuje registračná povinnosť pre daň z pridanej hodnoty, podala žiadosť o registráciu podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH pred 31. decembrom 2022 a daňový úrad do 31. decembra 2022 o registrácii nerozhodol, môže svoju žiadosť o registráciu pre daň vziať späť pred dňom doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň. Daňový úrad zastaví registračné konanie. Ak však zdaniteľná osoba dosiahne obrat z kombinácie plnení, ktoré nepodliehajú oslobodeniu, a z tých, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 – 39 ZDPH, vzniká jej povinnosť registrácie po dosiahnutí obratu 49 790 eur.
Príklad:
Poisťovací maklér a povinná registrácia pre DPH od roku 2023
Poisťovací maklér (finančný sprostredkovateľ) má uzavretú zmluvu s klientom a na základe jeho požiadaviek a informácií priamo v jeho mene uzatvorí poistný produkt.
Províziu dostáva od klienta, nie od poisťovne.
Podľa § 37 je od dane oslobodená poisťovacia a zaisťovacia činnosť vrátane sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia.
Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na to, či je zmluva o sprostredkovaní poistenia uzatvorená s poisťovňou alebo klientom, za ktorého uzatvára zmluvu s poisťovňou, je táto služba oslobodená od dane.
Ak tento maklér vykonáva výlučne poisťovaciu činnosť a presiahne obrat 49 790 eur, nemusí sa registrovať pre DPH od roku 2023.
2. Právo na odpočítanie DPH
Pripomenieme si základné princípy na uplatňovanie nároku na odpočítanie dane a na príklade vysvetlíme záznamovú povinnosť na účely odpočítania DPH zo samozdanenej služby od dodávateľa z Anglicka.
Nárok na odpočítanie dane má svoje pravidlá zadefinované v § 49 zákona o DPH.
Základné princípy na uplatňovanie nároku na odpočítanie dane:
- Pri dodaní tovaru a služby musí vzniknúť daňová povinnosť. V praxi môže nastať problém, že si príjemca plnenia nepreverí, či predmetná dodávka zakladala vznik daňovej povinnosti a následne dôjde k neoprávnenému odpočítaniu dane.
- Nárok si môže uplatniť len zdaniteľná osoba, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty (registrácia podľa § 4, § 4a, § 5 ZDPH). Avšak pozor, je nutné zohľadniť aj ustanovenie § 49 ods. 3 ZDPH, ktorý definuje, že v prípade dodania oslobodených plnení podľa § 28 – § 42 ZDPH nárok na odpočítanie DPH nevzniká.
- Všeobecne je nutné zohľadniť inštitút vecného priraďovania prijatých plnení k dodávkam platiteľa a na základe tejto skutočnosti musí platiteľ vyhodnotiť, či mu vznikol nárok na odpočítanie dane alebo nie, prípadne v akom rozsahu.
V rozsudku SD EÚ C-550/11 PIGI Pavleta Dimova ET sa uvádza, že z čl. 186 smernice o DPH vyplýva, že ak zdaniteľná osoba použije tovar na účely svojich zdaniteľných plnení, má právo na odpočet DPH splatnej alebo zaplatenej za tento tovar. Určujúcim kritériom je používanie tovarov a služieb na plnenie, ktoré sa uskutočnilo alebo ktoré sa zamýšľa uskutočniť.
Toto používanie totiž určuje rozsah počiatočného odpočítania DPH, na ktorý je zdaniteľná osoba oprávnená, a taktiež aj rozsah prípadných úprav, ktoré sa musia vykonať za podmienok stanovených v čl. 185 až 187 smernice.
Pri uplatnení odpočítania DPH zo samozdanenia v prípade napríklad cezhranične poskytovaných služieb na účely odpočítania DPH stačí, ak je daň uvedená v záznamoch.
Táto záznamová povinnosť je špecifická. Ak by napríklad spoločnosť nedisponovala faktúrou, tak v prípade, že odberateľovi vzniká daňová povinnosť podľa § 69 ods. 2 ZDPH, prípadne podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH, nárok na odpočítanie DPH sa môže uplatniť aj na základe objednávky, potvrdenia o platbe, prípadne interného dokladu, dodacieho listu, zmluvy a podobne. Dôležitá je tu záznamová povinnosť, nie faktúra ako daňový doklad s náležitosťami podľa § 74 ZDPH.
Obdobné platí aj v prípade tuzemského samozdanenia špecifických tovarov a služieb odberateľom, ak ide o dodania medzi dvomi platiteľmi DPH v súlade s § 69 ods. 12 ZDPH (napr. poľnohospodárske plodiny, železo a oceľ, stavebné práce a pod.).
NEPREHLIADNITE!
V kontrolnom výkaze je pre takéto prípady uvedené nasledovné:
„Ak príjemca plnenia nemá faktúru a má právo na odpočítanie dane na základe uvedenia prijatého plnenia v záznamoch, uvedie namiesto poradového čísla faktúry číselnú identifikáciu iného dokladu, napr. číslo zmluvy alebo interné číslo záznamu. Ak príjemca plnenia následne dostane faktúru, túto už neuvádza v kontrolnom výkaze.“
3. Oprava pôvodne uplatneného práva na odpočítanie DPH u odberateľa
V tretej časti príspevku si dôkladnejšie priblížime povinnosť odberateľa – dlžníka vrátiť odpočítanú DPH štátu za predpokladu, že úplne alebo čiastočne nezaplatí došlú faktúru od iného platiteľa DPH v tuzemsku. Netýka sa to však situácií, keď odberateľ má došlú faktúru „samozdaniť“ a súbežne s výstupom uplatňuje odpočítanie DPH.
Podľa nových pravidiel od roku 2023 platí, že odberateľ v postavení platiteľa DPH má povinnosť opraviť odpočítanú daň:
- ak úplne alebo čiastočne nezaplatil za dodanie tovaru alebo služby, pričom sa predpokladá, že na došlej faktúre je uplatnená DPH dodávateľom, a teda nejde o samozdanenie. Oprava DPH (jej vrátenie štátu) sa urobí v takom rozsahu, v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nebolo zaplatené. Podmienka je, že v príslušnom zdaňovacom období uplynulo 100 dní odo dňa splatnosti záväzku (plynutie 100 dní musí byť od roku 2023, keďže zákon platí od tohto obdobia);
- ak odberateľ nebol povinný opraviť odpočítanú daň podľa bodu č. 1 a po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil odpočítanie dane, nastane skutočnosť podľa ustanovenia § 25a ods. 2 ZDPH, a teda:
- konkurz,
- oddlženie,
- skončenie reštrukturalizácie,
má povinnosť vrátiť pôvodne odpočítanú DPH v rozsahu, v akom za tovar alebo službu nebolo zaplatené.
NEPREHLIADNITE!
Oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom odberateľ dostal (opravný) doklad od dodávateľa (§ 25a ods. 7 ZDPH), a to v rozsahu, v akom za dodanie tovaru alebo služby nezaplatil.
4. Oprava základu dane u dodávateľa pri nevymožiteľnej pohľadávke (§ 25a ZDPH)
Slovenská republika od 1. 1. 2021 zaviedla pre dodávateľa, platiteľa DPH, možnosť opravy základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby. Oprava základu dane sa vzťahuje na odplatné dodania tovarov alebo služieb s miestom dodania v tuzemsku, v cene ktorých bola platiteľom dane uplatnená daň na faktúre, pričom za tieto dodania nedostal zaplatené celkom alebo sčasti a jeho pohľadávka sa stala nevymožiteľnou. Zmeny pre dodávateľa nastali aj od roku 2023.
Každý členský štát má na výber, aby určil, či nezaplatenie kúpnej ceny, ktoré samo osebe, na rozdiel od odstúpenia od zmluvy alebo jej zrušenia, neobnovuje pôvodné postavenie zmluvných strán, umožňuje znížiť základ dane do splatnej výšky za podmienok, ktoré stanovuje, alebo či takéto zníženie v takom prípade nie je prípustné. Uvedené vyplýva aj z článku 90 smernice č. 2006/112 o DPH.
Táto možnosť výnimky, ktorá sa striktne obmedzuje na prípad úplného alebo čiastočného nezaplatenia, je založená na myšlienke, že nezaplatenie protihodnoty môže byť za určitých okolností a z dôvodu právnej situácie existujúcej v dotknutom členskom štáte ťažké overiť alebo môže byť len dočasným stavom.
Slovenská republika v kontexte smernice o DPH s účinnosťou od 1. 1. 2021 zaviedla pre dodávateľa, platiteľa DPH, možnosť opravy základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby. Konkrétne ide o ustanovenie § 25a zákona o DPH, ktoré oprávňuje dodávateľa pýtať si DPH späť od štátu. Oprava základu dane podľa § 25a zákona o DPH sa vzťahuje na odplatné dodania tovarov alebo služieb s miestom dodania v tuzemsku, v cene ktorých bola platiteľom dane uplatnená daň na faktúre, pričom za tieto dodania nedostal zaplatené celkom alebo sčasti a jeho pohľadávka sa stala nevymožiteľnou.
Zmeny pre dodávateľa nastali aj od roku 2023, predmetné ustanovenie § 25a ZDPH sa upravilo.
Nové pravidlá od roku 2023 pre nevymožiteľnú pohľadávku v skratke
|
Po splatnosti
| Hodnota pohľadávky
| Zákonná podmienka
|
150 dní
| menej ako 1 000 eur
| vykonanie úkonu, ktorý smeruje k získaniu úhrady
|
150 dní
| viac ako 1 000 eur
| uplatnenie žaloby na súde (nie rozhodcovský súd)
|
150 dní
| viac ako 1 000 eur
| vymáhanie v exekučnom konaní
|
Právna úprava nevymožiteľných pohľadávok platná od 1. 1. 2023:
- stojí zjednodušene povedané na princípe, že štát zinkasuje odberateľa už po 100 dňoch od splatnosti jeho záväzku, kým má peniaze a dá sa s ním skontaktovať,
- potom (na rozdiel od prísnejších pravidiel v roku 2021) štát v podstate umožňuje zjednodušiť a zrýchliť dostupnosť opravy základu dane na strane dodávateľov, a to už po 150 dňoch od splatnosti pohľadávky,
- dodávateľ má v zásade právo (nie povinnosť) pýtať od štátu pôvodne odvedenú DPH z dodania tovaru, služieb späť. Na druhej strane ale odberateľ má povinnosť (nie voľbu) opraviť pôvodne odpočítanú DPH – a teda vrátiť DPH štátu, ak uplynie 100 dní od splatnosti (čo sme rozoberali v tretej časti tohto príspevku).
5. Úprava odpočítanej dane pri krádeži tovaru (§ 53 ods. 5 ZDPH) – zmena od roku 2023
Pri krádeži tovaru sa v tuzemsku vyžaduje vrátenie odpočítanej DPH za podmienok upravených v zákone. S účinnosťou od roku 2023 platí, že pri drobnom hmotnom majetku sa zohľadní zníženie ceny po vypočítaní tzv. fiktívnych štvorročných odpisov.
Oprava odpočítanej DPH (resp. jej vrátenie štátu) sa môže vykonať nielen v prípade, že odberateľ úplne alebo čiastočne nezaplatil za tovar a ubehlo 100 dní od splatnosti (nové ustanovenie § 53b ZDPH od roku 2023), ale aj v situácii, keď nastane krádež (§ 53 zákona o DPH).
Pri krádeži tovaru sa v tuzemsku vyžaduje vrátenie odpočítanej DPH za podmienok upravených v § 53 ods. 5 zákona o DPH. Ak sa pri kúpe tovaru odpočítala na vstupe DPH a tovar je predmetom odpisovania podľa § 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, potom platiteľ DPH zníži odvod DPH o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom. Vychádza sa v podstate z daňovej zostatkovej ceny. Povinnosť odviesť odpočítanú DPH má aj platiteľ, ktorý je prenajímateľom a ktorý je vlastníkom tovaru (prenajatej veci).
S účinnosťou od roku 2023 platí, že za predpokladu, že ide o tovar nadobudnutý na iný účel ako na ďalší predaj s obstarávacou cenou 1 700 € a menej a dobou použiteľnosti dlhšou ako 1 rok, tento platiteľ zníži odvod DPH o pomernú časť dane zodpovedajúcu výške odpisov, ktoré by sa vypočítali ako pri majetku, ktorý by bol odpisovaný rovnomerne po dobu 4 rokov.
Jednoducho napísané, pri drobnom hmotnom majetku sa zohľadní zníženie ceny po vypočítaní tzv. fiktívnych štvorročných odpisov.
Keďže predmetné ustanovenie sa uplatní s účinnosťou od 1. januára 2023, potom krádež napr. pri notebooku do 1 700 eur používaného vo firme by sa mala zistiť od januára 2023 a následne. Príslušná výška DPH by sa mala odviesť v tom mesiaci (kvartáli), kedy bola krádež zistená. Platí podobná situácia aj z pohľadu účtovných predpisov. Napríklad vyradenie tovaru z titulu krádeže sa účtuje na účet 549 – Manká a škody dňom zistenia krádeže – čo vyplýva z postupov účtovania.
Zhrnutie:
Krádež tovaru sa v kontrolnom výkaze neuvádza. V daňovom priznaní sa uvedie na r. 28. Od 1. 1. 2023 platí, že pri krádeži majetku do 1 700 eur sa aplikuje fikcia odpisovania na 4 roky. Relevantný je deň zistenia krádeže, nie napr. dátum, kedy bola skutočnosť potvrdená políciou.
6. Dotácie, z ktorých sa odvádza DPH (napr. dotácia za energie od roku 2023)
Dotácia k cene tovarov je špecifickým prípadom, kedy je nutné zohľadniť odvod DPH na výstupe. Cena, ktorú je povinný zaplatiť kupujúci, musí byť hodnota zodpovedajúcim spôsobom znížená o výšku poskytnutej dotácie (čiže dotácia sa musí prejaviť v kalkulácii ceny dodávateľa).
Dotácia k cene tovarov je špecifickým prípadom, kedy je nutné zohľadniť odvod DPH na výstupe.
Skutočnosťou, ako sa má vykladať pojem „dotácie priamo viazané na cenu“, resp. v ktorých prípadoch je dotácia predmetom dane a je súčasťou základu dane pri poskytnutí plnenia (čl. 73 smernice 2006/112/ES), sa Súdny dvor EÚ zaoberal vo viacerých rozsudkoch (napríklad C-184/00, C-353/00 alebo C-381/01).
Z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyplývajú nasledovné kritériá, kedy pri ich kumulatívnom splnení môžu byť dotácie zahrnuté do základu dane:
- Samotná skutočnosť, že dotácia môže ovplyvniť cenu tovarov a služieb, ktoré dodáva dotovaný orgán, nestačí na to, aby sa táto dotácia stala predmetom dane.
- Je nutné, aby bola dotácia poskytnutá vo väzbe na konkrétne plnenie, ktoré samozrejme nie je plnením voči poskytovateľovi dotácie, ale externej strane. Priamu väzbu medzi poskytnutým plnením a dotáciou je možné preveriť na základe porovnania ceny daného plnenia s jeho bežnými výrobnými nákladmi. Ďalšou možnosťou je overiť, či by došlo k zrušeniu, resp. k zníženiu týchto dotácií alebo príspevkov, keby nebolo plnenie poskytované (napr. nebol by vyrábaný určitý tovar).
- Len čo je zistená súvislosť medzi dotáciou a dodaním poskytnutým vďaka tejto dotácii, musí byť cena plnenia identifikovateľná, ale zas nemusí byť jednoznačne stanovená. Vzťah medzi dotáciou a hodnotou dodávaného tovaru (služby) sa musí jednoznačne prejaviť pri analýze jednotlivých prípadov. Postačujúce je, ak je zrejmá väzba medzi znížením ceny a poskytnutou dotáciou.
NEPREHLIADNITE!
Inými slovami – cena, ktorú je povinný zaplatiť kupujúci, musí byť hodnota zodpovedajúcim spôsobom znížená o výšku poskytnutej dotácie (čiže dotácia sa musí prejaviť v kalkulácii ceny dodávateľa).
7. Dodanie tovaru do EÚ aj v kontexte vrátenia DPH – uplatnenie oslobodenia pri zahraničných inštitúciách (vrátane zmien od roku 2023)
S účinnosťou od 1. januára 2023 sa rozšírili prípady oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru a služieb z tuzemska do iného členského štátu pre vybrané inštitúcie a orgány Európskej únie, ktorými sú Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva EÚ. Taktiež sa rieši i iná situácia dodávky do iného členského štátu pre ozbrojené sily členského štátu.
S účinnosťou od 1. januára 2023 sa v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov rozšírili prípady oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru a služieb z tuzemska do iného členského štátu pre vybrané inštitúcie a orgány Európskej únie, ktorými sú Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva EÚ. Základnou podmienkou je, aby tovar a služby boli určené na plnenie úloh v súvislosti s COVID-19 a neboli použité na účely ďalšieho dodania za protihodnotu. Taktiež sa rieši i iná situácia dodávky do iného členského štátu pre ozbrojené sily členského štátu [bližšie § 43 ods. 6 písm. e) a f) zákona o DPH].
V tejto časti príspevku sa preto budeme zaoberať dodaním tovaru a služieb pre úzko vymedzené inštitúcie, čo je riešené primárne v § 43 ods. 6 a 7 zákona o DPH.
Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám
Viac ako 12 000 aktuálnych dokumentov
Viac ako 90 aktuálnych videoškolení s obľúbenými lektormi
Tím odborníkov na telefóne a online chate každý pracovný deň
Pravidelné Online / Video rozhovory s odborníkmi
Osobný profil s Vašimi záložkami, históriou, poznámkami...
Mesačný prehľad najdôležitejších informácií priamo do e-mailu
Cena (ročný prístup): 477,24 € s DPH (388 € bez DPH)
Všetky výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI
Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?
Prihláste sa na odber noviniek e-mailom.
Súvisiace usmernenia, pokyny, nariadenia
Súvisiace účtovné súvzťažnosti
Súvisiace právne predpisy ZZ SR